Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina dronmi vyradila 40 percent ruskej exportnej kapacity ropy

Ukrajina využíva útoky na diaľku proti ruskej energetickej infraštruktúre, aby udržala tlak na Moskvu po zmiernení medzinárodných ropných sankcií.

Prezident Volodymyr Zelenskyj zhodnotil, že rozhodnutie USA udeliť 30-dňovú výnimku pre sankcionované krajiny nakupujúce ruskú surovinu znižuje globálny tlak.

Zdôraznil, že bez reakcie na ruské útoky by Moskva pokračovala vo vojne bez prestávok. Ukrajinské útoky v posledných dňoch zasiahli aj baltské prístavy Usť-Luga a Primorsk, kde došlo k požiarom a prerušeniu nakládky ropy. Primorsk síce obnovil prevádzku, no s obmedzenou kapacitou.

Podľa ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU drony preleteli viac ako 900 kilometrov, aby zasiahli terminál Usť-Luga. Výpočty agentúry Reuters naznačujú, že v dôsledku útokov a ďalších faktorov je vyradených najmenej 40 percent ruskej exportnej kapacity ropy.

Ide o najvážnejšie narušenie dodávok ropy v modernej histórii Ruska. Situácia sa odohráva v čase, keď ceny ropy presiahli 100 dolárov za barel v dôsledku konfliktu s Iránom. Ruská spoločnosť Transnefť sa snaží presmerovať export z poškodených prístavov.

(reuters, max)

  |  

Budapešť začala vyšetrovať novinára pre údajnú špionáž

Maďarské úrady začali oficiálne vyšetrovanie investigatívneho novinára Szabolcsa Panyiho pre podozrenie zo špionáže v prospech Ukrajiny. Informáciu oznámila vláda premiéra Viktora Orbána.

Vládny hovorca Zoltán Kovács potvrdil, že voči novinárovi sa začalo formálne vyšetrovanie. Polícia sa k prípadu bezprostredne nevyjadrila.

Novinár pôsobí v investigatívnych projektoch Direkt36 a Vsquare a venuje sa aj témam vzťahov maďarskej vlády s Ruskom.

Panyi obvinenia odmietol a označil ich za bezprecedentné, pričom tvrdí, že ide o útok na investigatívnu žurnalistiku. „Toto je skutočne charakteristické pre Putinovo Rusko, Bielorusko a podobné režimy,“ napísal Panyi na svojej facebookovej stránke.

Kauza prichádza v čase zhoršených vzťahov medzi Maďarskom a Ukrajinou a pred voľbami, ktoré Orbán označuje za rozhodovanie medzi „vojnou a mierom“. Premiér zároveň opakovane tvrdí, že Kyjev a Brusel zasahujú do maďarských volieb, čo obe strany odmietajú.

Vláda tiež nariadila preverenie údajného odpočúvania ministra zahraničných vecí.

(reuters, max)

  |  

Nemecký generál vyzýva na nepretržitú výrobu zbraní

Európsky obranný priemysel by mal výrazne zvýšiť svoju výrobnú kapacitu, vrátane zavedenia viaczmennej alebo nepretržitej prevádzky. Podľa Euractiv to povedal predseda Združenia nemeckých ozbrojených síl André Wüstner v reakcii na rastúci tlak európskych vlád, ktoré chcú urýchliť zbrojenie.

Podľa Wüstnera síce firmy už produkciu zvyšujú, robia tak však bez jasných a dlhodobých záväzkov zo strany ministerstiev obrany. Práve väčšia predvídateľnosť objednávok je podľa zbrojárskych spoločností kľúčová pre investície do nových výrobných kapacít a závodov.

Rast sektora potvrdzujú aj údaje Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru. Najväčšie európske obranné spoločnosti zaznamenali v roku 2024 nárast tržieb o 13 percent na úroveň 130 miliárd eur, pričom globálne príjmy z predaja zbraní dosiahli rekord.

Wüstner zároveň navrhol vytvorenie mechanizmu, ktorý by umožnil rýchly prechod na vojnové hospodárstvo v prípade ďalšej eskalácie konfliktu s Ruskom.

Európska komisia medzitým skúma nové nástroje na podporu priemyslu, vrátane možných dohôd s firmami, ktoré by zabezpečili pripravenosť výrobných kapacít na náhly nárast dopytu.

(max)

  |  

Trojročné dotácie v kultúre preveria, FPU zmluvy pozastavil

Fond na podporu umenia (FPU) ani ministerstvo kultúry nezrušili trojročné zmluvy s viac ako 30 kultúrnymi projektmi, ale ich pozastavili a podrobia kontrole. Podľa predsedu Rady FPU Matúša Oľhu budú v prípade, že kontrola neodhalí pochybenia, k zmluvám uzavreté dodatky na jeden rok.

„Zmluvy sa už viac nebudú uzatvárať v takom formáte, v akom boli vtedy vykreované. Budeme pracovať na ročnej báze, pretože finančný kontrakt s ministerstvom prebieha v januári a my nevieme, čo bude o rok,“ skonštatoval Oľha.

FPU aj ministerstvo kritizujú doterajší systém, ktorý podľa nich zvýhodňoval niektoré subjekty a vyvoláva otázky o transparentnosti a výbere projektov.

Kontrola sa má týkať finančných tokov aj vecného plnenia, pričom rezort upozorňuje, že fond má povinnosť preverovať vyúčtovania. Ak žiadateľ dodatok neprijme do 30 dní, zmluva zanikne a žiadateľ stratí nárok na ďalšie financovanie.

Zástupcovia rezortu odmietajú kritiku zo strany kultúrnej obce a nevidia dôvod na právne spory ani politickú zodpovednosť. Oľha zároveň uviedol, že FPU nemá byť jediným zdrojom financovania kultúry a dôvod na vyvodenie politickej zodpovednosti a svoje odstúpenie nevidí. Ak by však prípadný súd dopadol v jeho neprospech, je ochotný niesť následky.

(tasr, max)

  |  

Trump nechce používať slovo „vojna“, aby sa vyhol súhlasu Kongresu

Prezident USA Donald Trump podľa CBS News povedal, že sa označeniu konfliktu s Iránom ako „vojna“ vyhýba z právnych dôvodov súvisiacich so súhlasom Kongresu. Na podujatí republikánov vyhlásil, že radšej používa výraz „vojenská operácia“, keďže použitie slova „vojna“ by mohlo vyžadovať formálne schválenie zákonodarcov.

Zároveň priznal, že tento termín nepoužíva konzistentne a v niektorých vyjadreniach konflikt ako vojnu označil.

Podľa americkej ústavy má Kongres právomoc vyhlásiť vojnu, zatiaľ čo prezident je vrchným veliteľom ozbrojených síl. Zákon o vojnových právomociach obmedzuje vojenské operácie bez súhlasu Kongresu na 60 dní, aj keď prezidenti jeho hranice dlhodobo spochybňujú. Trump namieta, že tento zákon je protiústavný.

Demokratickí zákonodarcovia kritizujú prezidenta za začatie útokov proti Iránu bez schválenia Kongresu a spochybňujú, či Irán predstavoval bezprostrednú hrozbu. V Senáte opakovane hlasovali o obmedzení vojenských právomocí prezidenta, no návrhy neprešli.

Administratíva a väčšina republikánov argumentujú, že kroky boli ústavne opodstatnené vzhľadom na hrozbu iránskych rakiet. Trump v oznámení Kongresu neopomenul zdôrazniť, že konal v rámci svojich právomocí a po neúspešných diplomatických snahách.

(max)

  |  

Británia: Tínedžer využil AI pri plánovaní vraždy vlastnej matky

Vo Walese riešia prípad 18-ročného Tristana Robertsa, ktorý podľa Daily Mail zavraždil svoju matku Angelu Shellisovú s pomocou umelej inteligencie.

Mladík sa AI pýtal na praktické otázky spojené s vraždou, najmä na výber vhodnej zbrane. Po tom, čo systém odpovede odmietol, ho zámerne oklamal, aby získal požadované informácie. Pred činom si podľa rád umelej inteligencie zadovážil nôž, kladivo a ďalšie predmety.

Roberts, u ktorého diagnostikovali autizmus a ADHD, bol aktívny v online komunitách, kde zdieľal násilné a nenávistný obsah. Na platforme Discord publikoval správy o úmysle matku zabiť a vytvoril viacero účtov.

Samotný útok trval niekoľko hodín – najprv ju napadol doma, následne ju odviedol do prírodnej oblasti, kde ju usmrtil kladivom. Po čine sa pokúsil zahladiť stopy a komunikoval cez jej telefón.

Súd mu udelil doživotný trest.

(pir)