Lukáš Kovanda

Volkswagen prechádza najväčšou reštrukturalizáciou vo svojej takmer 90-ročnej histórii. To, čo sa pre Nemecko stáva čoraz zreteľnejšie priemyselnou pohromou, nemusí byť zlou správou pre strednú Európu.

Hovoriť o „páde Volkswagenu“, samozrejme, neznamená, že firma zanikne. Padá však doterajší nemecký model automobilového priemyslu – teda predstava, že je možné dlhodobo vyrábať autá s mimoriadne vysokými nákladmi, drahou pracovnou silou a rozsiahlym sociálnym zabezpečením zamestnancov a všetko zaplatiť vysokými maržami, najmä z Číny.

Táto éra sa končí.

Mohlo by Vás zaujímať Sedem krokov Európskej komisie, ktoré viedli k pádu európskych automobiliek

Všetkého je príliš veľa

Volkswagen čelí súbehu niekoľkých rán. V Číne ho vytláčajú domáci výrobcovia, ktorí sa z niekdajších žiakov európskych automobiliek stali ich najnebezpečnejšími konkurentmi. Európsky trh pritom zostáva slabý, tlak na investície do elektromobility je obrovský a koncernu škodí aj americká obchodná politika. Výsledkom je príliš veľa tovární, príliš veľa modelov a príliš vysoké náklady.

Volkswagen preto pripravuje rušenie ďalších desaťtisícov pracovných miest. Nad budúcnosťou závodov v Emdene, Zwickau, Hannoveri či Neckarsulme visí otáznik a koncern potrebuje znížiť európsku výrobnú kapacitu o viac ako pol milióna vozidiel ročne.

Časť tejto výroby skutočne zmizne. Niektoré modely skončia úplne, lenže Volkswagen neprestane vyrábať autá. Produkciu, ktorá prežije, musí niekam umiestniť. A práve tu vzniká príležitosť pre Česko a Slovensko.

Ak sú jedným z hlavných problémov nemeckých závodov ich náklady, je logické, že pri prideľovaní budúcich modelov budú čoraz väčšiu úlohu zohrávať továrne, ktoré dokážu vyrábať lacnejšie, flexibilnejšie a pritom vo vysokej kvalite.

Presne takými závodmi disponuje Volkswagen niekoľko 100 kilometrov východne od Nemecka.