Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Výroba v eurozóne rastie najviac za štyri roky, no aj náklady

Rast výroby v eurozóne sa v marci zrýchlil na najsilnejšiu úroveň za takmer štyri roky, pričom index nákupných manažérov od spoločnosti S&P Global dosiahol 51,6 bodu. K zlepšeniu prispeli najmä narušenia dodávateľských reťazcov v dôsledku vojny na Blízkom východe, ktoré predĺžili dodacie lehoty a dočasne zvýšili ukazovatele aktivity.

Základný dopyt však zostáva slabý. Čiastkový index nových objednávok síce dosiahol viacmesačné maximum, rast bol len mierny. Produkcia rástla tretí mesiac po sebe a exportné objednávky sa po dlhšom poklese stabilizovali.

Konflikt zároveň výrazne zvýšil vstupné náklady, a to najmä pre rast cien ropy a energií. Inflácia nákladov dosiahla najvyššiu úroveň od konca roka 2022 a výrobcovia ju prenášajú do cien, ktoré rastú najrýchlejšie za viac než tri roky. To podľa analytikov znižuje konkurencieschopnosť eurozóny.

Napriek rastu aktivity zostáva nálada v sektore slabá, dôvera podnikov klesla na päťmesačné minimum. Medzi krajinami vykázali najlepší výkon Nemecko a Taliansko, zatiaľ čo Španielsko zaznamenalo pokles a Francúzsko stagnovalo.

(reuters, max)

Minúta  |  

Produkcia ropy v krajinách OPEC padla na šesťročné minimum

Produkcia ropy v krajinách OPEC v marci výrazne klesla a dostala sa na najnižšiu úroveň od leta 2020. Podľa dostupných údajov sa ťažba znížila o viac než sedem miliónov barelov denne na približne 21,6 milióna.

Za prudkým poklesom stojí najmä eskalácia napätia na Blízkom východe a uzavretie strategického Hormuzského prielivu, cez ktorý za normálnych okolností prúdi pätina svetových dodávok energií.

Najvýraznejšie výpadky zaznamenali kľúčoví producenti ako Saudská Arábia, Irak či Spojené arabské emiráty.

Irak napríklad znížil produkciu na tretinu februárovej úrovne. Rast ťažby vykázali len Nigéria a Venezuela, čo však celkový pokles nedokázalo vyvážiť.

Analytici upozorňujú, že dôsledky krízy budú dlhodobé. Poškodená infraštruktúra si vyžiada čas na opravy a návrat k pôvodným objemom nebude rýchly. Zároveň sa čoraz častejšie objavujú obavy, že energetický šok môže už v polovici roka stiahnuť globálnu ekonomiku do recesie.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Belgický súd rozhodol. Poľsko a Rumunsko musia zaplatiť Pfizeru miliardy

Belgický súd rozhodol, že Poľsko a Rumunsko musia dodržať zmluvy so spoločnosťou Pfizer a prevziať vakcíny proti COVID-19 v hodnote približne 1,9 miliardy eur.

Spor sa ťahá od roku 2023, keď farmaceutická firma podala žalobu s cieľom vymôcť záväzky vyplývajúce z dohody uzavretej s Európskou komisiou počas pandémie.

Obe krajiny odmietli pokračovať v plnení kontraktov už v roku 2022, pričom argumentovali zmenenou situáciou – ústupom pandémie, finančnými dôsledkami vojny na Ukrajine či podozreniami zo zneužitia dominantného postavenia. Súd však tieto dôvody neuznal a prikázal im vakcíny prevziať aj zaplatiť.

Poľsko má zaplatiť približne 1,3 miliardy eur, Rumunsko asi 600 miliónov. Varšava už naznačila, že zváži ďalšie právne kroky.

Pfizer medzitým zdôrazňuje význam dodržiavania zmlúv, ktoré podľa firmy stáli pri základoch spoločnej európskej reakcie na pandémiu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Aktuality: Elitný policajný útvar má nové vedenie

Novým šéfom Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) sa podľa informácií portálu Aktuality stal Vladimír Durec, ktorý doposiaľ viedol protikorupčnú policajnú jednotku. Na tejto pozícii nahradil doterajšieho šéfa Maroša Kubalu.

Do funkcie zástupcu riaditeľa sa posunul Peter Bajla, ktorý bol doteraz Durecovým zástupcom na protikorupčnej jednotke. Šéfka niekdajšieho inšpekčného tímu Oblúk Diana Santusová sa stala riaditeľkou jednotky nelegálnej migrácie, ktorá sa aktuálne začleňuje do ÚBOK-u.

Aktualitám to potvrdilo niekoľko zdrojov z prostredia polície. Prezídium Policajného zboru sa zatiaľ k situácii nevyjadrilo. Už v marci však polícia potvrdila, že plánuje organizačnú zmenu ÚBOK-u.

Zmena v elitnej polícii prichádza po kritike zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

(luc)

Minúta  |  

Ryanair: Narušené dodávky paliva môžu od júna zrušiť lety

Ryanair upozorňuje na možné problémy s dodávkami leteckého paliva v Európe už od júna, ak sa konflikt na Blízkom východe rýchlo neskončí. Podľa šéfa Michaela O’Learyho by mohlo byť ohrozených približne 10 až 20 percent dodávok, čo by prinútilo letecké spoločnosti obmedziť kapacity alebo rušiť niektoré lety počas kľúčovej letnej sezóny.

Dopravca pritom denne komunikuje s dodávateľmi a zatiaľ sa zdá, že situácia zostane stabilná do konca mája.

Podobné signály prichádzajú aj od Lufthansy. Jej generálny riaditeľ Carsten Spohr uviedol, že firma už registruje prvé varovania v Ázii, kde niektoré letiská obmedzujú prevádzku pre nedostatok paliva. Lufthansa sa preto pripravuje na možné výpadky najmä mimo Európy, pričom si už zabezpečila viac než 80 percent potrieb na rok 2026.

Ryanair by prípadné škrty cielil najmä na letiská s najväčšími problémami v zásobovaní. Zároveň však zdôrazňuje, že ceny leteniek zatiaľ konflikt neovplyvňuje a očakáva ich mierny rast o tri až štyri percentá na jar.

Európa je podľa dostupných údajov výrazne závislá od paliva z Perzského zálivu, čo zvyšuje citlivosť trhu na vývoj vojny. Najviac ohrozené má byť Spojené kráľovstvo, ktoré vo veľkej miere dováža ropu z Kuvajtu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Zelenskyj a Rutte rokujú s USA, Kyjev tlačí na prímerie s Ruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu rokoval online s americkými vyjednávačmi vrátane Steva Witkoffa, Jareda Kushnera a senátora Lindseyho Grahama, pričom sa k diskusii pripojil aj šéf NATO Mark Rutte.

Podľa dostupných informácií sa Kyjev snaží udržať pozornosť administratívy Donalda Trumpa na vojne proti Rusku, hoci globálnu agendu aktuálne ovplyvňuje konflikt s Iránom.

Zelenskyj plánuje presadiť návrh veľkonočného prímeria a signalizuje ochotu zastaviť útoky na ruskú ropnú infraštruktúru výmenou za ochranu ukrajinskej energetiky. Moskva však návrh odmieta a trvá na stiahnutí ukrajinských síl z Donbasu.

Kyjev to považuje za neprijateľné a zdôrazňuje, že prípadné územné otázky sa musia riešiť na úrovni lídrov.

Zelenskyj v príspevku na Telegrame uviedol, že v stredu hovoril aj s britským premiérom Keirom Starmerom a informoval ho o svojom návrhu na prímerie. „Informoval som Keira o situácii na fronte: naše pozície sú teraz oveľa silnejšie,“ napísal.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.