Preskočiť na obsah
  |  

Rusko tvrdí, že USA by mali upustiť od „jazyka ultimát“ voči Iránu

Rusko v nedeľu vyjadrilo nádej, že úsilie o deeskaláciu iránskeho konfliktu prinesie ovocie a uviedlo, že Spojené štáty by prispeli tým, že „upustia od jazyka ultimát a vrátia situáciu do rokovacieho režimu“.

Vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí nasledovalo po rozhovore medzi ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arakčím.

Lavrov v rozhovore s Arakčím vyjadril nádej, že dôjde k zabráneniu eskalácie na Blízkom východe.

(reuters)

  |  

Trump: V pondelok by USA a Irán mohli uzavrieť dohodu

Spojené štáty by mohli s Iránom uzavrieť dohodu o mierovom urovnaní konfliktu na Blízkom východe už v pondelok. Povedal to americký prezident Donald Trump v nedeľňajšom rozhovore pre stanicu Fox News.

„Myslím, že zajtra je na to dobrá šanca, práve teraz rokujú. Ak sa nedohodnú a to rýchlo, zvažujem, že to tam celé vyhodím do vzduchu a zmocním sa ropy,“ vyhlásil šéf Bieleho domu podľa zahraničného spravodajcu televízie Fox News Treya Yingsta.

Trump krátko predtým na sociálnej sieti Truth Social uviedol, že pokiaľ Irán neotvorí Hormuzský prieliv, Spojené štáty budú v utorok útočiť na iránsku infraštruktúru, predovšetkým na elektrárne a mosty.

Americký prezident skôr avizoval, že o ďalšom postupe bude hovoriť na tlačovej konferencii.

(reuters, tasr)

  |  

Astronauti misie Artemis 2 pozorovali „veľký kaňon“ na Mesiaci

Astronauti misie Artemis 2 zaznamenali výhľady na Mesiac, aké ľudské oko doteraz nevidelo, oznámili členovia posádky, keď ich kozmická loď Orion prekročila dve tretiny cesty k dlho očakávanému preletu okolo Mesiaca.

Keď sa astronauti v nedeľu nadránom uložili na spánok a uzavreli tak štvrtý deň svojej 10-dňovej misie, nachádzali sa takmer 322-tisíc kilometrov od Zeme a 132-tisíc kilometrov od Mesiaca.

Americká vesmírna agentúra NASA zverejnila fotografiu, ktorú zhotovila posádka misie Artemis 2, a na ktorej je vidieť vzdialený Mesiac s viditeľnou panvou Orientale.

„Táto misia je prvým prípadom, kedy ľudské oko zazrelo celú oblasť,“ uviedla NASA. Tento obrovský kráter už skôr zachytila kamera na obežnej dráhe. Astronautka Christina Kochová vyhlásila, že posádka sa najviac tešila na pohľad na túto kotlinu, nazývanú aj „veľký kaňon“ Mesiaca.

Ďalší významný míľnik sa očakáva v noci z nedele na pondelok, keď astronauti vstúpia do „lunárnej sféry vplyvu“, kde bude gravitačná sila Mesiaca pôsobiť na kozmickú loď silnejšie ako zemská, vysvetľuje AFP. Ak všetko pôjde hladko a vesmírna loď Orion obletí Mesiac, astronauti prelomia rekord a dostanú sa ďalej než akýkoľvek človek pred nimi.

(tasr, mja)

  |  

Zelenskyj navštívil Sýriu a stretol sa so Šarom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil Sýriu, kde rokoval s prezidentom Ahmedom al-Šaráom. Ide o jeho prvú cestu do tejto krajiny.

Sýrsky vládny poradca pre Reutres potvrdil, že lídri hovorili o obrane v súvislosti s vojnou na Blízkom východe.

Ukrajinský prezident do Damasku pricestoval spolu s tureckým ministrom zahraničných vecí Hakanom Fidanom.

Bližšie podrobnosti o obsahu rokovaní zatiaľ neboli zverejnené.

(reuters, mja)

  |  

Izrael hrozí Iránu útokmi na lídrov aj infraštruktúru

Minister obrany Jisrael Kac vyhlásil, že ak budú pokračovať raketové útoky na izraelské územie, armáda sa zameria nielen na strategické ciele, ale aj na samotné vedenie iránskeho režimu.

Podľa jeho slov by Teherán čelil vážnym dôsledkom vrátane poškodenia kľúčovej infraštruktúry.

Vyjadrenia prichádzajú v kontexte eskalujúceho konfliktu, ktorý sa začal koncom februára izraelsko-americkými útokmi na Irán. Teherán na ne reagoval odvetnými zásahmi v regióne.

Izrael a USA už v posledných dňoch útočili na iránske priemyselné zariadenia, pričom tvrdia, že tieto sektory financujú vojenské aktivity Revolučných gárd.

(tasr, mja)

  |  

Ministri tlačia na Brusel, chcú zdaniť energetické zisky z krízy

Skupina európskych krajín vyzvala Európsku komisiu, aby zaviedla mimoriadnu daň pre energetické firmy profitujúce z aktuálnej krízy spôsobenej vojnou v Iráne.

Ministri financií a hospodárstva z viacerých štátov vrátane Nemecka, Talianska či Španielska argumentujú, že podobný nástroj sa už osvedčil počas energetickej krízy po ruskej invázii na Ukrajinu.

Podľa nich by celoeurópska daň pomohla spravodlivejšie rozdeliť náklady krízy a zároveň by posilnila dôveru verejnosti.

Výnosy by mali smerovať na podporu domácností a podnikov bez ďalšieho zaťaženia štátnych rozpočtov. O konkrétnej podobe opatrenia však zatiaľ rozhodnuté nie je.

(tasr, mja)