Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum: Skoro polovica Slovákov naráža na dopravnú chudobu

Dopravná chudoba sa na Slovensku ukazuje ako výrazný, no stále podceňovaný sociálny problém. Prieskum Inštitútu 2050 ukázal, že aspoň občas má problémy s dopravou 46 percent ľudí a 38 percent sa s ťažkosťami stretáva pri ceste do práce, školy, k lekárovi či na nákupy.

Viac než polovica opýtaných zároveň vníma, že verejná doprava sa v posledných rokoch skôr zhoršuje, nie zlepšuje. Podľa odborníkov nejde len o cenu cestovania. Ľudí často limitujú najmä slabá ponuka spojov, zlé prestupy, nevhodné odchody a dlhý čas na ceste.

Zdá sa, že najtvrdšie to zasahuje periférne regióny, mladé rodiny a domácnosti s nižšími príjmami. Ak doprava nefunguje, auto sa stáva nutnosťou, no zároveň aj ďalšou finančnou záťažou.

Dopravná chudoba tak podľa dostupných údajov čoraz viac ovplyvňuje pracovné aj životné šance ľudí.

(tasr, pir)

  |  

Trump sa prvýkrát zúčastnil na pojednávaní na najvyššom súde

Americký prezident Donald Trump sa zapísal do histórie ako prvý úradujúci prezident USA, ktorý sa osobne zúčastnil na pojednávaní na najvyššom súde.

Predmetom sporu je jeho kontroverzná smernica, ktorá by obmedzila automatické občianstvo na základe miesta narodenia – kľúčový prvok jeho imigračnej politiky. Trump sedel v súdnej sieni približne hodinu a pol, no odišiel ešte pred vystúpením druhej strany.

Sudcovia počas viac než dvojhodinového pojednávania naznačili skepsu voči jeho návrhu.

Nižší súd už opatrenie zablokoval a kritici ho označujú za protiústavné.

Trump po návrate do Bieleho domu opäť kritizoval systém občianstva aj samotný súd, s ktorým má napäté vzťahy najmä po rozhodnutí proti jeho clám. Verdikt Najvyššieho súdu USA sa očakáva do konca júna.

(reuters, pir)

  |  

Šéf Bieleho domu opäť zahýbal trhmi. Ceny ropy klesli

Ceny ropy v stredu najskôr rástli, no neskôr sa trend otočil a trh zaznamenal pokles o viac než dve percentá.

Severomorská ropa Brent skĺzla k úrovni 101 dolárov za barel, pričom stratila takmer tri doláre oproti predchádzajúcemu uzavretiu. Podobný vývoj zaznamenala aj americká ľahká ropa WTI, ktorá klesla pod hranicu sto dolárov.

Zdá sa, že náladu investorov výrazne ovplyvnili výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa o možnom rýchlom stiahnutí USA z Iránu.

(tasr, pir)

  |  

Prokuratúra spochybnila štátne financovanie sanácie Istrochemu

Krajská prokuratúra v Bratislave podala tri protesty proti rozhodnutiam Okresného úradu, ktorý zastavil konanie o určení zodpovednej osoby za environmentálne záťaže v areáli Istrochemu.

Podľa prokuratúry sú tieto rozhodnutia predčasné, keďže zatiaľ nebolo preukázané, že by náklady na sanáciu mal niesť štát namiesto konkrétneho vlastníka. Zdá sa, že práve otázka, kto zaplatí sanáciu, zostáva kľúčovým sporom.

Do prípadu vstúpili aj Demokrati a opozičné PS, ktorí žiadajú ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby zatiaľ nepredkladal návrh na určenie zodpovedného ministerstva. Zároveň tvrdia, že náklady by mal znášať vlastník, nie štát.

Ministerstvo životného prostredia rozhodnutie prokuratúry víta a tvrdí, že potvrdzuje správnosť postupu ministra. Rezort zároveň naznačil, že bez novej legislatívy nebude štát preberať finančné bremená sanácií.

Náklady na vyčistenie územia Istrochemu sa odhadujú až na 500 miliónov eur.

(tasr, pir)

  |  

Viac investorov, nižšie sumy. Kamenický zhodnotil záujem o dlhopisy

Štátne dlhopisy určené bežným občanom si tento rok kúpilo 22 100 investorov, čo je o 900 viac ako vlani. Priemerná investovaná suma však klesla z 23 600 eur na 17 800 eur. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) označil tieto trendy za pozitívne a projekt Dlhopisov pre ľudí vyhodnotil ako úspešný s perspektívou pokračovania.

Celkový objem investícií dosiahol 417 miliónov eur. Na rozdiel od minuloročného pilotného ročníka, keď sa dlhopisy v hodnote 500 miliónov eur vypredali za tri a pol dňa, tento rok boli dostupné od 2. do 20. marca. Jedným z dôvodov pomalšieho predaja bolo aj nižšie úročenie dvojročných i štvorročných dlhopisov o 0,3 percentuálneho bodu.

Najviac investorov vložilo sumy od 4- do 10-tisíc eur, konkrétne takmer 11-tisíc ľudí. V pásme 11-tisíc až 30-tisíc eur investovalo viac ako 6 500 občanov, pričom nad 100-tisíc eur investovalo menej než 300 ľudí. Regionálne dominovali Bratislavský a Žilinský kraj s podielom po 15 percent, naopak, najnižší bol v Nitrianskom kraji (deväť percent).

Najčastejšími investormi boli ľudia nad 51 rokov, ktorí uprednostňovali kratšie splatnosti. Mladší investori do 35 rokov častejšie volili rizikovejšie možnosti. Minister avizoval, že od roku 2028 by mohla pribudnúť mobilná aplikácia na elektronický nákup.

(tasr, max)

  |  

Výroba v eurozóne rastie najviac za štyri roky, no aj náklady

Rast výroby v eurozóne sa v marci zrýchlil na najsilnejšiu úroveň za takmer štyri roky, pričom index nákupných manažérov od spoločnosti S&P Global dosiahol 51,6 bodu. K zlepšeniu prispeli najmä narušenia dodávateľských reťazcov v dôsledku vojny na Blízkom východe, ktoré predĺžili dodacie lehoty a dočasne zvýšili ukazovatele aktivity.

Základný dopyt však zostáva slabý. Čiastkový index nových objednávok síce dosiahol viacmesačné maximum, rast bol len mierny. Produkcia rástla tretí mesiac po sebe a exportné objednávky sa po dlhšom poklese stabilizovali.

Konflikt zároveň výrazne zvýšil vstupné náklady, a to najmä pre rast cien ropy a energií. Inflácia nákladov dosiahla najvyššiu úroveň od konca roka 2022 a výrobcovia ju prenášajú do cien, ktoré rastú najrýchlejšie za viac než tri roky. To podľa analytikov znižuje konkurencieschopnosť eurozóny.

Napriek rastu aktivity zostáva nálada v sektore slabá, dôvera podnikov klesla na päťmesačné minimum. Medzi krajinami vykázali najlepší výkon Nemecko a Taliansko, zatiaľ čo Španielsko zaznamenalo pokles a Francúzsko stagnovalo.

(reuters, max)