Od marcového rébusu k jasnejšiemu výkladu
Štandard už v marci upozorňoval, že vláda vytvorila nezvyčajnú kombináciu. Zrušila pracovné voľno, nie však to, že ide o sviatočný deň. Exminister práce a daňový expert Jozef Mihál vtedy hovoril o legislatívnom „rébuse“.
„Zamestnanci pracujú, ale zároveň majú nárok na plný sviatočný príplatok – výsledkom je vyšší príjem pre ľudí a vyššie dane pre štát,“ upozorňoval. Problémom však nebol iba príplatok. Otázky vyvolávalo aj ustanovenie Zákonníka práce obmedzujúce, aké práce možno vo sviatok nariadiť.
Pred 15. septembrom je situácia v tomto smere jasnejšia. Národný inšpektorát práce aktuálne vysvetľuje, že 8. máj a 15. september nie sú v tomto roku na účely Zákonníka práce dňami pracovného pokoja. Zamestnávateľ preto môže zamestnancovi prácu nariadiť bez obmedzení, ktoré sa inak vzťahujú na prácu počas dní pracovného pokoja.
Osobitne sa na tento dátum pripravujú školy, kde nový režim naráža aj na organizáciu vyučovania. Odborový zväz školstva upozornil, že ak zamestnanci nastúpia do práce, patrí im stopercentný sviatočný príplatok. Pri nadčase nad rámec úväzku sa k nemu pridáva ďalšie zvýhodnenie. Sviatočný príplatok možno nahradiť voľnom iba po dohode so zamestnancom, nie jednostranným rozhodnutím vedenia.
Ak škola zostane zatvorená, odborári odporúčajú upraviť kolektívnu zmluvu a poskytnúť pracovníkom voľno s náhradou mzdy.
Ministerstvo školstva pripúšťa aj ďalšie riešenie – čerpanie dovolenky, ktorá sa však zamestnancovi z jeho nároku odpočíta. Ak ju nariadi zamestnávateľ, musí to štandardne oznámiť najmenej 14 dní vopred.
Školstvo tak názorne ukazuje problém, na ktorý zamestnávatelia upozorňujú od jari. Zrušenie pracovného voľna síce pridalo do kalendára ďalší pracovný deň, jeho využitie však nemusí byť bez dodatočných nákladov ani organizačných komplikácií.
Posun nastal aj vo výklade dovoleniek. Ak zamestnanec 15. septembra nechce pracovať, môže o dovolenku požiadať rovnako ako počas iného pracovného dňa a deň sa mu z dovolenky odpočíta.
Nezmenilo sa však odmeňovanie. Kto pracovať bude, má nárok na dosiahnutú mzdu a najmenej stopercentný príplatok z priemerného zárobku. Zamestnávateľ sa so zamestnancom môže namiesto neho dohodnúť na náhradnom voľne.
Firmy už vedia, čo ich čaká. Lacnejšie to nebude
Práve príplatky sú od začiatku hlavným tŕňom v oku zamestnávateľov. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka už na jar súčasné nastavenie kritizoval. „Je to presne opak konsolidácie,“ vyjadril sa po rokovaní tripartity. Asociácia vtedy upozorňovala, že opatrenie vytvára náklady firmám, samosprávam aj štátu.
Pred septembrovým sviatkom Machunka konštatuje, že zásadný posun nenastal. „Nevidíme vôľu, aby sa to riešilo. Nič sa nezmenilo, všetko zostalo po starom a už sa zmena zákona ani nestihne,“ konštatuje.
Podobne situáciu hodnotí Republiková únia zamestnávateľov. Jej tajomník Martin Hošták pred septembrovým sviatkom upozorňuje, že postupy firiem sa budú líšiť. „Prístup nebude jednotný. Časť firiem bude fungovať štandardne, iné prevádzku obmedzia, zatvoria alebo využijú dovolenky. Rozhodovať bude najmä to, či sa im práca so 100-percentným sviatočným príplatkom ekonomicky oplatí,“ myslí si.
Rozdiel oproti máju je teda najmä praktický. Firmy už majú prvú skúsenosť a jasnejší výklad inšpekcie práce. Dôvod, pre ktorý niektoré prevádzky v máji radšej zatvorili alebo fungovanie obmedzili, však nezmizol.
Štát počítal so stovkami miliónov
Vláda opatrenie prijímala ako súčasť tretieho konsolidačného balíka. Ministerstvo financií pri jeho predstavení vyčíslilo „úpravu dní pracovného pokoja na podporu ekonomiky“ na 230 miliónov eur. Nešlo iba o 8. máj a 15. september, ale o širšiu zmenu režimu sviatkov vrátane uvoľnenia zákazu maloobchodného predaja.
Pri sviatočných príplatkoch Mihál na jar ukázal spôsob, ako na tom štát zarába. Ak by počas pracovného sviatku pracoval približne milión zamestnancov a priemerný príplatok predstavoval 80 eur, firmy by vyplatili približne 80 miliónov eur navyše. Z tejto sumy by však podľa jeho prepočtu štát získal na daniach a odvodoch približne polovicu.
„To je spolu 80 miliónov. Z toho si štát jednoducho vezme na daniach a odvodoch približne polovicu,“ vysvetľoval.
Má to však podmienku: ľudia musia skutočne pracovať. Ak sa zamestnávateľovi pre dvojnásobné mzdové náklady neoplatí vyrábať, otvorí iba časť prevádzky alebo ju zavrie, očakávaný efekt sa stenčuje.
RRZ už počíta s menším výnosom
Pochybnosti už nie sú iba argumentom zamestnávateľských združení. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pri hodnotení konsolidačného balíka upozorňuje, že očakáva nižší výnos z rušenia dní pracovného pokoja počas sviatkov.
Inštitúcia celý balík vyhodnotila podstatne opatrnejšie než vláda. Kým tá predstavovala opatrenia v objeme 2,7 miliardy eur, rada odhaduje, že v roku 2026 zlepšia saldo verejnej správy približne o 1,6 miliardy eur. Rozdiel spôsobuje viacero faktorov, no rada medzi nimi výslovne uvádza aj nižší očakávaný výnos zo zrušených dní pracovného pokoja.
To je podstatný detail. Štát chcel pridanými pracovnými dňami zvýšiť ekonomický výkon, no zároveň zachoval mechanizmus, ktorý prácu v tieto dni firmám výrazne predražuje. Tie tak svoje aktivity optimalizujú.
Prvý test prišiel 8. mája. Druhý čaká Slovensko o niekoľko dní. Tentoraz už vieme oveľa viac, no otázka zostáva rovnaká: či môže byť dodatočný pracovný deň skutočným prínosom pre ekonomiku, ak je práca počas neho pre zamestnávateľa dvojnásobne drahšia.
