Preskočiť na obsah
  |  

Kim označil Južnú Kóreu za nepriateľa, posilní jadrové sily

Severokórejský vodca Kim Čong-un vyhlásil, že krajina bude trvalo posilňovať svoje jadrové sily a bude Južnú Kóreu považovať za najnepriateľskejší štát. Podľa štátnej agentúry KCNA označil jadrový status Pchjongjangu za nezvratný a zdôraznil potrebu ďalšieho rozvoja jadrového odstrašovania.

Kim odmietol možnosť výmeny jadrového odzbrojenia za ekonomické výhody alebo bezpečnostné záruky. Uviedol, že jadrové zbrane podľa neho odradili vojnu a umožnili krajine sústrediť sa na hospodársky rozvoj.

„Súčasná svetová realita, kde sú dôstojnosť a práva suverénnych štátov nemilosrdne porušované jednostrannou silou a násilím, jasne ukazuje, aká je skutočná záruka existencie a mieru štátu,“ zhodnotil.

Zároveň obvinil Spojené štáty a ich spojencov z destabilizácie regiónu rozmiestňovaním strategických zbraní.

Voči Južnej Kórei zaujal tvrdý postoj a varoval, že akýkoľvek pokus o narušenie suverenity bude riešený bez zdržanlivosti. Jeho vyjadrenia naznačujú ďalšie zhoršenie vzťahov medzi oboma krajinami.

Paralelne predstavil aj ekonomické priority vrátane päťročného plánu zameraného na modernizáciu priemyslu, zvýšenie produkcie energií a potravín či výstavbu bývania. Parlament zároveň schválil rozpočet na rok 2026, ktorý počíta so zvýšením výdavkov na obranu na 15,8 percenta celkových výdavkov.

(reuters, max)

  |  

Orbán: Patrioti by sa mohli stať rozhodujúcimi lídrami v Európe

V Budapešti sa začalo prvé vlastenecké zhromaždenie za účasti viacerých výrazných pravicových lídrov z Európy.

Maďarský premiér Viktor Orbán vo svojom prejave naznačil ambície tohto politického prúdu, keď uviedol, že účastníci podujatia sa môžu v najbližších rokoch stať kľúčovými lídrami v Európe.

Podľa jeho slov je cieľom „obsadiť“ Brusel a posilniť vplyv tejto politickej línie v EÚ. Na stretnutí sa zúčastnili aj známe mená ako Marine Le Penová, Matteo Salvini či Geert Wilders.

Orbán zároveň komentoval aj kauzu údajného odpočúvania ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa, ktorú označil za veľmi vážnu a naznačil zapojenie opozície. Podľa neho ide o prekročenie hraníc politického boja.

(tasr, mja)

  |  

Bahrajn chce v OSN ochraniť lodnú dopravu v Hormuzskom prielive

Bahrajn predložil návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN), ktorá by umožnila použiť „všetky potrebné prostriedky“ na ochranu obchodnej lodnej dopravy v Hormuzskom prielive a jeho okolí. Vyplýva to z návrhu dokumentu, ktorý v pondelok videla agentúra Reuters.

Diplomati uviedli, že návrh podporujú aj ďalšie krajiny Perzského zálivu a Spojené štáty, jeho prijatie je však nepravdepodobné. Dôvodom je očakávané veto Ruska a Číny, ktoré sú spojencami Iránu.

Návrh rezolúcie označuje konanie Iránu za hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Tento krok podčiarkuje rastúce obavy v regióne, že Teherán by mohol naďalej ohrozovať Hormuzský prieliv, strategický bod, cez ktorý prechádza približne pätina celosvetových dodávok ropy a ktorý je kľúčový pre ekonomiky krajín Perzského zálivu.

Text rezolúcie by zároveň oprávnil jednotlivé štáty alebo dobrovoľné mnohonárodné námorné koalície použiť „všetky potrebné prostriedky“ vrátane sily na zabezpečenie lodnej dopravy, a to aj v teritoriálnych vodách pobrežných štátov. Dokument tiež počíta s možnosťou prijatia opatrení vrátane cielených sankcií.

(tasr, reuters, im)
     

  |  

Nemecko žiada od Maďarska vysvetlenie úniku informácií k Rusku

Nemecko vyzvalo Maďarsko, aby vysvetlilo závažné obvinenia z úniku dôverných informácií z rokovaní Rady EÚ smerom k Rusku.

Podľa Berlína ide o veľmi vážnu vec, keďže fungovanie Únie stojí na dôvere a úprimnej spolupráci medzi členskými štátmi. Nemecká vláda zdôraznila, že prípadné porušenie týchto princípov nebude tolerovať.

Podľa informácií denníka The Washington Post mal maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó počas rokovaní pravidelne telefonovať ruskému ministrovi Sergejovi Lavrovovi a poskytovať mu aktuálne informácie z diskusií.

Maďarská strana tieto tvrdenia odmieta a označuje ich za nepravdivé. Berlín však trvá na tom, že takéto podozrenia si vyžadujú jasné a presvedčivé vysvetlenie.

(tasr, mja)

  |  

Belgicko nasadilo vojakov na ochranu židovských objektov

Belgické úrady nasadili v pondelok vojakov, aby po antisemitských útokoch v Belgicku a Holandsku posilnili bezpečnosť židovskej komunity.

Antverpy „sú opäť o niečo bezpečnejšie... a židovská komunita tiež. Odmietame antisemitizmus!“ vyhlásil v pondelok belgický minister obrany Theo Francken. Hovorca belgického rezortu obrany uviedol, že vojaci budú nasadení v troch rôznych fázach, najprv v Bruseli a Antverpách, neskôr v Liège.

Belgicko prijalo opatrenie po výbuchu, ku ktorému došlo 9. marca v meste Liège. Podľa predstaviteľov išlo o antisemitský čin. Nasadenie vojakov v spolupráci s políciou zabezpečí ochranu židovských objektov vrátane synagóg a škôl, zdôraznili belgické úrady v tlačovej správe už minulý týždeň.

Brusel zvýšil bezpečnosť aj v nadväznosti na podpaľačský útok na synagógu v Rotterdame a výbuch židovskej školy v Amsterdame. Holandská polícia zadržala päť osôb vo veku 17 až 19 rokov v súvislosti s útokom v Rotterdame. Reuters pripomína, že pri žiadnom z týchto incidentov nebol nikto zranený.

Obhajcovia ľudských práv vyjadrili obavy z možných útokov na židovské komunity po celom svete v nadväznosti na začatie vojny USA a Izraela proti Iránu.

(tasr, reuters, im)

  |  

Vzdušný priestor Litvy pravdepodobne narušil dron

Litva rieši incident s pravdepodobným dronom, ktorý v noci narušil jej vzdušný priestor a zrútil sa do zamrznutého jazera neďaleko hraníc s Bieloruskom.

Podľa armády je najpravdepodobnejšie, že stroj prišiel práve z bieloruského územia. Incident zachytili aj bezpečnostné kamery, na ktorých je počuť bzučanie a následný výbuch.

Na miesto boli vyslané záchranné zložky a situáciu monitorovalo aj vojenské letectvo. Úrady zdôraznili, že obyvateľom nehrozilo bezprostredné nebezpečenstvo a pri troskách sa nenašli výbušniny. Prípad však vyšetrujú.

Premiérka Inga Ruginiené zvolala zasadnutie bezpečnostnej komisie. Podobné incidenty sa v Litve objavujú od začiatku vojny na Ukrajine a úrady ich často spájajú s aktivitami Bieloruska, blízkeho spojenca Ruska.

(tasr, mja)