Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinskí vojaci sú údajne v Líbyi a vedú tieňový konflikt s Moskvou

Zistenia francúzskej rozhlasovej stanice RFI poukazujú na zákulisnú rivalitu medzi Ukrajinou a Ruskom v Líbyi, kde sa konflikt prenáša aj mimo frontovej línie. Podľa zistení má ukrajinská armáda v západnej časti krajiny aktívnu prítomnosť vojska a stojí aj za útokom na ruskú loď Arctic Metagaz zo začiatku marca.

Moskva pôvodne obvinila Ukrajinu a britské spravodajské služby. Najnovšie správy naznačujú, že loď zasiahol námorný dron typu Magura V5. Ten mali vypustiť zo základne v oblasti blízko ropného komplexu Mellitah.

Podľa anonymných líbyjských zdrojov je v krajine nasadených viac ako 200 ukrajinských dôstojníkov a expertov na základe dohody s vládou v Tripolise. Ich pôsobenie je rozdelené na viaceré lokality vrátane leteckej akadémie v Misrate, základne v Zawiyi a veliteľstva líbyjskej armády v Tripolise.

Ukrajinské sily majú podľa týchto informácií k dispozícii infraštruktúru na operácie s dronmi a spolupracujú s miestnymi ozbrojenými zložkami. Moskva už v minulosti obvinila líbyjskú vládu z podpory ukrajinských aktivít.

(max)

Minúta  |  

V Rakúsku odsúdili muža, ktorý poslal mačku poštou do Nemecka

Súd vo Viedni odsúdil 20-ročného muža na šesť mesiacov podmienečne za týranie zvierat po tom, čo sa pokúsil poslať svoju mačku balíkom do Nemecka. Prípad sa stal podľa Spiegelu v apríli minulého roka, keď zamestnanci logistického centra v Dolnom Rakúsku zaznamenali v zásielke pohyb.

Po otvorení balíka z neho vyskočila sivá mačka, ktorú následne odchytili a poskytli jej jedlo aj vodu.

Zviera, pomenované Shana, následne umiestnili do útulku. Polícia identifikovala majiteľa, ktorý sa postavil pred súd. Počas procesu muž svoju vinu odmietal a tvrdil, že mačku údajne uniesla poštová služba. Uviedol, že balík mal obsahovať gitaru a naznačil, že ide o sprisahanie zo strany doručovateľa.

Sudca jeho verzii neuveril a uznal ho vinným z týrania zvierat. Rozsudok zahŕňa podmienečný trest odňatia slobody na šesť mesiacov. Odsúdený naznačil, že zváži podanie odvolania. Mačka Shana medzitým skončila v novom domove.

(max)

Minúta  |  

Pakistanský plán navrhuje USA a Iránu mier už v pondelok

Irán a Spojené štáty dostali návrh na ukončenie nepriateľstva, ktorý by mohol nadobudnúť účinnosť už v pondelok a viesť k znovuotvoreniu Hormuzského prielivu. Podľa zdroja oboznámeného s rokovaniami rámec pripravil Pakistan, ktorý pôsobí ako hlavný sprostredkovateľ komunikácie medzi stranami.

Návrh počíta s dvojfázovým postupom – najskôr okamžité prímerie, po ktorom by nasledovala komplexná dohoda. Počiatočné prímerie by malo byť potvrdené formou memoranda o porozumení a následne by mali pokračovať rokovania o trvalom riešení. Súčasťou návrhu je 45-dňové prímerie, o ktorom informoval v nedeľu portál Axios.

Podľa zdrojov bol pakistanský armádny veliteľ v kontakte s americkými aj iránskymi predstaviteľmi. Otvorenie Hormuzského prielivu by malo nastať bezprostredne po dohode, pričom na širšie urovnanie by mali mať strany ďalších 15 až 20 dní.

Konečná dohoda by mohla zahŕňať záväzok Iránu neusilovať sa o jadrové zbrane výmenou za zmiernenie sankcií. Zatiaľ však Teherán podľa diplomatov na návrh nereagoval.

(reuters, max)

Minúta  |  

Veľvyslanec Izraela chce povinné návštevy pamätníkov holokaustu

Izraelský veľvyslanec v Nemecku Ron Prosor navrhol podľa denníka Zeit zaviesť povinné návštevy pamätníkov koncentračných táborov pre školákov ako súčasť boja proti antisemitizmu. Podľa neho je dôležité, aby mladí ľudia poznali históriu holokaustu, pričom osobitne zdôraznil význam vzdelávania pre deti s moslimským migračným pôvodom.

„Keď som navštívil arabské krajiny a rozprával sa so svojimi hostiteľmi o našej histórii, spočiatku som sa často stretával s predsudkami voči Židom a Izraelčanom,“ priblížil.

Zároveň vyzval na prísnejšiu legislatívu a zakotvenie medzinárodnej definície antisemitizmu, ktorú vypracovala Medzinárodná aliancia na pripomínanie holokaustu, do právneho systému. Podľa neho by takýto krok umožnil účinnejší zásah štátu proti prejavom nenávisti.

Veľvyslanec uviedol, že antisemitizmus v Nemecku má viacero podôb. Poukázal na pravicový extrémizmus, antisemitizmus z prostredia moslimského sveta aj na ľavicový antisemitizmus, ktorý podľa neho predstavuje osobitnú výzvu, keďže sa často pohybuje na hranici medzi slobodou prejavu a nenávistnými prejavmi.

Prosor tvrdí, že nenávisť voči Židom sa môže objavovať aj v akademickom či kultúrnom prostredí, kde býva maskovaná inými formami vyjadrenia. Ako príklad uviedol aj nedávny incident na Berlínskom medzinárodnom filmovom festivale, kde sýrsko-palestínsky režisér Abdallah Al-Khatib vo svojom ďakovnom prejave kritizoval Izrael.

(max)

Minúta  |  

Hormuzský prieliv sa zmení. Najmä pre USA a Izrael, varuje Irán

Iránske Revolučné gardy (IRGC) uviedli, že Hormuzský prieliv sa „už nikdy nevráti do pôvodného stavu“, najmä pre Spojené štáty a Izrael. Vyhlásenie zverejnili na sociálnych sieťach s tým, že Irán je v záverečnej fáze príprav na zavedenie „nového poriadku“ v oblasti Perzského zálivu.

Vyjadrenie prichádza krátko po tom, čo iránsky parlamentný výbor schválil návrh legislatívy týkajúcej sa tranzitu cez túto strategickú námornú úžinu. Podľa médií návrh počíta so zavedením poplatkov za preplavbu, ktoré by sa mali platiť v iránskej mene.

Súčasťou opatrení má byť aj zákaz tranzitu pre USA a Izrael a obmedzenia pre krajiny, ktoré sa podieľajú na jednostranných sankciách voči Iránu.

Plán sa zároveň zaoberá otázkami iránskej suverenity nad prielivom, právomocami ozbrojených síl, námornou bezpečnosťou, ochranou životného prostredia a právnou spoluprácou s Ománom.

(aljazeera, est)

Minúta  |  

Letné dovolenky v ohrození, aerolinky varujú pred nedostatkom paliva

Letné dovolenky Európanov môžu tento rok skomplikovať problémy s leteckým palivom, informovalo Politico. Letecké spoločnosti varujú pred možným nedostatkom v dôsledku vojny medzi USA, Izraelom a Iránom a obmedzenia dopravy v Hormuzskom prielive.

Zatiaľ nejde o akútnu krízu, no obavy rastú. Ak by Irán prieliv naďalej blokoval, aerolinky môžu rušiť lety, obmedzovať kapacity a zvyšovať ceny. Cena paliva už vzrástla približne na 1 500 eur za tonu, čo je dvojnásobok oproti obdobiu pred konfliktom.

Niektoré spoločnosti už prijímajú opatrenia. Lufthansa zvažuje odstavenie časti flotily, škandinávska spoločnosť SAS zrušila tisíce letov a Air France-KLM zavádza palivové príplatky. Zdražovanie leteniek avizuje aj Finnair.

Zatiaľ väčšina európskych letísk hlási stabilné zásoby, no situácia je neistá. Ak problémy pretrvajú dlhšie, môže dôjsť k širšiemu obmedzeniu leteckej dopravy. Aj keby sa vojna skončila okamžite, podľa expertov by trvalo približne šesť týždňov, kým sa dodávky paliva vrátia do normálu.

(politico, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.