Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Magyar chce po voľbách odvolať z funkcií spojencov Orbána

Maďarský opozičný líder Péter Magyar podľa agentúry Bloomberg vyhlásil, že ak jeho strana získa vo voľbách nadpolovičnú väčšinu, plánuje odvolať kľúčových spojencov premiéra Viktora Orbána vrátane prezidenta a predsedu najvyššieho súdu.

Na predvolebnom zhromaždení zároveň podotkol, že cieľom je získať dvojtretinovú väčšinu, ktorá by umožnila zmenu ústavy.

Magyar tvrdí, že po 16 rokoch vlády Orbána je potrebná „systémová zmena“. Kritizoval premiéra a jeho spolupracovníkov, ktorých označil za „mafiu“, a obvinil ich z uprednostňovania politickej lojality pred plnením ústavných povinností.

Podľa jeho vyjadrení by v prípade víťazstva prišli o svoje funkcie aj predstavitelia ústavného súdu, štátneho kontrolného úradu, úradu pre hospodársku súťaž a hlavný prokurátor. Argumentuje tým, že tieto inštitúcie si podľa neho neplnia svoju úlohu nezávislých orgánov.

Magyar zároveň zdôraznil, že jeho cieľom je obnova právneho štátu a demokratického pluralizmu.

(max)

Minúta  |  

Biely dom hľadá v Iráne lídra, kandidátom je predseda parlamentu

Donald Trump zvažuje predsedu iránskeho parlamentu Mohammada Bákera Kálíbáfa ako možného partnera na rokovania a potenciálneho budúceho lídra Iránu. Podľa zdrojov portálu Politico z Bieleho domu ide zatiaľ o jednu z viacerých možností, pričom Washington nechce uprednostniť konkrétnu osobu bez ďalšieho preverenia.

Kálíbáf je podľa niektorých predstaviteľov vnímaný ako možný partner na ďalšiu fázu rokovaní, aj keď dlhodobo vystupoval proti USA a ich spojencom. Administratíva chce otestovať viacerých kandidátov a posúdiť ich ochotu rokovať a uzavrieť dohodu.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová povedala, že „ide o citlivé diplomatické diskusie a Spojené štáty nebudú rokovať prostredníctvom médií“.

Podľa jedného predstaviteľa administratívy nechce Trump zlikvidovať ostrov Charg, hlavné iránske ropné centrum, pretože dúfa, že ďalší líder uzavrie dohodu podobnú tej, ktorú uzavrela Delcy Rodríguezová, viceprezidentka Nicolása Madura, ktorá prevzala moc po jeho zajatí.

Prezident USA už v pondelok oznámil päťdňový odklad plánovaných útokov na iránsku energetickú infraštruktúru, pričom cieľom je vytvoriť priestor na rokovania. Podľa zdrojov zohrávajú úlohu aj ekonomické faktory, najmä záujem o stabilitu ropných dodávok.

Kálíbáf poprel, že by prebiehali rokovania s USA, čo americkí predstavitelia označili za interné politické vyjadrenia.

(max)

Minúta  |  

EÚ posilňuje vzťahy s Austráliou, clá výrazne klesnú

Európska únia a Austrália podpísali obchodnú dohodu, o ktorej rokovali osem rokov. Dohoda ruší viac ako 99 percent ciel na vývoz tovaru z Európskej únie do Austrálie a zároveň odstraňuje clá na väčšinu austrálskych kritických nerastov smerujúcich do Európy.

Očakáva sa, že dohoda zníži clá pre európske firmy o približne jednu miliardu eur ročne a v nasledujúcom desaťročí zvýši export z Únie do Austrálie o tretinu.

„Nemohli by sme si byť bližšie, čo sa týka toho, ako vnímame svet,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Vďaka týmto dynamickým novým partnerstvám v oblasti bezpečnosti a obrany, ako aj obchodu, sa k sebe ešte viac približujeme.“

Austrálsky premiér Anthony Albanese spresnil, že dohoda môže mať pre ekonomiku krajiny hodnotu okolo 7 miliárd dolárov ročne.

Obe strany zdôraznili význam spolupráce pri kritických nerastoch s cieľom znížiť závislosť od jedného dodávateľa. Niektoré poľnohospodárske produkty, najmä hovädzie a ovčie mäso, však budú podliehať kvótam. EÚ zároveň zachová ochranu vybraných geografických označení.

Austrália tiež súhlasila so zvýšením hranice dane z luxusných automobilov pre elektrické vozidlá z EÚ na 83 600 dolárov, čo znamená, že približne 75 percent elektromobilov z regiónu bude od dane oslobodených.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kyjev hostí rokovania USA o investíciách do obnovy štátu

Vysokí americkí predstavitelia pricestovali do Kyjeva na rokovania o Americko-ukrajinskom investičnom fonde pre obnovu, pričom obe strany očakávajú pokrok v realizácii prvých projektov. Fond vznikol na základe dohody o nerastných surovinách medzi USA a Ukrajinou a funguje od decembra. Do konca roka má dosiahnuť objem 200 miliónov dolárov.

V americkej delegácii sú Conor Coleman, vedúci investícií v americkej spoločnosti US International Development Finance Corp, a Jonathan Taylor, zástupca generálneho právneho zástupcu agentúry, ako aj Jonathan Greenstein, zástupca námestníka ministra financií pre medzinárodné financie.

Na stredajšom stretnutí sa zúčastnia ukrajinský minister hospodárstva Oleksij Sobolev, námestník ministra hospodárstva Jegor Perelyhina a štátny tajomník Oleksandr Karasevič, ako aj premiérka Julija Svyrydenková.

Ukrajina plánuje oznámiť tri počiatočné investičné projekty ešte tento rok. Fond sa zameriava najmä na kritické nerasty, ťažbu uhľovodíkov a technológie dvojakého použitia. Prvý projekt by mohol schváliť investičný výbor, ak sa podarí včas dokončiť potrebné procesy.

Rokovania sa konajú krátko po stretnutiach delegácií USA a Ukrajiny v Miami, kde diskutovali o možnostiach ukončenia vojny s Ruskom. Podľa OSN si konflikt od februára 2022 vyžiadal viac ako 15-tisíc civilných obetí vrátane stoviek detí.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kim označil Južnú Kóreu za nepriateľa, posilní jadrové sily

Severokórejský vodca Kim Čong-un vyhlásil, že krajina bude trvalo posilňovať svoje jadrové sily a bude Južnú Kóreu považovať za najnepriateľskejší štát. Podľa štátnej agentúry KCNA označil jadrový status Pchjongjangu za nezvratný a zdôraznil potrebu ďalšieho rozvoja jadrového odstrašovania.

Kim odmietol možnosť výmeny jadrového odzbrojenia za ekonomické výhody alebo bezpečnostné záruky. Uviedol, že jadrové zbrane podľa neho odradili vojnu a umožnili krajine sústrediť sa na hospodársky rozvoj.

„Súčasná svetová realita, kde sú dôstojnosť a práva suverénnych štátov nemilosrdne porušované jednostrannou silou a násilím, jasne ukazuje, aká je skutočná záruka existencie a mieru štátu,“ zhodnotil.

Zároveň obvinil Spojené štáty a ich spojencov z destabilizácie regiónu rozmiestňovaním strategických zbraní.

Voči Južnej Kórei zaujal tvrdý postoj a varoval, že akýkoľvek pokus o narušenie suverenity bude riešený bez zdržanlivosti. Jeho vyjadrenia naznačujú ďalšie zhoršenie vzťahov medzi oboma krajinami.

Paralelne predstavil aj ekonomické priority vrátane päťročného plánu zameraného na modernizáciu priemyslu, zvýšenie produkcie energií a potravín či výstavbu bývania. Parlament zároveň schválil rozpočet na rok 2026, ktorý počíta so zvýšením výdavkov na obranu na 15,8 percenta celkových výdavkov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Orbán: Patrioti by sa mohli stať rozhodujúcimi lídrami v Európe

V Budapešti sa začalo prvé vlastenecké zhromaždenie za účasti viacerých výrazných pravicových lídrov z Európy.

Maďarský premiér Viktor Orbán vo svojom prejave naznačil ambície tohto politického prúdu, keď uviedol, že účastníci podujatia sa môžu v najbližších rokoch stať kľúčovými lídrami v Európe.

Podľa jeho slov je cieľom „obsadiť“ Brusel a posilniť vplyv tejto politickej línie v EÚ. Na stretnutí sa zúčastnili aj známe mená ako Marine Le Penová, Matteo Salvini či Geert Wilders.

Orbán zároveň komentoval aj kauzu údajného odpočúvania ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa, ktorú označil za veľmi vážnu a naznačil zapojenie opozície. Podľa neho ide o prekročenie hraníc politického boja.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.