Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Artemis 2 prekoná rekord, posádka bude najďalej od Zeme v histórii

Posádka misie Artemis 2 vstúpila do lunárnej sféry vplyvu, kde gravitácia Mesiaca pôsobí na loď Orion silnejšie než gravitácia Zeme. NASA na webstránke informovala, že astronauti sa počas preletu dostanú ďalej od Zeme než ktorýkoľvek človek v histórii.

Maximálna vzdialenosť misie od Zeme by mali dosiahnuť približne 252 757 míľ, čo je o 4 102 míľ viac ako rekord, ktorý držala posádka Apollo 13 z roku 1970.

Cieľom misie je oblet Mesiaca po dráhe voľného návratu. Orion nevstúpi na obežnú dráhu, ale preletí nad odvrátenou stranou vo výške približne 6 500 kilometrov a následne sa vplyvom gravitácie vydá späť k Zemi.

Posádku tvoria štyria astronauti – Victor Glover, Christina Kochová, Reid Wiseman a Kanaďan Jeremy Hansen.

Prelet bude trvať približne šesť hodín, počas ktorých zachytia detailné fotografie siluety Mesiaca, ktoré ukážu vzácny a vedecky cenný pohľad na slnečné svetlo filtrujúce sa po jeho okrajoch pri zatmení Mesiaca.

Pri najväčšom priblížení budú mať približne tri hodiny na pozorovanie Mesiaca, pričom časť letu absolvujú bez spojenia so Zemou. Komunikačný výpadok za Mesiacom potrvá asi 40 minút.

Misia odštartovala 1. apríla z Mysu Canaveral a približne po 24 hodinách opustila obežnú dráhu Zeme. Orion má podľa plánu pristáť v Tichom oceáne v noci na sobotu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Teherán kritizuje OSN pre nečinnosť a hrozby úniku radiácie

Nečinnosť jadrového dozorného orgánu OSN „povzbudzuje agresiu“ voči jadrovým zariadeniam, ako je elektráreň Búšehr, napísal v pondelok v liste adresovanom riaditeľovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu šéf iránskej atómovej energie Mohammad Eslami.

Dodal, že jediná funkčná iránska jadrová elektráreň sa doteraz stala terčom útokov štyrikrát, pričom pri poslednom útoku v jej blízkosti 4. apríla zahynul jeden člen bezpečnostnej služby a ďalší skončili zranení.

Varoval, že takéto útoky by mohli viesť k úniku rádioaktívneho materiálu z prevádzkovaného reaktora a mohli by mať „nenapraviteľné následky“ pre ľudí, životné prostredie a susedné krajiny.

Útoky označil za jasné porušenie medzinárodného práva a kritizoval to, čo nazval „nedostatok rozhodných opatrení“ zo strany agentúry. Samotné vyjadrenie obáv podľa jeho slov nestačí a povzbudí iba ďalšie útoky.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vajíčko malo v minulosti ochrannú, liečebnú aj symbolickú funkciu

Vajíčko bolo v minulosti symbolom života, znovuzrodenia, plodnosti, krásy a prosperity. Vplyvom kresťanstva symbolizovalo už aj zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

Ako pre TASR povedala etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová, u našich predkov bolo súčasťou rôznych životných udalostí.

V minulosti sa vajíčka dávali napríklad do prvej brázdy pri prvej orbe poľa, do oziminy ako ochrana pred krupobitím či pod ovocné stromy.

Vajíčka sa nosili aj na hroby, pričom jedno tam pozostalí nechali alebo zahrabali. „Keď sa na druhý deň vrátili a bolo neporušené, znamenalo to, že duch ich predka je spokojný a bude ich ochraňovať,“ vysvetlila s tým, že vajíčko sa ešte v 70. rokoch 20. storočia dávalo aj do truhly.

Veľkonočné vajíčko malo podľa predkov i liečebné účinky. „Napríklad bolenie hrdla sa liečilo kraslicou, ktorá bola počas Vzkriesenia celú noc v kostole,“ dodala etnografka.

Farbenie vajíčok malo posilniť ich magický účinok. Ženy kraslice venovali svojim krstňatám a dievčatá ich dávali mládencom ako odmenu za veľkonočnú šibačku či oblievačku a ako prejav sympatie.

V každej oblasti Slovenska dominovali v zdobení kraslíc určité vzory, rozdiely sa postupne stierali. Medzi najstaršie ornamenty patria rôzne variácie kríža, slnka, či hviezdy.

(tasr, est)

Minúta  |  

Ceny ropy klesli, trhy sledujú vývoj rokovaní USA s Iránom

Ceny ropy v pondelok klesli o viac než dva doláre, keď investori čakajú na jasnejšie signály z rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom a zároveň sledujú vývoj dodávok ovplyvnených vojnou na Blízkom východe.

Ropa Brent oslabila na približne 107 dolárov za barel, americká WTI klesla pod 110 dolárov. Pokles nasleduje po prudkom raste z minulého týždňa, keď ceny vyskočili o 8 až 11 percent, čo bol najväčší nárast od roku 2020.

Napätie pretrváva najmä pre situáciu v Hormuzskom prielive, ktorý zostáva čiastočne uzavretý po útokoch Iránu na lodnú dopravu. Hoci USA a Irán diskutovali o rámci možného prímeria, Teherán odmieta prieliv okamžite otvoriť.

Obmedzenia dodávok nútia rafinérie hľadať alternatívne zdroje ropy, pričom rastie konkurencia medzi Európou a Áziou. Niektoré tankery však prielivom prechádzajú, najmä z krajín, ktoré Irán považuje za priateľské.

Situáciu komplikuje aj pokračujúci konflikt a obmedzená schopnosť krajín OPEC+ zvýšiť ťažbu. Trhy tak zostávajú nestabilné a citlivé na ďalší vývoj.

(reuters, max)

Minúta  |  

Irán odmieta návrhy na mier, vlastné podmienky už sformuloval

Irán finalizoval svoje požiadavky v reakcii na návrhy na ukončenie vojny, ktoré mu boli doručené prostredníctvom sprostredkovateľov, ich zverejnenie však odkladá.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmaíl Bakaí podotkol, že Teherán sa nepodvolí tlaku a predložené návrhy, vrátane 15-bodového plánu USA sprostredkovaného Pakistanom a ďalšími krajinami, označil za mimoriadne ambiciózne, nezvyčajné a nelogické.

Podľa Bakaího má Irán vlastný rámec vychádzajúci z jeho záujmov, pričom formuloval súbor požiadaviek, ktoré už sprostredkoval. „Skutočnosť, že Iránska islamská republika veľmi rýchlo a odvážne prezentuje svoje stanovisko v reakcii na určitý plán, by sa nemala považovať za prejav kapitulácie pred nepriateľom,“ ozrejmil.

Irán a USA zároveň dostali údajne návrh na prímerie, ktorý by mohol začať platiť už v pondelok a viesť k znovuotvoreniu Hormuzského prielivu. Rámec pripravil Pakistan, ktorý zohráva úlohu hlavného sprostredkovateľa.

Návrh počíta s dvojfázovým postupom – okamžitým prímerím a následnou komplexnou dohodou. Prímerie by malo byť potvrdené memorandom a rokovania by pokračovali s cieľom trvalého riešenia, pričom sa spomína aj 45-dňové prímerie.

Konečná dohoda by mohla zahŕňať záväzok Iránu neusilovať sa o jadrové zbrane výmenou za zmiernenie sankcií.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ukrajinskí vojaci sú údajne v Líbyi a vedú tieňový konflikt s Moskvou

Zistenia francúzskej rozhlasovej stanice RFI poukazujú na zákulisnú rivalitu medzi Ukrajinou a Ruskom v Líbyi, kde sa konflikt prenáša aj mimo frontovej línie. Podľa zistení má ukrajinská armáda v západnej časti krajiny aktívnu prítomnosť vojska a stojí aj za útokom na ruskú loď Arctic Metagaz zo začiatku marca.

Moskva pôvodne obvinila Ukrajinu a britské spravodajské služby. Najnovšie správy naznačujú, že loď zasiahol námorný dron typu Magura V5. Ten mali vypustiť zo základne v oblasti blízko ropného komplexu Mellitah.

Podľa anonymných líbyjských zdrojov je v krajine nasadených viac ako 200 ukrajinských dôstojníkov a expertov na základe dohody s vládou v Tripolise. Ich pôsobenie je rozdelené na viaceré lokality vrátane leteckej akadémie v Misrate, základne v Zawiyi a veliteľstva líbyjskej armády v Tripolise.

Ukrajinské sily majú podľa týchto informácií k dispozícii infraštruktúru na operácie s dronmi a spolupracujú s miestnymi ozbrojenými zložkami. Moskva už v minulosti obvinila líbyjskú vládu z podpory ukrajinských aktivít.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.