Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prokuratúra spochybnila štátne financovanie sanácie Istrochemu

Krajská prokuratúra v Bratislave podala tri protesty proti rozhodnutiam Okresného úradu, ktorý zastavil konanie o určení zodpovednej osoby za environmentálne záťaže v areáli Istrochemu.

Podľa prokuratúry sú tieto rozhodnutia predčasné, keďže zatiaľ nebolo preukázané, že by náklady na sanáciu mal niesť štát namiesto konkrétneho vlastníka. Zdá sa, že práve otázka, kto zaplatí sanáciu, zostáva kľúčovým sporom.

Do prípadu vstúpili aj Demokrati a opozičné PS, ktorí žiadajú ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby zatiaľ nepredkladal návrh na určenie zodpovedného ministerstva. Zároveň tvrdia, že náklady by mal znášať vlastník, nie štát.

Ministerstvo životného prostredia rozhodnutie prokuratúry víta a tvrdí, že potvrdzuje správnosť postupu ministra. Rezort zároveň naznačil, že bez novej legislatívy nebude štát preberať finančné bremená sanácií.

Náklady na vyčistenie územia Istrochemu sa odhadujú až na 500 miliónov eur.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Viac investorov, nižšie sumy. Kamenický zhodnotil záujem o dlhopisy

Štátne dlhopisy určené bežným občanom si tento rok kúpilo 22 100 investorov, čo je o 900 viac ako vlani. Priemerná investovaná suma však klesla z 23 600 eur na 17 800 eur. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) označil tieto trendy za pozitívne a projekt Dlhopisov pre ľudí vyhodnotil ako úspešný s perspektívou pokračovania.

Celkový objem investícií dosiahol 417 miliónov eur. Na rozdiel od minuloročného pilotného ročníka, keď sa dlhopisy v hodnote 500 miliónov eur vypredali za tri a pol dňa, tento rok boli dostupné od 2. do 20. marca. Jedným z dôvodov pomalšieho predaja bolo aj nižšie úročenie dvojročných i štvorročných dlhopisov o 0,3 percentuálneho bodu.

Najviac investorov vložilo sumy od 4- do 10-tisíc eur, konkrétne takmer 11-tisíc ľudí. V pásme 11-tisíc až 30-tisíc eur investovalo viac ako 6 500 občanov, pričom nad 100-tisíc eur investovalo menej než 300 ľudí. Regionálne dominovali Bratislavský a Žilinský kraj s podielom po 15 percent, naopak, najnižší bol v Nitrianskom kraji (deväť percent).

Najčastejšími investormi boli ľudia nad 51 rokov, ktorí uprednostňovali kratšie splatnosti. Mladší investori do 35 rokov častejšie volili rizikovejšie možnosti. Minister avizoval, že od roku 2028 by mohla pribudnúť mobilná aplikácia na elektronický nákup.

(tasr, max)

Minúta  |  

Výroba v eurozóne rastie najviac za štyri roky, no aj náklady

Rast výroby v eurozóne sa v marci zrýchlil na najsilnejšiu úroveň za takmer štyri roky, pričom index nákupných manažérov od spoločnosti S&P Global dosiahol 51,6 bodu. K zlepšeniu prispeli najmä narušenia dodávateľských reťazcov v dôsledku vojny na Blízkom východe, ktoré predĺžili dodacie lehoty a dočasne zvýšili ukazovatele aktivity.

Základný dopyt však zostáva slabý. Čiastkový index nových objednávok síce dosiahol viacmesačné maximum, rast bol len mierny. Produkcia rástla tretí mesiac po sebe a exportné objednávky sa po dlhšom poklese stabilizovali.

Konflikt zároveň výrazne zvýšil vstupné náklady, a to najmä pre rast cien ropy a energií. Inflácia nákladov dosiahla najvyššiu úroveň od konca roka 2022 a výrobcovia ju prenášajú do cien, ktoré rastú najrýchlejšie za viac než tri roky. To podľa analytikov znižuje konkurencieschopnosť eurozóny.

Napriek rastu aktivity zostáva nálada v sektore slabá, dôvera podnikov klesla na päťmesačné minimum. Medzi krajinami vykázali najlepší výkon Nemecko a Taliansko, zatiaľ čo Španielsko zaznamenalo pokles a Francúzsko stagnovalo.

(reuters, max)

Minúta  |  

Produkcia ropy v krajinách OPEC padla na šesťročné minimum

Produkcia ropy v krajinách OPEC v marci výrazne klesla a dostala sa na najnižšiu úroveň od leta 2020. Podľa dostupných údajov sa ťažba znížila o viac než sedem miliónov barelov denne na približne 21,6 milióna.

Za prudkým poklesom stojí najmä eskalácia napätia na Blízkom východe a uzavretie strategického Hormuzského prielivu, cez ktorý za normálnych okolností prúdi pätina svetových dodávok energií.

Najvýraznejšie výpadky zaznamenali kľúčoví producenti ako Saudská Arábia, Irak či Spojené arabské emiráty.

Irak napríklad znížil produkciu na tretinu februárovej úrovne. Rast ťažby vykázali len Nigéria a Venezuela, čo však celkový pokles nedokázalo vyvážiť.

Analytici upozorňujú, že dôsledky krízy budú dlhodobé. Poškodená infraštruktúra si vyžiada čas na opravy a návrat k pôvodným objemom nebude rýchly. Zároveň sa čoraz častejšie objavujú obavy, že energetický šok môže už v polovici roka stiahnuť globálnu ekonomiku do recesie.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Belgický súd rozhodol. Poľsko a Rumunsko musia zaplatiť Pfizeru miliardy

Belgický súd rozhodol, že Poľsko a Rumunsko musia dodržať zmluvy so spoločnosťou Pfizer a prevziať vakcíny proti COVID-19 v hodnote približne 1,9 miliardy eur.

Spor sa ťahá od roku 2023, keď farmaceutická firma podala žalobu s cieľom vymôcť záväzky vyplývajúce z dohody uzavretej s Európskou komisiou počas pandémie.

Obe krajiny odmietli pokračovať v plnení kontraktov už v roku 2022, pričom argumentovali zmenenou situáciou – ústupom pandémie, finančnými dôsledkami vojny na Ukrajine či podozreniami zo zneužitia dominantného postavenia. Súd však tieto dôvody neuznal a prikázal im vakcíny prevziať aj zaplatiť.

Poľsko má zaplatiť približne 1,3 miliardy eur, Rumunsko asi 600 miliónov. Varšava už naznačila, že zváži ďalšie právne kroky.

Pfizer medzitým zdôrazňuje význam dodržiavania zmlúv, ktoré podľa firmy stáli pri základoch spoločnej európskej reakcie na pandémiu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Aktuality: Elitný policajný útvar má nové vedenie

Novým šéfom Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) sa podľa informácií portálu Aktuality stal Vladimír Durec, ktorý doposiaľ viedol protikorupčnú policajnú jednotku. Na tejto pozícii nahradil doterajšieho šéfa Maroša Kubalu.

Do funkcie zástupcu riaditeľa sa posunul Peter Bajla, ktorý bol doteraz Durecovým zástupcom na protikorupčnej jednotke. Šéfka niekdajšieho inšpekčného tímu Oblúk Diana Santusová sa stala riaditeľkou jednotky nelegálnej migrácie, ktorá sa aktuálne začleňuje do ÚBOK-u.

Aktualitám to potvrdilo niekoľko zdrojov z prostredia polície. Prezídium Policajného zboru sa zatiaľ k situácii nevyjadrilo. Už v marci však polícia potvrdila, že plánuje organizačnú zmenu ÚBOK-u.

Zmena v elitnej polícii prichádza po kritike zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

(luc)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.