Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vojna s Iránom tlačí USA k rastu výdavkov na armádu

Biely dom predstavil návrh rozpočtu na rok 2027, ktorý počíta s rekordnými výdavkami na obranu vo výške približne 1,5 bilióna dolárov. Ide o historicky najvyššiu sumu, pričom nárast presahuje 40 percent oproti predchádzajúcemu roku.

Návrh podľa CNN odráža priority prezidenta Donalda Trumpa a reaguje na pretrvávajúcu vojnu s Iránom, ktorá podľa všetkého stále dominuje strategickému uvažovaniu Washingtonu.

Peniaze majú smerovať najmä na doplnenie munície, posilnenie námorníctva a vývoj protiraketového systému „Zlatá kupola“. Súčasťou plánu je aj zvýšenie platov vojakov o päť až sedem percent, čo má podporiť nábor aj stabilitu personálu. Zároveň však rozpočet počíta s výraznými škrtmi v civilných oblastiach – o približne desať percent, čo zasiahne sociálne služby či zdravotníctvo.

Hoci Trump opakovane hovorí o možnom ukončení konfliktu s Iránom, návrh naznačuje skôr opak. Rokovania o prímerí zatiaľ nepriniesli výsledok a podľa dostupných informácií uviazli.

(pir)

Minúta  |  

EÚ zvažuje zdaniť energetické firmy. Päť krajín tlačí na Brusel

Päť ministrov financií EÚ – z Nemecka, Talianska, Španielska, Portugalska a Rakúska – vyzvalo Európsku komisiu na zavedenie dane z mimoriadnych ziskov energetických spoločností. Reagujú tak na prudký rast cien ropy a plynu po eskalácii konfliktu okolo Iránu, ktorý podľa nich výrazne zaťažuje domácnosti aj firmy.

V spoločnom liste zdôrazňujú, že firmy profitujúce z vojnových dôsledkov by mali prispieť k zmierneniu dopadov na verejnosť.

Ministri zároveň poukazujú na precedens z roku 2022, keď EÚ podobnú daň zaviedla počas energetickej krízy po ruskej invázii na Ukrajinu. Európska komisia už naznačila, že zvažuje návrat niektorých krízových opatrení vrátane regulácie cien či daní v energetike.

Ceny plynu v Európe od konca februára vzrástli o viac ako 70 percent, čo opäť odhalilo zraniteľnosť EÚ voči globálnym energetickým šokom. Brusel sa obáva najmä dodávok rafinovaných palív, ako sú nafta a kerosín.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Ukrajina získa od Kanady humanitárnu pomoc takmer 40 miliónov dolárov

Kanada oznámila novú humanitárnu pomoc pre Ukrajinu vo výške viac ako 51 miliónov kanadských dolárov, čo predstavuje približne 39 miliónov amerických dolárov.

Podľa ministerstva zahraničných vecí majú financie smerovať najmä na riešenie akútnych potrieb spôsobených vojnou – od zdravotnej starostlivosti až po zabezpečenie bývania, vody či potravín. Prostriedky budú rozdelené cez overených partnerov, čo má zaručiť ich efektívne využitie.

Zároveň však nejde len o krátkodobú pomoc. Časť financií má podporiť reformy, fungovanie verejných služieb a prípravu Ukrajiny na vstup do EÚ. Dôležitou témou je aj podpora veteránov a ich návrat do civilného života.

Kanada tým nadväzuje na predchádzajúce kroky, vrátane možnosti pre Ukrajincov žiť a pracovať na jej území.

Ottawa kombinuje humanitárnu, ekonomickú aj politickú podporu. Už vo februári navyše poskytla Kyjevu aj rozsiahlu vojenskú pomoc a sprísnila sankcie voči Rusku.

(pir)

Minúta  |  

FT: Ropa má čoskoro prudko klesnúť, tvrdí Hassett

Rast cien ropy, ktorý v posledných dňoch zrýchlil pre konflikt na Blízkom východe, by podľa Bieleho domu nemal mať dlhé trvanie, uvádza Financial Times.

Ekonomický poradca prezidenta USA Donalda Trumpa Kevin Hassett tvrdí, že ide o dočasný šok, čo podľa neho naznačujú aj termínové trhy. Tie už teraz podľa jeho slov počítajú s poklesom cien a návratom k stabilnejším úrovniam v priebehu leta či jesene.

Ekonómovia tento pohľad čiastočne potvrdzujú – historicky totiž ceny ropy po vojnových výkyvoch často klesajú. Zároveň však upozorňujú, že kľúčovým faktorom zostáva situácia v strategickom Hormuzskom prielive, cez ktorý prúdi veľká časť svetových dodávok.

Aktuálne ceny benzínu v USA citeľne vzrástli, pričom ropa zaznamenala prudké zdraženie – krátkodobé dodávky dosiahli najvyššie hodnoty od roku 2008.

(pir)

Minúta  |  

ŠÚ SR: Priemerný Slovák zje 213 vajec ročne

Veľkonočné prípravy na Slovensku tradične vrcholia na Bielu sobotu a vajcia pri tom opäť hrajú výraznú úlohu. Objavujú sa nielen pri zdobení kraslíc, ale aj v typických sviatočných jedlách, ako je syrová hrudka.

Podľa údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) zje priemerný obyvateľ Slovenska za rok 213 vajec, čo vychádza približne na štyri kusy týždenne.

Zároveň však platí, že domáca produkcia ostáva stabilná. Sliepky v profesionálnych chovoch vlani zniesli v priemere štyri až päť vajec za týždeň.

Zaujímavý je aj pohľad na ceny. Vo februári 2026 stálo desať vajec veľkosti M priemerne 2,70 eura. Oproti januáru išlo o mierny pokles, podľa dostupných údajov však vajcia zostávajú drahšie než pred rokom.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Meloniová: Európa potrebuje USA, no musí si presadiť vlastné záujmy

Talianska premiérka Giorgia Meloniová podľa portálu Jevropejska pravda naznačila, že Európa by si mala zachovať strategické partnerstvo s USA, no zároveň otvorene presadzovať vlastné záujmy.

V rozhovore pre televíziu RAI reagovala na napätie okolo americkej kritiky spojencov a incidentu na základni Sigonella, kde Taliansko nepovolilo pristátie amerických bombardérov zapojených do operácie v Iráne.

Meloniová sa k samotnému prípadu vyjadrila skôr nepriamo, no zdôraznila, že prerušenie transatlantických väzieb by Európe nič neprinieslo. Zároveň však podľa nej platí, že ak vznikne nesúhlas, európske krajiny ho musia jasne pomenovať. Podľa dostupných informácií bola žiadosť USA zamietnutá pre nesúlad s existujúcou dohodou a potrebu parlamentného schválenia.

Podobný postoj zaujalo aj Španielsko, ktoré odmietlo podporiť americké operácie proti Iránu. Prezident Donald Trump v reakcii pohrozil úplným zastavením obchodných vzťahov so Španielskom.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.