Jedny voľby má Nemecko za sebou, zostávajú ešte troje. Aj v nich môže AfD prekvapiť

Slobodná demokratická strana (FDP) so ziskom 2,6 percenta nedosiahla päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do krajinského parlamentu. Prišla o všetky svoje kreslá a po jedinom volebnom období opustí zákonodarný zbor. Predsedníčka krajinskej odnože strany a hlavná kandidátka Lydia Huskensová oznámila svoju rezignáciu v noci po voľbách.

AfD si oproti roku 2021 vylepšila výsledok o 23 percentuálnych bodov. CDU sa zas o takmer 20 bodov prepadla.

Podľa predbežných oficiálnych výsledkov získala AfD 39 z 83 kresiel v krajinskom parlamente, čo je o tri menej ako 42 potrebných na dosiahnutie absolútnej väčšiny a vlády jednej strany.

Volebná účasť dosiahla rekordných 77,8 percenta.

Siegmundovi chýbajú tri hlasy

Líder AfD Ulrich Siegmund, ktorý s prehľadom vyhral aj vo svojom volebnom obvode Genthin, v nedeľu večer v rozhovoroch načrtol cestu k vláde AfD. V pondelok ju podrobnejšie rozvinul.

Povedal, že strana ponúkne rokovania ostatným parlamentným frakciám, ako aj jednotlivým poslancom. Hneď ako bude na dosah stabilná väčšina, bude kandidovať na post ministerského predsedu. S 39 kreslami mu chýbajú tri hlasy k absolútnej väčšine potrebnej na zvolenie.

Ak žiadny kandidát nezíska absolútnu väčšinu v prvých dvoch kolách hlasovania a krajinský parlament sa následne nerozpustí, v treťom kole stačí jednoduchá väčšina odovzdaných hlasov. Rozhodujúce by potom mohli byť prebehnutia alebo zdržania sa hlasovania zo strany jednotlivých poslancov z iných parlamentných frakcií.

Všetky strany zastúpené v krajinskom parlamente vylúčili ešte pred voľbami koalíciu s AfD. Avšak aj Siegmund stanovil prísne hranice spolupráce s inými stranami alebo poslancami. Nevyhnutnou podmienkou akejkoľvek dohody je preňho výber ministerského predsedu z radov AfD, pričom kľúčové témy strany, najmä v oblasti migrácie a vnútornej bezpečnosti, by sa museli realizovať „na 100 percent“.

Spolupredseda AfD na spolkovej úrovni Tino Chrupalla sa javil ako ochotnejší voči kompromisu. Uviedol, že keďže strana nezískala absolútnu väčšinu, isté ústupky by mohli byť nevyhnutné.

Siegmund naznačil možnosť nových volieb, ak by sa nepodarilo zostaviť vládu. V rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ZDF uviedol, že AfD by v takom prípade mohla získať „50 alebo 55 percent“.

Dôsledky sa prejavujú aj v Berlíne

Dôsledky vyplývajúce z volieb sa dotýkajú aj spolkovej vlády kancelára Friedricha Merza. Jeho CDU stratila v Sasku-Anhaltsku viac ako polovicu svojho podielu na hlasoch. SPD síce mierne vylepšila svoj výsledok z roku 2021, naďalej však zostáva v jednociferných číslach.

Predseda SPD a vicekancelár Lars Klingbeil označil tento výsledok počas volebnej noci za „signál pre Berlín“. Merz v pondelok označil túto porážku za jednu z najhorších pre CDU za posledné desaťročia a uviedol, že tento výsledok zmenil nielen Sasko-Anhaltsko, ale aj celé Nemecko.

Zatiaľ však nevidí dôvod na zásadný obrat zo strany spolkovej vlády. Jeho odhodlanie pokračovať v reformách je podľa jeho slov „neochabujúce“. Tvrdí však, že vláda musí svoje reformy užšie prepojiť s každodenným životom ľudí a ich ekonomickými a sociálnymi obavami. Potrebujú podľa neho presvedčivejší politický „príbeh“.

Merz chce odložiť zásadnú diskusiu o budúcom smerovaní CDU až na obdobie po voľbách v Berlíne a Meklenbursku-Predpomoransku. Nedal najavo, že by bola spochybnená jeho vlastná pozícia, naopak, zdôraznil svoju zodpovednosť a odhodlanie naďalej vykonávať funkciu kancelára.

Merz a Sven Schulze teda zaujali odlišné prístupy. Schulze sa vzdal akýchkoľvek nárokov na zostavenie vlády a tvrdí, že mandát patrí AfD. Merz sa zatiaľ svojho programu drží a širšiu diskusiu o politickom smerovaní odkladá o dva týždne.

Schulze naznačil, že to môže mať dôsledky pre jeho vlastnú pozíciu. Má v úmysle predložiť krajinskému predsedníctvu CDU návrh, ako postupovať po volebných výsledkoch, neprezradil však, čo to preňho osobne môže znamenať.

Junge Union (JU), mládežnícka organizácia CDU a jej bavorskej sesterskej strany Kresťansko-sociálna únia (CSU), vyzýva na odstúpenie celého vedenia CDU v spolkovej krajine. Aj bývalá ministerka školstva Eva Feussnerová vyzvala Schulzeho na tento krok. Kým nebude zvolený nový ministerský predseda, Schulze zostáva vo funkcii ako dočasný predseda vlády, pokiaľ sám neodstúpi.

Päť kresiel posunulo BSW do kľúčovej pozície

Medzitým by o tom, kto bude vládnuť, mohla rozhodnúť najmenšia parlamentná frakcia. BSW tesne prekročila volebnú hranicu s 5,3 percenta hlasov, čo jej zaručuje päť kresiel v parlamente.

Keďže CDU, SPD, Zelení a Ľavica majú spolu 39 kresiel, presne toľko, koľko má AfD, päť hlasov BSW bude jazýčkom na váhach.

BSW zatiaľ uviedla, že nebude hlasovať ani za Siegmunda, ani za Schulzeho na post ministerského predsedu. Spolupredsedníčka BSW Amira Mohamed Aliová namiesto toho navrhla, aby na čele vlády, ktorá by pracovala s meniacimi sa väčšinami v parlamente, stála všeobecne rešpektovaná nestranná osobnosť.

Siegmund však takéto riešenie kategoricky odmieta. Buď sa stane ministerským predsedom on, alebo sa AfD na takýchto rokovaniach nezúčastní.

Hlavný kandidát BSW Thomas Schulze v pondelok uviedol, že jeho poslanecký klub sa v prípade, ak by kandidoval Siegmund, zdržal hlasovania v prípadnom treťom kole. Keďže vtedy by stačila len väčšina odovzdaných hlasov, mohlo by to nepriamo uľahčiť Siegmundovo zvolenie za ministerského predsedu bez toho, aby zaňho BSW otvorene hlasovala.

Vytvorenie tradičnej väčšinovej vlády bez AfD by bolo matematicky možné len prostredníctvom koalície všetkých piatich zostávajúcich strán.

Uznesenie spolkového zjazdu CDU však nevylučuje koalície a podobné formy spolupráce len s AfD, ale aj s Ľavicou. Táto strana čiastočne vzišla zo Strany demokratického socializmu, nástupkyne vládnucej Zjednotenej socialistickej strany Nemecka (SED) v bývalom východnom Nemecku.

SPD už vyzvala CDU, aby prehodnotila svoj postoj voči Ľavici a uvoľnila tak cestu pre širokú koalíciu všetkých ostatných strán proti AfD. V takejto koalícii by CDU bola naďalej najväčšou stranou a mohla by si preto nárokovať post ministerského predsedu.

Vyhlásenie Svena Schulzeho, že CDU sa teraz považuje za opozičnú stranu, však robí takéto päťstranové riešenie ešte menej pravdepodobným.

Nemecko čakajú ešte troje voľby

Tlak na Merza a CDU sa pritom nekončí v Sasku-Anhaltsku. Volebný kalendár je neúprosný. Už o pár dní, teda 13. septembra, sa v Dolnom Sasku uskutočnia komunálne voľby. A o týždeň nato si Berlín 20. septembra zvolí svoj parlament, zatiaľ čo v Meklenbursku-Predpomoransku sa budú konať krajinské voľby.

https://twitter.com/MrDPotcnerd/status/2096659638582235195

Najmä Meklenbursko-Predpomoransko bude ďalšou skúškou. V najnovšom prieskume tam AfD vedie s 35-percentnou podporou pred SPD ministerskej predsedníčky Manuely Schwesigovej s 32 percentami. Ľavica má 11 percent, CDU len osem percent. Zelení dosahujú päť percent a BSW štyri percentá.

Sily sú rovnovážne rozložené aj v Berlíne. Podľa najnovšieho prieskumu má CDU 21-percentnú podporu, Ľavica 19-percentnú a AfD aj Zelení zhodne 18-percentnú. SPD má len 11 percent.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.