Preskočiť na obsah
  |  

Nigérijská armáda zachránila po útoku na kostol 31 rukojemníkov

Vojaci nigérijskej armády zachránili 31 civilistov unesených počas veľkonočnej bohoslužby v dedine Ariko v miestnej samospráve Kachia v štáte Kaduna. Armáda uviedla, že k útoku došlo počas veľkonočnej bohoslužby.

Záchranná akcia nasledovala po tiesňovom volaní, že teroristi vtrhli do kostola ECWA v obci a počas bohoslužby uniesli veriacich.

Vo vyhlásení zverejnenom v nedeľu na svojom účte X armáda uviedla, že po prijatí informácie sa jednotky rýchlo zmobilizovali a s podporou a vedením členov komunity Ariko pokračovali v prenasledovaní utekajúcich útočníkov.

Armáda oznámila, že vojaci sa s teroristami pustili do prudkej prestrelky a premohli ich vďaka prevahe palebnej sily.

Predseda Kresťanského združenia Nigérie pre štát Kaduna, Caleb Maaji, uviedol, že v nedeľu došlo v dedine Ariko k útoku na dva kostoly. Podľa neho bolo zabitých sedem ľudí a neznámy počet osôb bol unesený. „Vyšetrovanie stále prebieha,“ povedal Maaji agentúre Reuters.

(reuters, punchng.com)

  |  

V Iráne trvá historicky najdlhší výpadok internetu

Viac ako mesiac trvajúci výpadok internetu v Iráne je najdlhším zaznamenaným celonárodným výpadkom v histórii. Podľa zdrojov AFP a BBC to uviedla globálna monitorovacia spoločnosť Netblocks.

Televízia BBC uvádza, že prístup k internetu má len hŕstka vládnych predstaviteľov alebo novinári a niektorí ľudia platiaci vysoké sumy za pripojenie prostredníctvom satelitného internetového systému Starlink.

„Výpadok internetu v Iráne je najdlhším celonárodným výpadkom internetu, aký bol kedy v akejkoľvek krajine zaznamenaný, a svojou závažnosťou prevyšuje všetky ostatné porovnateľné prípady, keďže po 864 hodinách trvá už 37 dní,“ napísala organizácia NetBlocks na sociálnej sieti X.

Používatelia satelitného systému Starlink čelia v Iráne až dvom rokom vo väzení. Štátne médiá uvádzajú, že od začiatku vojny úrady zhabali stovky takýchto zariadení.

(AFP, BBC, tasr)

  |  

Čína chce s Ruskom znížiť napätie na Blízkom východe

Čína je ochotná naďalej spolupracovať s Ruskom v Bezpečnostnej rade OSN a vyvíjať úsilie na upokojenie situácie na Blízkom východe, povedal v nedeľu počas telefonátu minister zahraničných vecí Wang I ruskému ministrovi Sergejovi Lavrovovi.

Wang uviedol, že základným spôsobom riešenia problémov s plavbou v Hormuzskom prielive je čo najskoršie dosiahnutie prímeria, a dodal, že Čína sa vždy zasadzovala za politické riešenie sporných otázok prostredníctvom dialógu a rokovaní.

Telefonát ministrov zahraničných vecí predchádzal hlasovaniu Bezpečnostnej rady OSN, ktoré sa uskutoční budúci týždeň, o bahrajnskej rezolúcii na ochranu komerčnej lodnej dopravy v Hormuzskom prielive a jeho okolí.

Vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí sa uvádza, že ministri diskutovali o spôsoboch, ako dosiahnuť rýchle prímerie a „naštartovať politicko-diplomatický dialóg“.

Čína opakovane vyzvala na prímerie v oblasti Perzského zálivu a na Blízkom východe a naliehala na ukončenie bojov, ktoré trvajú už viac ako mesiac a ktoré do veľkej miery uzavreli Hormuzský prieliv, ako kľúčovú námornú trasu.

(reuters)

  |  

Senátori vyzývajú na zákaz výroby čínskych aut v USA

Traja demokratickí senátori vyzvali prezidenta Donalda Trumpa, aby zakázal čínskym automobilkám vyrábať vozidlá v Spojených štátoch a zabránil vstupu čínskych áut montovaných v Mexiku alebo Kanade na americký trh. Podľa agentúry Reuters, ide o senátorov Tammy Baldwinovú, Elissu Slotkinovú a Chucka Schumera.

„Musíme si jasne uvedomiť, že pozvanie čínskych výrobcov automobilov, aby si v Spojených štátoch otvorili prevádzky, by im poskytlo neprekonateľnú ekonomickú výhodu, ktorej by americkí výrobcovia automobilov nedokázali konkurovať, a vyvolalo by to krízu národnej bezpečnosti, ktorú by nebolo možné zvrátiť,“ uviedli zákonodarcovia v liste adresovanom Trumpovi.

Senátori poukázali na Trumpove vyjadrenia zo začiatku tohto roka, v ktorých uviedol, že je otvorený myšlienke, aby čínske automobilky budovali továrne v USA. V súčasnosti už v Spojených štátoch existujú vysoké bariéry pre čínske automobily, vrátane dovozných ciel vo výške približne 100 percent.

Biely dom uviedol, že „hoci sa vláda neustále snaží získať viac investícií do oživenia amerického priemyslu, akákoľvek predstava, že by sme kvôli tomu niekedy ohrozili našu národnú bezpečnosť, je nepodložená a nepravdivá“.

Trump sa v januári počas návštevy Detroitu vyjadril kladne k možnosti, že čínske automobilky budú vyrábať vozidlá v Spojených štátoch. „Ak chcú prísť, postaviť závod a zamestnať vás, vašich priateľov a susedov, je to skvelé, páči sa mi to,“ povedal.

(reuters, tasr)

  |  

Rusko tvrdí, že USA by mali upustiť od „jazyka ultimát“ voči Iránu

Rusko v nedeľu vyjadrilo nádej, že úsilie o deeskaláciu iránskeho konfliktu prinesie ovocie a uviedlo, že Spojené štáty by prispeli tým, že „upustia od jazyka ultimát a vrátia situáciu do rokovacieho režimu“.

Vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí nasledovalo po rozhovore medzi ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arakčím.

Lavrov v rozhovore s Arakčím vyjadril nádej, že dôjde k zabráneniu eskalácie na Blízkom východe.

(reuters)

  |  

Trump: V pondelok by USA a Irán mohli uzavrieť dohodu

Spojené štáty by mohli s Iránom uzavrieť dohodu o mierovom urovnaní konfliktu na Blízkom východe už v pondelok. Povedal to americký prezident Donald Trump v nedeľňajšom rozhovore pre stanicu Fox News.

„Myslím, že zajtra je na to dobrá šanca, práve teraz rokujú. Ak sa nedohodnú a to rýchlo, zvažujem, že to tam celé vyhodím do vzduchu a zmocním sa ropy,“ vyhlásil šéf Bieleho domu podľa zahraničného spravodajcu televízie Fox News Treya Yingsta.

Trump krátko predtým na sociálnej sieti Truth Social uviedol, že pokiaľ Irán neotvorí Hormuzský prieliv, Spojené štáty budú v utorok útočiť na iránsku infraštruktúru, predovšetkým na elektrárne a mosty.

Americký prezident skôr avizoval, že o ďalšom postupe bude hovoriť na tlačovej konferencii.

(reuters, tasr)