Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ zvyšuje pomoc Libanonu, reaguje na eskaláciu násilia

Európska únia zintenzívňuje podporu Libanonu v reakcii na eskaláciu násilia a rastúce vysídľovanie obyvateľstva. Okrem nedávno oznámenej humanitárnej pomoci vo výške 100 miliónov eur mobilizuje aj opatrenia v rámci širšieho balíka finančnej podpory vo výške jednej miliardy eur v rámci balíka opatrení na roky 2024 až 2027.

Komisárka pre Stredozemie Dubravka Šuicová zdôraznila, že „skutoční partneri stoja v čase krízy spolu a podpora EÚ Libanonu a jeho ľudu je neochvejná“.

Dodatočných 10 miliónov eur smeruje na pomoc približne 100-tisíc zraniteľným domácnostiam prostredníctvom vládneho programu. Únia zároveň nasadila viac ako 20 mobilných zdravotníckych jednotiek, ktoré poskytujú služby v útulkoch a oblastiach s evakuáciami, aby zabezpečili prístup k základnej zdravotnej starostlivosti.

Podpora sa rozširuje aj do oblasti vzdelávania. Európska únia umožňuje dištančné vzdelávanie pre približne 50-tisíc študentov a poskytuje digitálne nástroje pre osemtisíc učiteľov. Programy majú zasiahnuť až 150-tisíc detí a mladých ľudí v núdzi.

EÚ zároveň posilňuje spoluprácu s libanonskou vládou pri riadení krízovej reakcie a podporuje bezpečnostné zložky. Súčasťou pomoci je aj podpora vysídlených osôb vrátane opatrení na monitorovanie hraníc a zabezpečenie základnej pomoci pri presunoch medzi Libanonom a Sýriou.

(max)

Minúta  |  

Vzoprela sa Trumpovi. Dáni volia, šance má Frederiksenová

Dáni začali voliť v parlamentných voľbách, ktoré môžu premiérke Mette Frederiksenovej priniesť tretie funkčné obdobie. Jej pozíciu posilnil postoj voči americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi v otázke Grónska, ktoré chcel získať, no kampaň ovplyvnili aj domáce témy, najmä rast životných nákladov.

Prieskumy naznačujú, že sociálni demokrati smerujú k najslabšiemu výsledku od druhej svetovej vojny. Podpora strany sa po kríze okolo Grónska zvýšila na približne 21 percent, no ľavicový blok pravdepodobne nezíska parlamentnú väčšinu. Napriek tomu zostáva Frederiksenová favoritkou na zostavenie vlády, keďže pravicová opozícia je rozdrobená.

Voľby vyhlásila skôr, aby využila zvýšenú podporu počas napätia okolo Grónska, ktoré sa však medzičasom dostalo do úzadia. Kľúčovými témami sa stali dane, sociálna politika a migrácia.

„Tieto voľby sú do veľkej miery o Mette Frederiksenovej,“ povedal politický analytik Hans Engell a dodal, že zatiaľ čo niektorí voliči ju považujú za tú správnu osobu v čase krízy, iní ju považujú za príliš autoritársku.

Dôležitú úlohu môže zohrávať centristická strana bývalého premiéra Larsa Løkkeho Rasmussena, ktorá môže rozhodnúť o zložení budúcej vlády. O mandáty sa uchádza 12 strán a výsledok môžu ovplyvniť aj zástupcovia z Grónska a Faerských ostrovov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Irán lepí na rakety fotku a výroky španielskeho premiéra

Iránska armáda využila vyjadrenia španielskeho premiéra Pedra Sáncheza a na rakety umiestnila nálepky s jeho citátmi a podobizňou. Informovala o tom podľa portálu El Mundo agentúra Tasnim. Rakety následne údajne odpálili na Izrael.

Na nálepkách sa nachádza citát zo Sánchezovho prejavu na samite Európskej únie, v ktorom označil vojnu za nezákonnú a neľudskú. Súčasťou odkazu je aj poďakovanie adresované španielskemu premiérovi.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján zároveň ocenil Sánchezov postoj a vyzval ho na odpor voči krokom Spojených štátov a Izraela. Podľa neho Španielsko ukazuje, že na Západe existujú etika a kritický postoj k vojenským operáciám.

Tamojšie médiá zverejnili aj ďalšie odkazy na munícii vrátane reakcií na protesty v Londýne proti útokom USA. Používanie nápisov na zbraniach nie je nové a objavovalo sa aj v predchádzajúcich konfliktoch.

(max)

Minúta  |  

Pakistan je najviac znečistenou krajinou sveta

Medzi krajiny s najvyššou úrovňou smogu na svete v minulom roku patrí Pakistan. Koncentrácie jemných prachových častíc PM2,5 dosahovali až 13-násobok odporúčaných hodnôt Svetovej zdravotníckej organizácie. Vyplýva to zo správy švajčiarskej spoločnosti IQAir, ktorá monitoruje kvalitu ovzdušia.

Podľa jej údajov až 130 zo 143 sledovaných krajín nespĺňalo limity WHO. Medzi najviac znečistené krajiny patrili Bangladéš a Tadžikistan, pričom Čad sa posunul na štvrté miesto. Najznečistenejším mestom sveta sa stalo indické Loni, nasledované čínskym Hotanom. Väčšina najviac znečistených miest sa nachádzala v Indii, Pakistane a Číne.

Len 14 percent svetových miest splnilo normy kvality ovzdušia, čo predstavuje pokles oproti predchádzajúcemu roku. Výsledky ovplyvnili aj lesné požiare v Kanade, ktoré zvýšili znečistenie aj mimo regiónu.

Správa upozornila aj na výpadok dát po ukončení amerického monitorovacieho programu, čo ovplyvnilo hodnotenie viacerých krajín. Niektoré štáty, ako Laos, Kambodža či Indonézia, zaznamenali zlepšenie kvality ovzdušia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Reči o rokovaniach sú len psychologická operácia USA, znie z Iránu

Irán vyslal na Izrael viacero vĺn rakiet, ktoré spustili letecký poplach v častiach krajiny vrátane Tel Avivu. Padajúce trosky poškodili domy na severe Izraela, ale podľa dostupných informácií si útoky nevyžiadali obete.

K eskalácii došlo po tom, ako americký prezident Donald Trump uviedol, že o päť dní odkladá útok na iránske elektrárne, ktorým hrozil, ak Irán neotvorí Hormuzský prieliv. Zdôvodnil to „produktívnymi“ rozhovormi s iránskymi predstaviteľmi.

Podľa amerických zdrojov sa však pozastavenie týka iba energetických cieľov, zatiaľ čo útoky na vojenské objekty, námorníctvo či raketové kapacity pokračujú.

Teherán tvrdenia o rokovaniach odmieta a označuje ich za prostriedok manipulácie s finančnými a ropnými trhmi. Irán zároveň hrozí útokmi na infraštruktúru spojencov USA na Blízkom východe.

(reuters, est)

Minúta  |  

Magyar chce po voľbách odvolať z funkcií spojencov Orbána

Maďarský opozičný líder Péter Magyar podľa agentúry Bloomberg vyhlásil, že ak jeho strana získa vo voľbách nadpolovičnú väčšinu, plánuje odvolať kľúčových spojencov premiéra Viktora Orbána vrátane prezidenta a predsedu najvyššieho súdu.

Na predvolebnom zhromaždení zároveň podotkol, že cieľom je získať dvojtretinovú väčšinu, ktorá by umožnila zmenu ústavy.

Magyar tvrdí, že po 16 rokoch vlády Orbána je potrebná „systémová zmena“. Kritizoval premiéra a jeho spolupracovníkov, ktorých označil za „mafiu“, a obvinil ich z uprednostňovania politickej lojality pred plnením ústavných povinností.

Podľa jeho vyjadrení by v prípade víťazstva prišli o svoje funkcie aj predstavitelia ústavného súdu, štátneho kontrolného úradu, úradu pre hospodársku súťaž a hlavný prokurátor. Argumentuje tým, že tieto inštitúcie si podľa neho neplnia svoju úlohu nezávislých orgánov.

Magyar zároveň zdôraznil, že jeho cieľom je obnova právneho štátu a demokratického pluralizmu.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.