Preskočiť na obsah
  |  

Babiš po masovom proteste v Prahe: Vláda kurz meniť neplánuje

Český premiér Andrej Babiš reagoval na masový protest v Prahe, na ktorom sa podľa organizátorov zišlo približne 250-tisíc ľudí. Zdôraznil, že právo občanov demonštrovať rešpektuje, no zároveň odmietol, že by jeho vláda mala meniť svoje kroky.

Podľa neho kabinet pracuje dobre a kritika, ktorá na proteste zaznela, nie je úplne opodstatnená.

Demonštráciu „Nenecháme si ukradnúť budúcnosť“ organizovalo združenie Milion chvilek. Kritici upozorňovali najmä na obranné výdavky alebo plán zmeniť financovanie verejnoprávnych médií. Podľa nich tieto kroky oslabujú demokratické inštitúcie.

Babiš zároveň naznačil, že koaličné usporiadanie mu komplikuje vládnutie a samostatná vláda hnutia ANO by podľa neho fungovala lepšie.

Premiér opätovne odmietol aj výhrady k výdavkom na obranu a uviedol, že ich plánuje vysvetliť na samite NATO.

Vyjadriť sa nechcel ani k účasti manželky prezidenta na proteste.

(tasr, pir)

  |  

Británia a EÚ blízko dohody o fonde SAFE, Costa verí v prelom

Predseda Európskej rady António Costa naznačil, že dohoda medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ o zapojení do obranného fondu SAFE je stále reálna, hoci predchádzajúce rokovania stroskotali.

Británia pôvodne odmietla vstup do fondu v hodnote 150 miliárd eur, keďže vláda premiéra Keira Starmera nechcela zaplatiť vstupný príspevok. Podľa Costu sa však situácia mení – vzťahy medzi Londýnom a Bruselom sa postupne zlepšujú a nový kabinet presadzuje „reset“ po brexite.

Dôležitým faktorom je aj spolupráca Británie a Francúzska v rámci podpory Ukrajiny, ktorá naznačuje širšie bezpečnostné zbližovanie. Costa pripustil, že rokovania môžu trvať ešte niekoľko týždňov alebo mesiacov, no výsledok považuje za pravdepodobný.

Starmer už medzičasom signalizoval ochotu zvážiť účasť v inom variante fondu SAFE financovanom spoločným zadlžením EÚ.

Britská vláda sa k najnovším vyjadreniam zatiaľ oficiálne nevyjadrila.

(reuters, pir)

  |  

Ukrajina a USA ešte nemajú dohodu o bezpečnostných zárukách

Ukrajina a Spojené štáty zatiaľ nemajú uzavretú dohodu o bezpečnostných zárukách, hoci Kyjev ju dlhodobo považuje za kľúčový prvok budúcej stability.

Prezident Volodymyr Zelenskyj po rokovaniach s rokovacím tímom priznal, že dokument ešte nie je finálne dohodnutý, hoci ho začiatkom roka označil za prakticky hotový. Téma bola aj súčasťou nedávneho stretnutia ukrajinských a amerických predstaviteľov na Floride.

Kyjev usiluje o jasné záväzky zo strany USA a spojencov, ktoré by garantovali pomoc v prípade ďalšieho ruského útoku po skončení vojny. Podľa Zelenského sú bezpečnostné záruky zásadné pre akékoľvek trvalé riešenie konfliktu.

Zároveň upozornil, že globálne napätie najmä v súvislosti s vojnou proti Iránu komplikuje situáciu a môže posilňovať pozíciu Ruska. Ukrajinský prezident preto navrhol širšie medzinárodné rokovania, ktoré by spojili riešenie viacerých konfliktov naraz.

(reuters, pir)

  |  

Právny štát na Slovensku je v ohrození, varuje Brusel Remišová

Opozičná poslankyňa Veronika Remišová odovzdala eurokomisárovi pre spravodlivosť Michaelovi McGrathovi list, v ktorom upozorňuje na podľa nej systematické oslabovanie právneho štátu na Slovensku.

Súčasťou bol aj „čierny zoznam“ prípadov, ktoré zahŕňajú legislatívne prílepky, tlak na sudcov či zásahy voči mimovládnym organizáciám. Tvrdí, že vládna koalícia vytvára prostredie beztrestnosti pre vybraných aktérov.

McGrath podľa dostupných informácií kritizoval pomalý pokrok v boji proti korupcii na najvyšších úrovniach a vyjadril obavy z legislatívnych zmien, ktoré viedli k premlčaniu citlivých káuz.

Remišová ho zároveň vyzvala na stretnutie s opozíciou pri ďalšej návšteve.

Premiér Robert Fico, naopak, zdôraznil, že Slovensko sa vyrovnáva s dôsledkami rokov 2020 až 2023, ktoré označil za obdobie porušovania právneho štátu.

Návšteva eurokomisára v Bratislave súvisí s prípravou správy EÚ o právnom štáte a zahŕňa aj rokovania s vládou aj občianskou spoločnosťou.

(tasr, pir)

  |  

Bill Cosby má za znásilnenie zaplatiť 59 miliónov dolárov

Kalifornská porota rozhodla, že Bill Cosby je zodpovedný za sexuálne napadnutie Donny Motsingerovej, ku ktorému údajne došlo už v roku 1972. V občianskoprávnom procese jej priznala odškodné vo výške 59,25 milióna dolárov.

Ako uvádza Guardian, podľa výpovede Motsingerovej ju Cosby po podaní vína v limuzíne omámil a následne znásilnil.

Prípad sa dostal pred súd až po zmene legislatívy v Kalifornii, ktorá umožnila podávať aj staršie žaloby za sexuálne zneužívanie. Motsingerová označila verdikt za vyústenie desaťročia trvajúceho boja za spravodlivosť.

Cosby, ktorý čelí obvineniam od desiatok žien, už v minulosti strávil tri roky vo väzení, no jeho odsúdenie bolo neskôr zrušené pre procesné pochybenia. Jeho právnik avizoval odvolanie proti aktuálnemu rozsudku.

Samotný Cosby obvinenia dlhodobo odmieta a tvrdí, že všetky kontakty boli dobrovoľné.

(pir)

  |  

Izrael plánuje obsadiť juh Libanonu: Kac hovorí o nárazníkovej zóne

Izrael plánuje rozšíriť svoju vojenskú prítomnosť na juhu Libanonu až po rieku Lítaní, čo predstavuje najjasnejšie vyjadrený zámer obsadiť časť územia susednej krajiny.

Minister obrany Jisrael Kac tvrdí, že cieľom je vytvorenie nárazníkovej zóny proti Hizballáhu, ktorý podľa neho ohrozuje izraelské územie pravidelnými útokmi. Zároveň však tento krok prichádza v čase, keď izraelská armáda ničí infraštruktúru vrátane mostov a domov, čo vyvoláva kritiku zo strany OSN.

Podľa dostupných údajov si boje vyžiadali viac než tisíc obetí a vyhnali z domovov vyše milióna ľudí.

Kac naznačil, že oblasť má byť dlhodobo kontrolovaná izraelskou armádou, pričom postup prirovnal k taktike použitej v Gaze.

Libanon bol vtiahnutý do vojny na Blízkom východe, keď Hizballáh 2. marca vypálil rakety na Izrael v reakcii na zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího. Libanonská vláda zakázala aktivity Hizballáhu a vyzvala ho na odovzdanie zbraní.

(reuters, pir)