Preskočiť na obsah
  |  

Veľvyslanec Izraela chce povinné návštevy pamätníkov holokaustu

Izraelský veľvyslanec v Nemecku Ron Prosor navrhol podľa denníka Zeit zaviesť povinné návštevy pamätníkov koncentračných táborov pre školákov ako súčasť boja proti antisemitizmu. Podľa neho je dôležité, aby mladí ľudia poznali históriu holokaustu, pričom osobitne zdôraznil význam vzdelávania pre deti s moslimským migračným pôvodom.

„Keď som navštívil arabské krajiny a rozprával sa so svojimi hostiteľmi o našej histórii, spočiatku som sa často stretával s predsudkami voči Židom a Izraelčanom,“ priblížil.

Zároveň vyzval na prísnejšiu legislatívu a zakotvenie medzinárodnej definície antisemitizmu, ktorú vypracovala Medzinárodná aliancia na pripomínanie holokaustu, do právneho systému. Podľa neho by takýto krok umožnil účinnejší zásah štátu proti prejavom nenávisti.

Veľvyslanec uviedol, že antisemitizmus v Nemecku má viacero podôb. Poukázal na pravicový extrémizmus, antisemitizmus z prostredia moslimského sveta aj na ľavicový antisemitizmus, ktorý podľa neho predstavuje osobitnú výzvu, keďže sa často pohybuje na hranici medzi slobodou prejavu a nenávistnými prejavmi.

Prosor tvrdí, že nenávisť voči Židom sa môže objavovať aj v akademickom či kultúrnom prostredí, kde býva maskovaná inými formami vyjadrenia. Ako príklad uviedol aj nedávny incident na Berlínskom medzinárodnom filmovom festivale, kde sýrsko-palestínsky režisér Abdallah Al-Khatib vo svojom ďakovnom prejave kritizoval Izrael.

(max)

  |  

Hormuzský prieliv sa zmení. Najmä pre USA a Izrael, varuje Irán

Iránske Revolučné gardy (IRGC) uviedli, že Hormuzský prieliv sa „už nikdy nevráti do pôvodného stavu“, najmä pre Spojené štáty a Izrael. Vyhlásenie zverejnili na sociálnych sieťach s tým, že Irán je v záverečnej fáze príprav na zavedenie „nového poriadku“ v oblasti Perzského zálivu.

Vyjadrenie prichádza krátko po tom, čo iránsky parlamentný výbor schválil návrh legislatívy týkajúcej sa tranzitu cez túto strategickú námornú úžinu. Podľa médií návrh počíta so zavedením poplatkov za preplavbu, ktoré by sa mali platiť v iránskej mene.

Súčasťou opatrení má byť aj zákaz tranzitu pre USA a Izrael a obmedzenia pre krajiny, ktoré sa podieľajú na jednostranných sankciách voči Iránu.

Plán sa zároveň zaoberá otázkami iránskej suverenity nad prielivom, právomocami ozbrojených síl, námornou bezpečnosťou, ochranou životného prostredia a právnou spoluprácou s Ománom.

(aljazeera, est)

  |  

Letné dovolenky v ohrození, aerolinky varujú pred nedostatkom paliva

Letné dovolenky Európanov môžu tento rok skomplikovať problémy s leteckým palivom, informovalo Politico. Letecké spoločnosti varujú pred možným nedostatkom v dôsledku vojny medzi USA, Izraelom a Iránom a obmedzenia dopravy v Hormuzskom prielive.

Zatiaľ nejde o akútnu krízu, no obavy rastú. Ak by Irán prieliv naďalej blokoval, aerolinky môžu rušiť lety, obmedzovať kapacity a zvyšovať ceny. Cena paliva už vzrástla približne na 1 500 eur za tonu, čo je dvojnásobok oproti obdobiu pred konfliktom.

Niektoré spoločnosti už prijímajú opatrenia. Lufthansa zvažuje odstavenie časti flotily, škandinávska spoločnosť SAS zrušila tisíce letov a Air France-KLM zavádza palivové príplatky. Zdražovanie leteniek avizuje aj Finnair.

Zatiaľ väčšina európskych letísk hlási stabilné zásoby, no situácia je neistá. Ak problémy pretrvajú dlhšie, môže dôjsť k širšiemu obmedzeniu leteckej dopravy. Aj keby sa vojna skončila okamžite, podľa expertov by trvalo približne šesť týždňov, kým sa dodávky paliva vrátia do normálu.

(politico, est)

  |  

Mladým Nemcom zakázali opustiť štát bez povolenia armády

Nemecko prijalo nové pravidlá v rámci modernizácie vojenskej služby, podľa ktorých musia muži od 17 rokov nahlásiť plánovaný pobyt v zahraničí dlhší ako tri mesiace. Podľa výkladu ministerstva obrany si majú takýto pobyt vopred nechať schváliť príslušným kariérnym centrom Bundeswehru.

„V prípade núdze musíme vedieť, kto sa môže dlhodobo zdržiavať v zahraničí,“ uviedol hovorca nemeckého ministerstva obrany.

Zmena je súčasťou zákona, ktorý vstúpil do platnosti 1. januára a má pomôcť štátu lepšie evidovať potenciálnych brancov. Cieľom je aj postupné posilnenie armády z približne 180-tisíc na 260-tisíc vojakov. Zavádza sa tiež povinná lekárska prehliadka pre mladé ročníky od roku 2008.

Ministerstvo zdôrazňuje, že v súčasnosti nehrozia sankcie za nedodržanie povinnosti a počas dobrovoľnej vojenskej služby sa má povolenie považovať za automaticky udelené. Výnimky majú platiť aj v prípade „osobitnej záťaže“.

Nové pravidlá však vyvolali kritiku. Opozícia upozorňuje na nejasnosti a možné zásahy do občianskych práv, najmä keď povinná vojenská služba je stále pozastavená. Kritici žiadajú, aby vláda presne vysvetlila praktické dôsledky opatrenia.

(est, welt, reuters)

  |  

Irak vyzval odberateľov na urýchlené plány odberu ropy

Iracký štátny obchodník s ropou SOMO vyzval svojich zákazníkov, aby do 24 hodín predložili harmonogramy odberu ropy. Vyplýva to z dokumentu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Výzva prichádza po správach, že Irán udelil Iraku výnimku z obmedzení tranzitu cez Hormuzský prieliv.

SOMO zdôraznil, že cieľom je zabezpečiť kontinuitu a stabilitu exportu ropy. Zákazníci majú predložiť plány vrátane nominácií tankerov a kontrahovaných objemov v súlade s dohodnutými podmienkami.

Podľa dokumentu zostávajú všetky nakladacie terminály vrátane Basrah Oil Terminal plne funkčné a spoločnosť je pripravená realizovať export bez obmedzení.

Obnovenie exportu by mohlo Iraku pomôcť zvýšiť produkciu, ktorá minulý mesiac klesla približne na 800-tisíc barelov denne. Niektorí účastníci trhu však upozorňujú, že neistota pretrváva, keďže prebiehajúci konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom môže odrádzať lodných prepravcov od vstupu do oblasti Perzského zálivu.

(reuters, est)

  |  

Axios: USA, Irán a regionálni sprostredkovatelia rokujú o možnom prímerí

Spojené štáty, Irán a skupina regionálnych sprostredkovateľov rokujú o podmienkach možného 45-dňového prímeria, ktoré by mohlo viesť k trvalému ukončeniu konfliktu. Informoval o tom portál Axios s odvolaním sa na viaceré zdroje oboznámené s rokovaniami.

Podľa návrhu by dohoda mala dve fázy. Prvá počíta s dočasným 45-dňovým prímerím, počas ktorého by strany rokovali o trvalom ukončení vojny.

Druhá fáza by mala priniesť konečnú dohodu o ukončení konfliktu. Prímerie by sa mohlo predĺžiť, ak by si rokovania vyžiadali viac času.

Správu zatiaľ nezávisle nepotvrdila agentúra Reuters a Biely dom ani americké ministerstvo zahraničných vecí sa k nej bezprostredne nevyjadrili.

Napätie v regióne pretrváva. Americký prezident Donald Trump uviedol, že Irán má čas do utorka večera na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu, inak môže čeliť útokom na kritickú infraštruktúru.

(reuters, est)