Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ceny ropy klesli, trhy sledujú vývoj rokovaní USA s Iránom

Ceny ropy v pondelok klesli o viac než dva doláre, keď investori čakajú na jasnejšie signály z rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom a zároveň sledujú vývoj dodávok ovplyvnených vojnou na Blízkom východe.

Ropa Brent oslabila na približne 107 dolárov za barel, americká WTI klesla pod 110 dolárov. Pokles nasleduje po prudkom raste z minulého týždňa, keď ceny vyskočili o 8 až 11 percent, čo bol najväčší nárast od roku 2020.

Napätie pretrváva najmä pre situáciu v Hormuzskom prielive, ktorý zostáva čiastočne uzavretý po útokoch Iránu na lodnú dopravu. Hoci USA a Irán diskutovali o rámci možného prímeria, Teherán odmieta prieliv okamžite otvoriť.

Obmedzenia dodávok nútia rafinérie hľadať alternatívne zdroje ropy, pričom rastie konkurencia medzi Európou a Áziou. Niektoré tankery však prielivom prechádzajú, najmä z krajín, ktoré Irán považuje za priateľské.

Situáciu komplikuje aj pokračujúci konflikt a obmedzená schopnosť krajín OPEC+ zvýšiť ťažbu. Trhy tak zostávajú nestabilné a citlivé na ďalší vývoj.

(reuters, max)

Minúta  |  

Irán odmieta návrhy na mier, vlastné podmienky už sformuloval

Irán finalizoval svoje požiadavky v reakcii na návrhy na ukončenie vojny, ktoré mu boli doručené prostredníctvom sprostredkovateľov, ich zverejnenie však odkladá.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmaíl Bakaí podotkol, že Teherán sa nepodvolí tlaku a predložené návrhy, vrátane 15-bodového plánu USA sprostredkovaného Pakistanom a ďalšími krajinami, označil za mimoriadne ambiciózne, nezvyčajné a nelogické.

Podľa Bakaího má Irán vlastný rámec vychádzajúci z jeho záujmov, pričom formuloval súbor požiadaviek, ktoré už sprostredkoval. „Skutočnosť, že Iránska islamská republika veľmi rýchlo a odvážne prezentuje svoje stanovisko v reakcii na určitý plán, by sa nemala považovať za prejav kapitulácie pred nepriateľom,“ ozrejmil.

Irán a USA zároveň dostali údajne návrh na prímerie, ktorý by mohol začať platiť už v pondelok a viesť k znovuotvoreniu Hormuzského prielivu. Rámec pripravil Pakistan, ktorý zohráva úlohu hlavného sprostredkovateľa.

Návrh počíta s dvojfázovým postupom – okamžitým prímerím a následnou komplexnou dohodou. Prímerie by malo byť potvrdené memorandom a rokovania by pokračovali s cieľom trvalého riešenia, pričom sa spomína aj 45-dňové prímerie.

Konečná dohoda by mohla zahŕňať záväzok Iránu neusilovať sa o jadrové zbrane výmenou za zmiernenie sankcií.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ukrajinskí vojaci sú údajne v Líbyi a vedú tieňový konflikt s Moskvou

Zistenia francúzskej rozhlasovej stanice RFI poukazujú na zákulisnú rivalitu medzi Ukrajinou a Ruskom v Líbyi, kde sa konflikt prenáša aj mimo frontovej línie. Podľa zistení má ukrajinská armáda v západnej časti krajiny aktívnu prítomnosť vojska a stojí aj za útokom na ruskú loď Arctic Metagaz zo začiatku marca.

Moskva pôvodne obvinila Ukrajinu a britské spravodajské služby. Najnovšie správy naznačujú, že loď zasiahol námorný dron typu Magura V5. Ten mali vypustiť zo základne v oblasti blízko ropného komplexu Mellitah.

Podľa anonymných líbyjských zdrojov je v krajine nasadených viac ako 200 ukrajinských dôstojníkov a expertov na základe dohody s vládou v Tripolise. Ich pôsobenie je rozdelené na viaceré lokality vrátane leteckej akadémie v Misrate, základne v Zawiyi a veliteľstva líbyjskej armády v Tripolise.

Ukrajinské sily majú podľa týchto informácií k dispozícii infraštruktúru na operácie s dronmi a spolupracujú s miestnymi ozbrojenými zložkami. Moskva už v minulosti obvinila líbyjskú vládu z podpory ukrajinských aktivít.

(max)

Minúta  |  

V Rakúsku odsúdili muža, ktorý poslal mačku poštou do Nemecka

Súd vo Viedni odsúdil 20-ročného muža na šesť mesiacov podmienečne za týranie zvierat po tom, čo sa pokúsil poslať svoju mačku balíkom do Nemecka. Prípad sa stal podľa Spiegelu v apríli minulého roka, keď zamestnanci logistického centra v Dolnom Rakúsku zaznamenali v zásielke pohyb.

Po otvorení balíka z neho vyskočila sivá mačka, ktorú následne odchytili a poskytli jej jedlo aj vodu.

Zviera, pomenované Shana, následne umiestnili do útulku. Polícia identifikovala majiteľa, ktorý sa postavil pred súd. Počas procesu muž svoju vinu odmietal a tvrdil, že mačku údajne uniesla poštová služba. Uviedol, že balík mal obsahovať gitaru a naznačil, že ide o sprisahanie zo strany doručovateľa.

Sudca jeho verzii neuveril a uznal ho vinným z týrania zvierat. Rozsudok zahŕňa podmienečný trest odňatia slobody na šesť mesiacov. Odsúdený naznačil, že zváži podanie odvolania. Mačka Shana medzitým skončila v novom domove.

(max)

Minúta  |  

Pakistanský plán navrhuje USA a Iránu mier už v pondelok

Irán a Spojené štáty dostali návrh na ukončenie nepriateľstva, ktorý by mohol nadobudnúť účinnosť už v pondelok a viesť k znovuotvoreniu Hormuzského prielivu. Podľa zdroja oboznámeného s rokovaniami rámec pripravil Pakistan, ktorý pôsobí ako hlavný sprostredkovateľ komunikácie medzi stranami.

Návrh počíta s dvojfázovým postupom – najskôr okamžité prímerie, po ktorom by nasledovala komplexná dohoda. Počiatočné prímerie by malo byť potvrdené formou memoranda o porozumení a následne by mali pokračovať rokovania o trvalom riešení. Súčasťou návrhu je 45-dňové prímerie, o ktorom informoval v nedeľu portál Axios.

Podľa zdrojov bol pakistanský armádny veliteľ v kontakte s americkými aj iránskymi predstaviteľmi. Otvorenie Hormuzského prielivu by malo nastať bezprostredne po dohode, pričom na širšie urovnanie by mali mať strany ďalších 15 až 20 dní.

Konečná dohoda by mohla zahŕňať záväzok Iránu neusilovať sa o jadrové zbrane výmenou za zmiernenie sankcií. Zatiaľ však Teherán podľa diplomatov na návrh nereagoval.

(reuters, max)

Minúta  |  

Veľvyslanec Izraela chce povinné návštevy pamätníkov holokaustu

Izraelský veľvyslanec v Nemecku Ron Prosor navrhol podľa denníka Zeit zaviesť povinné návštevy pamätníkov koncentračných táborov pre školákov ako súčasť boja proti antisemitizmu. Podľa neho je dôležité, aby mladí ľudia poznali históriu holokaustu, pričom osobitne zdôraznil význam vzdelávania pre deti s moslimským migračným pôvodom.

„Keď som navštívil arabské krajiny a rozprával sa so svojimi hostiteľmi o našej histórii, spočiatku som sa často stretával s predsudkami voči Židom a Izraelčanom,“ priblížil.

Zároveň vyzval na prísnejšiu legislatívu a zakotvenie medzinárodnej definície antisemitizmu, ktorú vypracovala Medzinárodná aliancia na pripomínanie holokaustu, do právneho systému. Podľa neho by takýto krok umožnil účinnejší zásah štátu proti prejavom nenávisti.

Veľvyslanec uviedol, že antisemitizmus v Nemecku má viacero podôb. Poukázal na pravicový extrémizmus, antisemitizmus z prostredia moslimského sveta aj na ľavicový antisemitizmus, ktorý podľa neho predstavuje osobitnú výzvu, keďže sa často pohybuje na hranici medzi slobodou prejavu a nenávistnými prejavmi.

Prosor tvrdí, že nenávisť voči Židom sa môže objavovať aj v akademickom či kultúrnom prostredí, kde býva maskovaná inými formami vyjadrenia. Ako príklad uviedol aj nedávny incident na Berlínskom medzinárodnom filmovom festivale, kde sýrsko-palestínsky režisér Abdallah Al-Khatib vo svojom ďakovnom prejave kritizoval Izrael.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.