Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ odkladá zákaz ruskej ropy, dôvodom je vojna na Blízkom východe

Európska únia odkladá predstavenie legislatívy, ktorá má definitívne ukončiť dovoz ruskej ropy. Návrh, pôvodne plánovaný na 15. apríla, sa podľa aktualizovaného harmonogramu posunie na neskorší termín.

Dôvodom sú najmä turbulencie na globálnom trhu s ropou, ktoré vyvolala vojna v Iráne a ktoré podľa dostupných údajov patria k najväčším narušeniam dodávok v histórii.

Brusel však zdôrazňuje, že cieľ zostáva nezmenený – úplné ukončenie dovozu ruskej ropy do konca roka 2027. Zaujímavé pritom je, že zákaz má byť právne zakotvený tak, aby platil aj v prípade zrušenia sankcií voči Rusku.

V praxi by mal mať len obmedzený okamžitý dosah, keďže EÚ už dovoz výrazne zredukovala.

Otázka ruskej ropy však stále vyvoláva politické napätie, najmä v krajinách ako Maďarsko a Slovensko. Tie patria medzi posledných odberateľov a dlhodobo kritizujú tvrdší postup Únie.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Po smrtiacom útoku na školu žiada Irán OSN o debatu

Irán požiadal Radu OSN pre ľudské práva o urgentnú diskusiu po smrteľnom útoku na základnú školu, ku ktorému došlo v prvý deň americko-izraelských operácií proti krajine. Podľa listu iránskeho veľvyslanca Aliho Bahreiniho ide o vážne porušenie práv detí aj zásah do vzdelávania a budúcnosti komunity.

Teherán tvrdí, že pri dvoch raketových úderoch na školu Shajareh Tayyebeh zahynulo 168 detí, prevažne dievčat.

Zároveň sa objavujú nejasnosti ohľadom zodpovednosti za útok. Americkí vojenskí vyšetrovatelia podľa skorších informácií Reuters pripúšťajú možnú účasť amerických síl, no vyšetrovanie zatiaľ nie je uzavreté a Pentagón ho medzičasom presunul na vyššiu úroveň.

Situáciu komplikuje aj paralelná iniciatíva štátov Perzského zálivu, ktoré žiadajú vlastné zasadnutie rady pre iránske útoky na civilné a energetické ciele.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Babiš po masovom proteste v Prahe: Vláda kurz meniť neplánuje

Český premiér Andrej Babiš reagoval na masový protest v Prahe, na ktorom sa podľa organizátorov zišlo približne 250-tisíc ľudí. Zdôraznil, že právo občanov demonštrovať rešpektuje, no zároveň odmietol, že by jeho vláda mala meniť svoje kroky.

Podľa neho kabinet pracuje dobre a kritika, ktorá na proteste zaznela, nie je úplne opodstatnená.

Demonštráciu „Nenecháme si ukradnúť budúcnosť“ organizovalo združenie Milion chvilek. Kritici upozorňovali najmä na obranné výdavky alebo plán zmeniť financovanie verejnoprávnych médií. Podľa nich tieto kroky oslabujú demokratické inštitúcie.

Babiš zároveň naznačil, že koaličné usporiadanie mu komplikuje vládnutie a samostatná vláda hnutia ANO by podľa neho fungovala lepšie.

Premiér opätovne odmietol aj výhrady k výdavkom na obranu a uviedol, že ich plánuje vysvetliť na samite NATO.

Vyjadriť sa nechcel ani k účasti manželky prezidenta na proteste.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Británia a EÚ blízko dohody o fonde SAFE, Costa verí v prelom

Predseda Európskej rady António Costa naznačil, že dohoda medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ o zapojení do obranného fondu SAFE je stále reálna, hoci predchádzajúce rokovania stroskotali.

Británia pôvodne odmietla vstup do fondu v hodnote 150 miliárd eur, keďže vláda premiéra Keira Starmera nechcela zaplatiť vstupný príspevok. Podľa Costu sa však situácia mení – vzťahy medzi Londýnom a Bruselom sa postupne zlepšujú a nový kabinet presadzuje „reset“ po brexite.

Dôležitým faktorom je aj spolupráca Británie a Francúzska v rámci podpory Ukrajiny, ktorá naznačuje širšie bezpečnostné zbližovanie. Costa pripustil, že rokovania môžu trvať ešte niekoľko týždňov alebo mesiacov, no výsledok považuje za pravdepodobný.

Starmer už medzičasom signalizoval ochotu zvážiť účasť v inom variante fondu SAFE financovanom spoločným zadlžením EÚ.

Britská vláda sa k najnovším vyjadreniam zatiaľ oficiálne nevyjadrila.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Ukrajina a USA ešte nemajú dohodu o bezpečnostných zárukách

Ukrajina a Spojené štáty zatiaľ nemajú uzavretú dohodu o bezpečnostných zárukách, hoci Kyjev ju dlhodobo považuje za kľúčový prvok budúcej stability.

Prezident Volodymyr Zelenskyj po rokovaniach s rokovacím tímom priznal, že dokument ešte nie je finálne dohodnutý, hoci ho začiatkom roka označil za prakticky hotový. Téma bola aj súčasťou nedávneho stretnutia ukrajinských a amerických predstaviteľov na Floride.

Kyjev usiluje o jasné záväzky zo strany USA a spojencov, ktoré by garantovali pomoc v prípade ďalšieho ruského útoku po skončení vojny. Podľa Zelenského sú bezpečnostné záruky zásadné pre akékoľvek trvalé riešenie konfliktu.

Zároveň upozornil, že globálne napätie najmä v súvislosti s vojnou proti Iránu komplikuje situáciu a môže posilňovať pozíciu Ruska. Ukrajinský prezident preto navrhol širšie medzinárodné rokovania, ktoré by spojili riešenie viacerých konfliktov naraz.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Právny štát na Slovensku je v ohrození, varuje Brusel Remišová

Opozičná poslankyňa Veronika Remišová odovzdala eurokomisárovi pre spravodlivosť Michaelovi McGrathovi list, v ktorom upozorňuje na podľa nej systematické oslabovanie právneho štátu na Slovensku.

Súčasťou bol aj „čierny zoznam“ prípadov, ktoré zahŕňajú legislatívne prílepky, tlak na sudcov či zásahy voči mimovládnym organizáciám. Tvrdí, že vládna koalícia vytvára prostredie beztrestnosti pre vybraných aktérov.

McGrath podľa dostupných informácií kritizoval pomalý pokrok v boji proti korupcii na najvyšších úrovniach a vyjadril obavy z legislatívnych zmien, ktoré viedli k premlčaniu citlivých káuz.

Remišová ho zároveň vyzvala na stretnutie s opozíciou pri ďalšej návšteve.

Premiér Robert Fico, naopak, zdôraznil, že Slovensko sa vyrovnáva s dôsledkami rokov 2020 až 2023, ktoré označil za obdobie porušovania právneho štátu.

Návšteva eurokomisára v Bratislave súvisí s prípravou správy EÚ o právnom štáte a zahŕňa aj rokovania s vládou aj občianskou spoločnosťou.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.