Preskočiť na obsah
Minúta  |  

PS chce bezpečnostnú radu k ceste Pellegriniho do Moskvy

Progresívne Slovensko znovu otvorilo otázku cesty Petra Pellegriniho do Moskvy z roku 2020 a tvrdí, že okolnosti prípadu vyvolávajú vážne pochybnosti o možnom ovplyvňovaní volieb na Slovensku. Hnutie preto žiada, aby sa témou zaoberala Bezpečnostná rada SR.

Michal Šimečka aj Peter Bátor kritizujú premiéra Roberta Fica (Smer), že podozrenia podľa nich jednoznačne nevyvrátil.

Do veci vstúpila aj SaS, ktorá avizovala podnet na Generálnu prokuratúru pre možné preverenie zásahu Ruska do volieb.

Podľa medializovaných informácií mal maďarský minister Péter Szijjártó hovoriť so Sergejom Lavrovom o tom, že prijatie Pellegriniho v Moskve by mu mohlo pomôcť pred voľbami.

Pellegrini tieto interpretácie odmieta a tvrdí, že išlo o štandardné rokovanie. Fico zasa nevidí dôvod hovoriť o porušení pravidiel.

(pir)

Minúta  |  

Orlen opäť zlacnil palivá, maržu na naftu stlačil takmer na nulu

Poľský koncern Orlen opäť znížil veľkoobchodné ceny palív. Benzín v utorok zlacnel o 45 zlotých na 5 688 zlotých za kubický meter, nafta o 87 zlotých na 7 171 zlotých.

Ide o ďalší krok po výraznejšom marcovom zlacnení, ktoré nasledovalo po prudkom raste cien ropy vyvolanom eskaláciou napätia na Blízkom východe.

Podľa ministra aktív štátu Wojciecha Balczuna sa firma snaží tlmiť dosahy drahších energií na spotrebiteľov najmä cez nižšie marže. Zároveň však pripomenul, že Orlen nemôže ísť proti vlastným ekonomickým záujmom a ďalšie nástroje, ako sú DPH alebo spotrebná daň, zostávajú v rukách štátu.

Koncern zároveň tvrdí, že zásobovanie rafinérií ropou pokračuje bez výpadkov. Podľa dostupných údajov má riziká súvisiace s vývojom na Blízkom východe zmierňovať aj diverzifikácia dodávok.

Orlen už skôr pristúpil aj k takmer nulovej marži na naftu a dočasným zľavám pre vodičov cez vernostný program.

(tasr, pir)

Minúta  |  

EÚ odkladá zákaz ruskej ropy, dôvodom je vojna na Blízkom východe

Európska únia odkladá predstavenie legislatívy, ktorá má definitívne ukončiť dovoz ruskej ropy. Návrh, pôvodne plánovaný na 15. apríla, sa podľa aktualizovaného harmonogramu posunie na neskorší termín.

Dôvodom sú najmä turbulencie na globálnom trhu s ropou, ktoré vyvolala vojna v Iráne a ktoré podľa dostupných údajov patria k najväčším narušeniam dodávok v histórii.

Brusel však zdôrazňuje, že cieľ zostáva nezmenený – úplné ukončenie dovozu ruskej ropy do konca roka 2027. Zaujímavé pritom je, že zákaz má byť právne zakotvený tak, aby platil aj v prípade zrušenia sankcií voči Rusku.

V praxi by mal mať len obmedzený okamžitý dosah, keďže EÚ už dovoz výrazne zredukovala.

Otázka ruskej ropy však stále vyvoláva politické napätie, najmä v krajinách ako Maďarsko a Slovensko. Tie patria medzi posledných odberateľov a dlhodobo kritizujú tvrdší postup Únie.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Po smrtiacom útoku na školu žiada Irán OSN o debatu

Irán požiadal Radu OSN pre ľudské práva o urgentnú diskusiu po smrteľnom útoku na základnú školu, ku ktorému došlo v prvý deň americko-izraelských operácií proti krajine. Podľa listu iránskeho veľvyslanca Aliho Bahreiniho ide o vážne porušenie práv detí aj zásah do vzdelávania a budúcnosti komunity.

Teherán tvrdí, že pri dvoch raketových úderoch na školu Shajareh Tayyebeh zahynulo 168 detí, prevažne dievčat.

Zároveň sa objavujú nejasnosti ohľadom zodpovednosti za útok. Americkí vojenskí vyšetrovatelia podľa skorších informácií Reuters pripúšťajú možnú účasť amerických síl, no vyšetrovanie zatiaľ nie je uzavreté a Pentagón ho medzičasom presunul na vyššiu úroveň.

Situáciu komplikuje aj paralelná iniciatíva štátov Perzského zálivu, ktoré žiadajú vlastné zasadnutie rady pre iránske útoky na civilné a energetické ciele.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Babiš po masovom proteste v Prahe: Vláda kurz meniť neplánuje

Český premiér Andrej Babiš reagoval na masový protest v Prahe, na ktorom sa podľa organizátorov zišlo približne 250-tisíc ľudí. Zdôraznil, že právo občanov demonštrovať rešpektuje, no zároveň odmietol, že by jeho vláda mala meniť svoje kroky.

Podľa neho kabinet pracuje dobre a kritika, ktorá na proteste zaznela, nie je úplne opodstatnená.

Demonštráciu „Nenecháme si ukradnúť budúcnosť“ organizovalo združenie Milion chvilek. Kritici upozorňovali najmä na obranné výdavky alebo plán zmeniť financovanie verejnoprávnych médií. Podľa nich tieto kroky oslabujú demokratické inštitúcie.

Babiš zároveň naznačil, že koaličné usporiadanie mu komplikuje vládnutie a samostatná vláda hnutia ANO by podľa neho fungovala lepšie.

Premiér opätovne odmietol aj výhrady k výdavkom na obranu a uviedol, že ich plánuje vysvetliť na samite NATO.

Vyjadriť sa nechcel ani k účasti manželky prezidenta na proteste.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Británia a EÚ blízko dohody o fonde SAFE, Costa verí v prelom

Predseda Európskej rady António Costa naznačil, že dohoda medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ o zapojení do obranného fondu SAFE je stále reálna, hoci predchádzajúce rokovania stroskotali.

Británia pôvodne odmietla vstup do fondu v hodnote 150 miliárd eur, keďže vláda premiéra Keira Starmera nechcela zaplatiť vstupný príspevok. Podľa Costu sa však situácia mení – vzťahy medzi Londýnom a Bruselom sa postupne zlepšujú a nový kabinet presadzuje „reset“ po brexite.

Dôležitým faktorom je aj spolupráca Británie a Francúzska v rámci podpory Ukrajiny, ktorá naznačuje širšie bezpečnostné zbližovanie. Costa pripustil, že rokovania môžu trvať ešte niekoľko týždňov alebo mesiacov, no výsledok považuje za pravdepodobný.

Starmer už medzičasom signalizoval ochotu zvážiť účasť v inom variante fondu SAFE financovanom spoločným zadlžením EÚ.

Britská vláda sa k najnovším vyjadreniam zatiaľ oficiálne nevyjadrila.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.