Taraba v relácii povedal aj to, že vo formulári, ktorý vypĺňal, keď si podával žiadosť o vstup do SNS, na otázku, kde sa vidí v strane, odpovedal, že ako radový člen, čím spochybnil, že by mal záujem prevziať post predsedu strany.
Diskusia sa tak presunula k Tarabovej ďalšej politickej budúcnosti. V médiách sa totiž objavili špekulácie o možnom spojenectve s Borisom Kollárom, Richardom Sulíkom či Janou Bittó Cigánikovou. Taraba tieto tvrdenia odmietol. „Nevediem s nikým žiadne rokovania,“ vyhlásil.
SaS ide vlastnou cestou
Gröhling čelil otázkam o situácii vo vlastnej strane, najmä po odchode Sulíka a napätí okolo Bittó Cigánikovej. Pripomenul, že Sulík sa rozhodol odísť sám a že strana sa posunula ďalej. „Dostal som silný mandát od členov,“ uviedol.
Zároveň podotkol, že na poslednom kongrese členovia jasne odmietli návrh zaradiť Sulíka na kandidátku do najbližších parlamentných volieb, ktoré sa majú konať v septembri 2027. „Stranu som preberal na úrovni 4,9 percenta, v súčasnosti atakujeme sedem až osem percent,“ povedal s dôvetkom, že jeho cieľom je silná samostatná strana, ktorá bude schopná presadzovať reformy bez nutnosti predvolebných koalícií.
Nevylúčil ani povolebnú spoluprácu s Demokratmi či Hnutím Slovenskom, ak by to bolo potrebné na koniec Roberta Fica. „Budem rešpektovať výsledok volieb,“ skonštatoval. K Igorovi Matovičovi sa však vyjadril kriticky. Gröhling Matoviča pochválil, že robí dobrú opozičnú politiku, no skúsenosti z minulosti podľa neho ukazujú, že by nešlo o stabilného partnera vo vláde.
Referendový spor o ústavnosť
Výrazná časť diskusie sa venovala referendu, ktoré iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati. Líder SaS upozornil, že otázku skracovania volebného obdobia už riešil Ústavný súd SR, a to negatívne. Stalo sa tak práve v období, keď bol premiérom Eduard Heger – súčasný člen Demokratov. Podľa neho preto nie je možné očakávať iný výsledok.
„Aj keď otázku položíte inak, stále platí rozhodnutie Ústavného súdu SR,“ zhodnotil, no zároveň podporil ďalšie dve otázky referenda, ktoré sa týkajú obnovy špeciálnej prokuratúry a NAKA. Podľa jeho slov ide o témy, na ktorých sa opozícia dokáže zhodnúť.
Taraba, naopak, referendum označil za politický marketing. Tvrdí, že jeho iniciátori museli vedieť, že nebude úspešné. „Považujem to za nezodpovedné voči ich voličom a priaznivcom, že si s nimi zahrali takúto ruskú ruletu,“ vyhlásil.
Napriek tomu priznal, že z princípu podporuje možnosť občanov vyvolať referendum. „Keď raz ľudia dali mandát parlamentu, mali by mať právo mu ten mandát aj odobrať, veď občan je suverénny vládca v demokracii,“ prízvukoval minister životného prostredia.
Rekonštrukcia vlády bez konkrétnych plánov
Moderátor otvoril aj tému možnej rekonštrukcie vlády. Minister a vicepremiér Taraba prezradil, že o nej síce počul, no nemá konkrétne informácie. Zdôraznil, že iniciatíva musí prísť od premiéra. „Ak má premiér pocit, že niektorý minister nefunguje, je jeho úlohou konať,“ povedal.
Upozornil, že výmeny ministrov sú politicky citlivé, najmä ak ide o nominantov rôznych koaličných strán.
Gröhling bol výrazne kritickejší. Najlepším riešením by podľa jeho slov bola výmena celej vlády prostredníctvom predčasných volieb. Zároveň spomenul možné personálne zmeny, o ktorých sa podľa neho hovorí v zákulisí – napríklad presun ministra financií Ladislava Kamenického na čelo Národnej banky Slovenska či ministra spravodlivosti Borisa Suska na Ústavný súd SR (obaja Smer).
„Minister Susko by relatívne aj chcel odísť, aby mal pokoj, lebo už ho nebaví neustále meniť jednotlivé zákony,“ dôvodil opozičný politik.
Diskutéri sa konfrontovali v prípade prečerpávacej elektrárne Málinec. Gröhling kritizoval spôsob komunikácie ministerstva životného prostredia voči miestnym obyvateľom. Označil ju za arogantnú a nedostatočne vysvetľujúcu zámer projektu.
Taraba reagoval obhajobou svojho prístupu a širšej politiky zonácie. Zdôraznil, že štát musí zohľadňovať existujúcu infraštruktúru aj potreby rozvoja vrátane turizmu. Rovnako sa vyslovil za redukciu rezortov po voľbách, za zbytočné označil napríklad ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Vedel by si predstaviť aj zlúčenie ministerstiev športu a kultúry.
Ocenil aj nehľadanie nového vedenia pre úrad plánu obnovy po odchode Petra Kmeca, ale že si ho na starosti vzal Tomáš Drucker (obaja Hlas), ktorý podľa Tarabu zlepšil komunikáciu s Európskou komisiou.
Huliak ako „jazýček na váhach“
Diskusia otvorila otázku parlamentnej matematiky po tom, ako sa exposlanec Hlasu Ján Ferenčák po vylúčení zo strany vyjadril, že ho už nič neviaže hlasovať spolu s koalíciou. Zaznelo aj to, že by bol ochotný podporiť pád vlády, ak by v nej zostal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).
Taraba pripustil, že situáciu eviduje, no nepovažuje ju za zásadnú pre fungovanie parlamentu. „Ako poslanec bude chodiť do práce a s vlastným rozumom bude za niektoré zákony hlasovať,“ zhodnotil.
Považuje za prirodzené, že jednotliví poslanci môžu mať vlastné postoje k zákonom a nie všetko musí byť striktne viazané na koaličnú disciplínu.
Oveľa kritickejší pohľad ponúkol predseda SaS. Reálne ťažisko moci v parlamente sa podľa neho presúva k poslancovi Rudolfovi Huliakovi a jeho skupine. „Huliak teraz drží kľúče od miešačky. To bude tak, ako bude chcieť,“ vyhlásil.
Podľa Grölinga sa vládna koalícia dostáva do situácie, keď jej stabilita závisí od niekoľkých jednotlivcov. V praxi to znamená, že trojica poslancov dokáže blokovať zákony alebo si vynucovať ústupky.
Taraba oponoval, že by Huliak mal rozhodujúci vplyv na chod koalície. „Nie je žiadna nálada sa tu podlizovať Huliakovi. Kúpil si primitívnym spôsobom imunitu v Markíze cez peniaze od Tiposu,“ konštatoval minister. Huliaka zároveň varoval, že blokáda z ich strany môže viesť k predčasným voľbám či úradníckej vláde prezidenta.
Podľa Tarabových slov má vláda dostatok možností, ako fungovať aj bez Huliakovej podpory. Ministra športu kritizoval aj za spôsob politického pôsobenia a naznačil, že jeho vplyv je skôr mediálny než reálny.
