Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ posilňuje vzťahy s Austráliou, clá výrazne klesnú

Európska únia a Austrália podpísali obchodnú dohodu, o ktorej rokovali osem rokov. Dohoda ruší viac ako 99 percent ciel na vývoz tovaru z Európskej únie do Austrálie a zároveň odstraňuje clá na väčšinu austrálskych kritických nerastov smerujúcich do Európy.

Očakáva sa, že dohoda zníži clá pre európske firmy o približne jednu miliardu eur ročne a v nasledujúcom desaťročí zvýši export z Únie do Austrálie o tretinu.

„Nemohli by sme si byť bližšie, čo sa týka toho, ako vnímame svet,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Vďaka týmto dynamickým novým partnerstvám v oblasti bezpečnosti a obrany, ako aj obchodu, sa k sebe ešte viac približujeme.“

Austrálsky premiér Anthony Albanese spresnil, že dohoda môže mať pre ekonomiku krajiny hodnotu okolo 7 miliárd dolárov ročne.

Obe strany zdôraznili význam spolupráce pri kritických nerastoch s cieľom znížiť závislosť od jedného dodávateľa. Niektoré poľnohospodárske produkty, najmä hovädzie a ovčie mäso, však budú podliehať kvótam. EÚ zároveň zachová ochranu vybraných geografických označení.

Austrália tiež súhlasila so zvýšením hranice dane z luxusných automobilov pre elektrické vozidlá z EÚ na 83 600 dolárov, čo znamená, že približne 75 percent elektromobilov z regiónu bude od dane oslobodených.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kyjev hostí rokovania USA o investíciách do obnovy štátu

Vysokí americkí predstavitelia pricestovali do Kyjeva na rokovania o Americko-ukrajinskom investičnom fonde pre obnovu, pričom obe strany očakávajú pokrok v realizácii prvých projektov. Fond vznikol na základe dohody o nerastných surovinách medzi USA a Ukrajinou a funguje od decembra. Do konca roka má dosiahnuť objem 200 miliónov dolárov.

V americkej delegácii sú Conor Coleman, vedúci investícií v americkej spoločnosti US International Development Finance Corp, a Jonathan Taylor, zástupca generálneho právneho zástupcu agentúry, ako aj Jonathan Greenstein, zástupca námestníka ministra financií pre medzinárodné financie.

Na stredajšom stretnutí sa zúčastnia ukrajinský minister hospodárstva Oleksij Sobolev, námestník ministra hospodárstva Jegor Perelyhina a štátny tajomník Oleksandr Karasevič, ako aj premiérka Julija Svyrydenková.

Ukrajina plánuje oznámiť tri počiatočné investičné projekty ešte tento rok. Fond sa zameriava najmä na kritické nerasty, ťažbu uhľovodíkov a technológie dvojakého použitia. Prvý projekt by mohol schváliť investičný výbor, ak sa podarí včas dokončiť potrebné procesy.

Rokovania sa konajú krátko po stretnutiach delegácií USA a Ukrajiny v Miami, kde diskutovali o možnostiach ukončenia vojny s Ruskom. Podľa OSN si konflikt od februára 2022 vyžiadal viac ako 15-tisíc civilných obetí vrátane stoviek detí.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kim označil Južnú Kóreu za nepriateľa, posilní jadrové sily

Severokórejský vodca Kim Čong-un vyhlásil, že krajina bude trvalo posilňovať svoje jadrové sily a bude Južnú Kóreu považovať za najnepriateľskejší štát. Podľa štátnej agentúry KCNA označil jadrový status Pchjongjangu za nezvratný a zdôraznil potrebu ďalšieho rozvoja jadrového odstrašovania.

Kim odmietol možnosť výmeny jadrového odzbrojenia za ekonomické výhody alebo bezpečnostné záruky. Uviedol, že jadrové zbrane podľa neho odradili vojnu a umožnili krajine sústrediť sa na hospodársky rozvoj.

„Súčasná svetová realita, kde sú dôstojnosť a práva suverénnych štátov nemilosrdne porušované jednostrannou silou a násilím, jasne ukazuje, aká je skutočná záruka existencie a mieru štátu,“ zhodnotil.

Zároveň obvinil Spojené štáty a ich spojencov z destabilizácie regiónu rozmiestňovaním strategických zbraní.

Voči Južnej Kórei zaujal tvrdý postoj a varoval, že akýkoľvek pokus o narušenie suverenity bude riešený bez zdržanlivosti. Jeho vyjadrenia naznačujú ďalšie zhoršenie vzťahov medzi oboma krajinami.

Paralelne predstavil aj ekonomické priority vrátane päťročného plánu zameraného na modernizáciu priemyslu, zvýšenie produkcie energií a potravín či výstavbu bývania. Parlament zároveň schválil rozpočet na rok 2026, ktorý počíta so zvýšením výdavkov na obranu na 15,8 percenta celkových výdavkov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Orbán: Patrioti by sa mohli stať rozhodujúcimi lídrami v Európe

V Budapešti sa začalo prvé vlastenecké zhromaždenie za účasti viacerých výrazných pravicových lídrov z Európy.

Maďarský premiér Viktor Orbán vo svojom prejave naznačil ambície tohto politického prúdu, keď uviedol, že účastníci podujatia sa môžu v najbližších rokoch stať kľúčovými lídrami v Európe.

Podľa jeho slov je cieľom „obsadiť“ Brusel a posilniť vplyv tejto politickej línie v EÚ. Na stretnutí sa zúčastnili aj známe mená ako Marine Le Penová, Matteo Salvini či Geert Wilders.

Orbán zároveň komentoval aj kauzu údajného odpočúvania ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa, ktorú označil za veľmi vážnu a naznačil zapojenie opozície. Podľa neho ide o prekročenie hraníc politického boja.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Bahrajn chce v OSN ochraniť lodnú dopravu v Hormuzskom prielive

Bahrajn predložil návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN), ktorá by umožnila použiť „všetky potrebné prostriedky“ na ochranu obchodnej lodnej dopravy v Hormuzskom prielive a jeho okolí. Vyplýva to z návrhu dokumentu, ktorý v pondelok videla agentúra Reuters.

Diplomati uviedli, že návrh podporujú aj ďalšie krajiny Perzského zálivu a Spojené štáty, jeho prijatie je však nepravdepodobné. Dôvodom je očakávané veto Ruska a Číny, ktoré sú spojencami Iránu.

Návrh rezolúcie označuje konanie Iránu za hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Tento krok podčiarkuje rastúce obavy v regióne, že Teherán by mohol naďalej ohrozovať Hormuzský prieliv, strategický bod, cez ktorý prechádza približne pätina celosvetových dodávok ropy a ktorý je kľúčový pre ekonomiky krajín Perzského zálivu.

Text rezolúcie by zároveň oprávnil jednotlivé štáty alebo dobrovoľné mnohonárodné námorné koalície použiť „všetky potrebné prostriedky“ vrátane sily na zabezpečenie lodnej dopravy, a to aj v teritoriálnych vodách pobrežných štátov. Dokument tiež počíta s možnosťou prijatia opatrení vrátane cielených sankcií.

(tasr, reuters, im)
     

Minúta  |  

Nemecko žiada od Maďarska vysvetlenie úniku informácií k Rusku

Nemecko vyzvalo Maďarsko, aby vysvetlilo závažné obvinenia z úniku dôverných informácií z rokovaní Rady EÚ smerom k Rusku.

Podľa Berlína ide o veľmi vážnu vec, keďže fungovanie Únie stojí na dôvere a úprimnej spolupráci medzi členskými štátmi. Nemecká vláda zdôraznila, že prípadné porušenie týchto princípov nebude tolerovať.

Podľa informácií denníka The Washington Post mal maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó počas rokovaní pravidelne telefonovať ruskému ministrovi Sergejovi Lavrovovi a poskytovať mu aktuálne informácie z diskusií.

Maďarská strana tieto tvrdenia odmieta a označuje ich za nepravdivé. Berlín však trvá na tom, že takéto podozrenia si vyžadujú jasné a presvedčivé vysvetlenie.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.