Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pakistan je najviac znečistenou krajinou sveta

Medzi krajiny s najvyššou úrovňou smogu na svete v minulom roku patrí Pakistan. Koncentrácie jemných prachových častíc PM2,5 dosahovali až 13-násobok odporúčaných hodnôt Svetovej zdravotníckej organizácie. Vyplýva to zo správy švajčiarskej spoločnosti IQAir, ktorá monitoruje kvalitu ovzdušia.

Podľa jej údajov až 130 zo 143 sledovaných krajín nespĺňalo limity WHO. Medzi najviac znečistené krajiny patrili Bangladéš a Tadžikistan, pričom Čad sa posunul na štvrté miesto. Najznečistenejším mestom sveta sa stalo indické Loni, nasledované čínskym Hotanom. Väčšina najviac znečistených miest sa nachádzala v Indii, Pakistane a Číne.

Len 14 percent svetových miest splnilo normy kvality ovzdušia, čo predstavuje pokles oproti predchádzajúcemu roku. Výsledky ovplyvnili aj lesné požiare v Kanade, ktoré zvýšili znečistenie aj mimo regiónu.

Správa upozornila aj na výpadok dát po ukončení amerického monitorovacieho programu, čo ovplyvnilo hodnotenie viacerých krajín. Niektoré štáty, ako Laos, Kambodža či Indonézia, zaznamenali zlepšenie kvality ovzdušia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Reči o rokovaniach sú len psychologická operácia USA, znie z Iránu

Irán vyslal na Izrael viacero vĺn rakiet, ktoré spustili letecký poplach v častiach krajiny vrátane Tel Avivu. Padajúce trosky poškodili domy na severe Izraela, ale podľa dostupných informácií si útoky nevyžiadali obete.

K eskalácii došlo po tom, ako americký prezident Donald Trump uviedol, že o päť dní odkladá útok na iránske elektrárne, ktorým hrozil, ak Irán neotvorí Hormuzský prieliv. Zdôvodnil to „produktívnymi“ rozhovormi s iránskymi predstaviteľmi.

Podľa amerických zdrojov sa však pozastavenie týka iba energetických cieľov, zatiaľ čo útoky na vojenské objekty, námorníctvo či raketové kapacity pokračujú.

Teherán tvrdenia o rokovaniach odmieta a označuje ich za prostriedok manipulácie s finančnými a ropnými trhmi. Irán zároveň hrozí útokmi na infraštruktúru spojencov USA na Blízkom východe.

(reuters, est)

Minúta  |  

Magyar chce po voľbách odvolať z funkcií spojencov Orbána

Maďarský opozičný líder Péter Magyar podľa agentúry Bloomberg vyhlásil, že ak jeho strana získa vo voľbách nadpolovičnú väčšinu, plánuje odvolať kľúčových spojencov premiéra Viktora Orbána vrátane prezidenta a predsedu najvyššieho súdu.

Na predvolebnom zhromaždení zároveň podotkol, že cieľom je získať dvojtretinovú väčšinu, ktorá by umožnila zmenu ústavy.

Magyar tvrdí, že po 16 rokoch vlády Orbána je potrebná „systémová zmena“. Kritizoval premiéra a jeho spolupracovníkov, ktorých označil za „mafiu“, a obvinil ich z uprednostňovania politickej lojality pred plnením ústavných povinností.

Podľa jeho vyjadrení by v prípade víťazstva prišli o svoje funkcie aj predstavitelia ústavného súdu, štátneho kontrolného úradu, úradu pre hospodársku súťaž a hlavný prokurátor. Argumentuje tým, že tieto inštitúcie si podľa neho neplnia svoju úlohu nezávislých orgánov.

Magyar zároveň zdôraznil, že jeho cieľom je obnova právneho štátu a demokratického pluralizmu.

(max)

Minúta  |  

Biely dom hľadá v Iráne lídra, kandidátom je predseda parlamentu

Donald Trump zvažuje predsedu iránskeho parlamentu Mohammada Bákera Kálíbáfa ako možného partnera na rokovania a potenciálneho budúceho lídra Iránu. Podľa zdrojov portálu Politico z Bieleho domu ide zatiaľ o jednu z viacerých možností, pričom Washington nechce uprednostniť konkrétnu osobu bez ďalšieho preverenia.

Kálíbáf je podľa niektorých predstaviteľov vnímaný ako možný partner na ďalšiu fázu rokovaní, aj keď dlhodobo vystupoval proti USA a ich spojencom. Administratíva chce otestovať viacerých kandidátov a posúdiť ich ochotu rokovať a uzavrieť dohodu.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová povedala, že „ide o citlivé diplomatické diskusie a Spojené štáty nebudú rokovať prostredníctvom médií“.

Podľa jedného predstaviteľa administratívy nechce Trump zlikvidovať ostrov Charg, hlavné iránske ropné centrum, pretože dúfa, že ďalší líder uzavrie dohodu podobnú tej, ktorú uzavrela Delcy Rodríguezová, viceprezidentka Nicolása Madura, ktorá prevzala moc po jeho zajatí.

Prezident USA už v pondelok oznámil päťdňový odklad plánovaných útokov na iránsku energetickú infraštruktúru, pričom cieľom je vytvoriť priestor na rokovania. Podľa zdrojov zohrávajú úlohu aj ekonomické faktory, najmä záujem o stabilitu ropných dodávok.

Kálíbáf poprel, že by prebiehali rokovania s USA, čo americkí predstavitelia označili za interné politické vyjadrenia.

(max)

Minúta  |  

EÚ posilňuje vzťahy s Austráliou, clá výrazne klesnú

Európska únia a Austrália podpísali obchodnú dohodu, o ktorej rokovali osem rokov. Dohoda ruší viac ako 99 percent ciel na vývoz tovaru z Európskej únie do Austrálie a zároveň odstraňuje clá na väčšinu austrálskych kritických nerastov smerujúcich do Európy.

Očakáva sa, že dohoda zníži clá pre európske firmy o približne jednu miliardu eur ročne a v nasledujúcom desaťročí zvýši export z Únie do Austrálie o tretinu.

„Nemohli by sme si byť bližšie, čo sa týka toho, ako vnímame svet,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Vďaka týmto dynamickým novým partnerstvám v oblasti bezpečnosti a obrany, ako aj obchodu, sa k sebe ešte viac približujeme.“

Austrálsky premiér Anthony Albanese spresnil, že dohoda môže mať pre ekonomiku krajiny hodnotu okolo 7 miliárd dolárov ročne.

Obe strany zdôraznili význam spolupráce pri kritických nerastoch s cieľom znížiť závislosť od jedného dodávateľa. Niektoré poľnohospodárske produkty, najmä hovädzie a ovčie mäso, však budú podliehať kvótam. EÚ zároveň zachová ochranu vybraných geografických označení.

Austrália tiež súhlasila so zvýšením hranice dane z luxusných automobilov pre elektrické vozidlá z EÚ na 83 600 dolárov, čo znamená, že približne 75 percent elektromobilov z regiónu bude od dane oslobodených.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kyjev hostí rokovania USA o investíciách do obnovy štátu

Vysokí americkí predstavitelia pricestovali do Kyjeva na rokovania o Americko-ukrajinskom investičnom fonde pre obnovu, pričom obe strany očakávajú pokrok v realizácii prvých projektov. Fond vznikol na základe dohody o nerastných surovinách medzi USA a Ukrajinou a funguje od decembra. Do konca roka má dosiahnuť objem 200 miliónov dolárov.

V americkej delegácii sú Conor Coleman, vedúci investícií v americkej spoločnosti US International Development Finance Corp, a Jonathan Taylor, zástupca generálneho právneho zástupcu agentúry, ako aj Jonathan Greenstein, zástupca námestníka ministra financií pre medzinárodné financie.

Na stredajšom stretnutí sa zúčastnia ukrajinský minister hospodárstva Oleksij Sobolev, námestník ministra hospodárstva Jegor Perelyhina a štátny tajomník Oleksandr Karasevič, ako aj premiérka Julija Svyrydenková.

Ukrajina plánuje oznámiť tri počiatočné investičné projekty ešte tento rok. Fond sa zameriava najmä na kritické nerasty, ťažbu uhľovodíkov a technológie dvojakého použitia. Prvý projekt by mohol schváliť investičný výbor, ak sa podarí včas dokončiť potrebné procesy.

Rokovania sa konajú krátko po stretnutiach delegácií USA a Ukrajiny v Miami, kde diskutovali o možnostiach ukončenia vojny s Ruskom. Podľa OSN si konflikt od februára 2022 vyžiadal viac ako 15-tisíc civilných obetí vrátane stoviek detí.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.