Na prvý pohľad ide o sympatické oznámenie. Témy, ktorým sa Púchovský venuje, ako závislosť od internetu, dopady falošných správ, šikana, vydieranie predátormi, ochrana súkromia či online podvody, sú nepochybne dôležité. Otázkou však nie je, či o týchto veciach hovoriť, ale kto a za akých podmienok ich na školách prezentuje.

Čo hovorí školský zákon?

Školský zákon stanovuje jasnú hranicu: na školách zakazuje činnosť politických strán a politických hnutí aj ich propagáciu. Samotné členstvo lektora v politickej strane ešte automaticky neznamená porušenie zákona. V prípade aktívneho politika však vzniká otázka, akým spôsobom škola zabezpečí politickú a ideologickú neutralitu podujatia.

Podľa oficiálneho výkladu ministerstva školstva nemožno toto ustanovenie vykladať inak než tak, že školám a školským zariadeniam ukladá povinnosť vystupovať ako apolitické vzdelávacie inštitúcie. Školy musia zabezpečiť absolútnu izoláciu od akýchkoľvek zásahov vedúcich k propagácii politických strán.

Ide o ochranný mechanizmus, ktorý má zabezpečiť, aby deti a mladí ľudia dostávali objektívne informácie bez toho, aby sa vzdelávacie inštitúcie stávali nástrojom politického zápasu. Toto pravidlo platí rovnako pre všetky politické strany.

Politik v civile

Púchovského politická angažovanosť nie je žiadnym tajomstvom. Od 2. decembra 2023 pôsobí ako asistent poslanca Národnej rady Jaroslava Spišiaka (Progresívne Slovensko). V máji 2026 navyše verejne ohlásil vstup do Progresívneho Slovenska.

Pri svojom prednášaní sa bráni tým, že jeho prednášky sú apolitické. Sám v minulosti vyhlásil: „Nie som členom žiadnej politickej strany. Aj keby som bol, tak by som v škole nešíril politiku.“ No tento argument má niekoľko zásadných dier.

Po prvé, Púchovský nie je žiadny anonymný odborník. Je to verejne známa tvár, ktorá sa dlhé roky profilovala ako „lovec hoaxov“ a v tejto úlohe získala masívnu mediálnu pozornosť. Jeho politické zaradenie preto nie je domnienkou jeho kritikov, ale verejne deklarovanou skutočnosťou.

Po druhé, jeho statusy na sociálnych sieťach majú jasný politický podtón. O svojom vstupe do politiky píše ako o boji proti „najhoršej, vlastizradnej, proruskej a deštruktívnej vláde Roberta Fica“. To nie je jazyk odborníka na prevenciu, ale politického aktivistu.

Keď takýto človek vstúpi do triedy, žiaci ho nemusia vnímať ako neutrálneho lektora. To, čo povie, má inú váhu ako to, čo by povedal neznámy odborník. Práve preto školský zákon kladie dôraz na oddelenie školského prostredia od straníckej politiky.

Téma nie je problém

Samotné témy internetovej bezpečnosti sú legitímne. Nikto rozumný nepopiera, že deti potrebujú vedieť o nebezpečenstvách online sveta. Spor je inde – v tom, kto to robí a podľa akých pravidiel.

Problémom nie je obsah prednášok, ale kontext. Púchovského projekt Hoaxy a podvody mal v minulých školských rokoch desiatky prednášok, na ktorých sa zúčastnili tisíce detí. To je obrovský dosah na mladú generáciu.

Ministerstvo školstva síce doteraz preverilo niekoľko podnetov na školské podujatia a v žiadnom prípade nebol podľa ministra Tomáša Druckera (Hlas) porušený zákon. Minister zároveň zdôraznil, že „školské aktivity nad rámec učebných osnov musia rešpektovať princíp politickej, ideologickej a náboženskej neutrality“.

Ministerstvo v stanovisku pre Štandard zároveň pripustilo, že pri externých osobách je posudzovanie politickej, ideologickej a náboženskej neutrality rizikovejšie. Samotná politická angažovanosť prednášajúceho podľa rezortu automaticky neznamená porušenie pravidiel, rozhodujúci je aj obsah a charakter konkrétnej aktivity.

Rezort preto pripravuje novú legislatívnu úpravu. Ak pri externom prednášajúcom nebude možné hodnoverne a jednoznačne zabezpečiť jeho politickú alebo ideologickú neutralitu, na účasť dieťaťa bude potrebný súhlas rodiča, a to aj v prípade aktivity v rámci školského vzdelávacieho programu.

Odpoveď ministerstva tak sama ukazuje, že otázka neutrality externých prednášajúcich nie je iba hypotetickým problémom. Rezort ju považuje za natoľko citlivú, že pripravuje sprísnenie pravidiel a v sporných prípadoch chce dať rozhodujúce slovo rodičom.

Spolupráca so štátnou inštitúciou

Najcitlivejším bodom Púchovského oznámenia je avizovaná spolupráca s „jednou štátnou inštitúciou“, ktorá má pomôcť komplexne riešiť uvedené hrozby, a to celoplošne v rámci širšej siete škôl.

Ministerstvo školstva pre Štandard potvrdilo, že s Púchovským na jeho prednáškovej činnosti nespolupracuje ani takúto spoluprácu nepripravuje. Nemenovanou štátnou inštitúciou, ktorú Púchovský avizoval, teda rezort školstva nie je.

Ministerstvo zároveň upozornilo, že externí lektori spolupracujú priamo so školami a za výber partnera, obsah aj organizáciu konkrétnej aktivity zodpovedá škola.

Už samotná skutočnosť, že štátna inštitúcia uvažuje o spolupráci s členom opozičnej politickej strany na školských aktivitách, je mimoriadne citlivá. V ideálnom prípade by mal štát zabezpečiť, aby podobné vzdelávacie aktivity boli apolitické, profesionálne a otvorené pre rôznych lektorov na základe transparentných kritérií.

V horšom prípade ide o precedens, ktorý môže viesť k tomu, že každá budúca vládna strana si bude obsadzovať školské pódiá svojimi aktivistami a bude to nazývať „prevenciou“.

Ak štát považuje prednášanie aktívneho člena politickej strany na školách za zlučiteľné s princípom neutrality, mal by zároveň povedať, podľa akých pravidiel by posudzoval rovnaké aktivity členov ostatných politických strán.

Bez jasných a všeobecne platných pravidiel sa totiž ľahko vytvorí precedens, pri ktorom bude o prijateľnosti konkrétneho lektora rozhodovať skôr jeho politická príslušnosť než objektívne kritériá.

Medzi osvetou a propagandou

Debata o Púchovského prednáškach nie je len o ňom. Je to test, či si Slovensko dokáže udržať školy ako neutrálne prostredie. Školský zákon totiž nie je prekážka – je to záruka.

Púchovský možno zabudol na jednu dôležitú vec: kritické myslenie, ktoré chce učiť deti, by sa malo začať uňho. Mal by si položiť otázku, či je naozaj v poriadku, aby aktívny člen politickej strany pravidelne vystupoval pred žiakmi ako externý lektor bez toho, aby boli úplne jasné pravidlá, ktoré garantujú politickú neutralitu takýchto podujatí. Mal by si položiť otázku, či by chcel, aby rovnakú aktivitu robili jeho politickí oponenti.

Lebo ak stratíme neutralitu škôl, stratíme oveľa viac ako len jednu prednášku. Stratíme dôveru, že vzdelávanie je o deťoch, nie o politikoch.

Denník Štandard oslovil aj samotného Púchovského so žiadosťou o vyjadrenie. Ten odpovedal, že naše otázky máme adresovať mediálnemu oddeleniu Progresívneho Slovenska, ktoré ho bude o všetkom informovať. Následne sme kontaktovali mediálne oddelenie PS, no do uzávierky článku nám neodpovedalo.