Preskočiť na obsah
Minúta  |  

IEA varuje: Svet čelí najhoršej energetickej kríze v histórii

Svet podľa šéfa Medzinárodnej energetickej agentúry Fatiha Birola čelí najvážnejšej energetickej kríze v histórii. Situácia je podľa neho horšia než počas ropných šokov v 70. rokoch, keď globálnemu trhu chýbalo približne päť miliónov barelov ropy denne.

Dnes by tento deficit mohol dosiahnuť až 11 miliónov barelov denne, čo naznačuje výrazne väčší tlak na dodávky aj ceny energií. Zároveň však Birol upozorňuje na kritický význam Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza značná časť svetových dodávok ropy.

Ak by zostal uzavretý, dôsledky by boli podľa dostupných odhadov mimoriadne vážne a globálna ekonomika by utrpela výrazné škody.

Najzraniteľnejšie by pritom boli rozvojové krajiny v Ázii, ktoré sú silne závislé od dovozu energií. Kríza tak môže prehĺbiť existujúce ekonomické nerovnosti a destabilizovať viaceré regióny.

(pir)

Minúta  |  

Rokovania USA s Iránom viaznu, Izrael pochybuje o ich úspechu

Americký prezident Donald Trump podľa izraelských predstaviteľov aktívne presadzuje dohodu s Iránom, ktorá by mala viesť k ukončeniu nepriateľských akcií na Blízkom východe. Z dostupných informácií však vyplýva, že šance na úspech sú skôr obmedzené.

Traja vysokopostavení izraelskí úradníci, ktorí hovorili anonymne, upozorňujú, že Irán pravdepodobne neprijme podmienky Washingtonu v prípadnom novom kole rokovaní. Tie sa naposledy zrútili koncom februára, keď sa konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom vyhrotil do otvorenej vojny.

Kľúčovým problémom zostávajú americké požiadavky, najmä snaha obmedziť iránsky jadrový program a vývoj balistických rakiet. Napriek tomu Trump verejne naznačuje optimizmus – na sociálnych sieťach hovoril o „veľmi dobrých a produktívnych“ rozhovoroch.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Ministerstvo odporúča Slovákom, aby necestovali do Pakistanu

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí odporúča občanom necestovať do Pakistanu a tým, ktorí sa tam už nachádzajú, zvážiť čo najrýchlejší odchod. Dôvodom je zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v regióne, ktorú ovplyvňuje viacero paralelných konfliktov.

Najväčšie obavy vyvoláva možnosť rozšírenia vojny medzi Iránom, Izraelom a Spojenými štátmi aj na územie Pakistanu. Krajina má s Iránom dlhú hranicu a podľa rezortu ho zároveň diplomaticky podporuje.

Situáciu komplikuje aj napätie medzi Pakistanom a Afganistanom či Indiou. Zároveň pretrváva vysoké riziko terorizmu, únosov a násilia, a to najmä vo veľkých mestách a nestabilných regiónoch, ako je Balúčistan.

Problémom sú aj časté monzúny, ktoré môžu výrazne poškodiť infraštruktúru.

Ministerstvo upozorňuje, že jeho pomoc je obmedzená, keďže Slovensko nemá v krajine zastúpenie. Občanom preto odporúča zvýšenú opatrnosť, sledovanie situácie a kontaktovanie krízového centra v prípade núdze.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Steinmeier: Európa musí znížiť závislosť od USA

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier uviedol, že návrat prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu priniesol zásadný zlom v transatlantických vzťahoch.

Podľa neho ide o zmenu porovnateľnú s ruskou inváziou na Ukrajinu, po ktorej už nebolo možné obnoviť pôvodné vzťahy s Moskvou.

Steinmeier naznačil, že Nemecko by malo využiť skúsenosti zo znižovania závislosti od Ruska a preniesť ich aj na Spojené štáty, najmä v oblasti obrany a technológií. Zároveň upozornil na rastúci vplyv amerických technologických gigantov, ktorí podľa neho dokážu zasahovať nielen do zahraničnej, ale aj domácej politiky.

Ako dodal, Európa má potenciál stať sa silnejším technologickým centrom.

Spor medzi Pentagónom a firmou Anthropic o bezpečnosť umelej inteligencie podľa neho ukazuje, že EÚ by mala viac stavať na vlastných kapacitách a etických štandardoch.

(reuters, pir)

Minúta  |  

EÚ zvyšuje pomoc Libanonu, reaguje na eskaláciu násilia

Európska únia zintenzívňuje podporu Libanonu v reakcii na eskaláciu násilia a rastúce vysídľovanie obyvateľstva. Okrem nedávno oznámenej humanitárnej pomoci vo výške 100 miliónov eur mobilizuje aj opatrenia v rámci širšieho balíka finančnej podpory vo výške jednej miliardy eur v rámci balíka opatrení na roky 2024 až 2027.

Komisárka pre Stredozemie Dubravka Šuicová zdôraznila, že „skutoční partneri stoja v čase krízy spolu a podpora EÚ Libanonu a jeho ľudu je neochvejná“.

Dodatočných 10 miliónov eur smeruje na pomoc približne 100-tisíc zraniteľným domácnostiam prostredníctvom vládneho programu. Únia zároveň nasadila viac ako 20 mobilných zdravotníckych jednotiek, ktoré poskytujú služby v útulkoch a oblastiach s evakuáciami, aby zabezpečili prístup k základnej zdravotnej starostlivosti.

Podpora sa rozširuje aj do oblasti vzdelávania. Európska únia umožňuje dištančné vzdelávanie pre približne 50-tisíc študentov a poskytuje digitálne nástroje pre osemtisíc učiteľov. Programy majú zasiahnuť až 150-tisíc detí a mladých ľudí v núdzi.

EÚ zároveň posilňuje spoluprácu s libanonskou vládou pri riadení krízovej reakcie a podporuje bezpečnostné zložky. Súčasťou pomoci je aj podpora vysídlených osôb vrátane opatrení na monitorovanie hraníc a zabezpečenie základnej pomoci pri presunoch medzi Libanonom a Sýriou.

(max)

Minúta  |  

Vzoprela sa Trumpovi. Dáni volia, šance má Frederiksenová

Dáni začali voliť v parlamentných voľbách, ktoré môžu premiérke Mette Frederiksenovej priniesť tretie funkčné obdobie. Jej pozíciu posilnil postoj voči americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi v otázke Grónska, ktoré chcel získať, no kampaň ovplyvnili aj domáce témy, najmä rast životných nákladov.

Prieskumy naznačujú, že sociálni demokrati smerujú k najslabšiemu výsledku od druhej svetovej vojny. Podpora strany sa po kríze okolo Grónska zvýšila na približne 21 percent, no ľavicový blok pravdepodobne nezíska parlamentnú väčšinu. Napriek tomu zostáva Frederiksenová favoritkou na zostavenie vlády, keďže pravicová opozícia je rozdrobená.

Voľby vyhlásila skôr, aby využila zvýšenú podporu počas napätia okolo Grónska, ktoré sa však medzičasom dostalo do úzadia. Kľúčovými témami sa stali dane, sociálna politika a migrácia.

„Tieto voľby sú do veľkej miery o Mette Frederiksenovej,“ povedal politický analytik Hans Engell a dodal, že zatiaľ čo niektorí voliči ju považujú za tú správnu osobu v čase krízy, iní ju považujú za príliš autoritársku.

Dôležitú úlohu môže zohrávať centristická strana bývalého premiéra Larsa Løkkeho Rasmussena, ktorá môže rozhodnúť o zložení budúcej vlády. O mandáty sa uchádza 12 strán a výsledok môžu ovplyvniť aj zástupcovia z Grónska a Faerských ostrovov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.