Preskočiť na obsah
  |  

Bundeswehr minul miliardy eur na digitálny projekt, ktorý zlyháva

Nemecké ozbrojené sily minuli podľa portálu Welt približne dve miliardy eur na projekt „Digitalizácia pozemných operácií“, ktorý je zatiaľ pozastavený a nepriniesol očakávané výsledky.

Podľa dôverného listu ministerstva obrany pre Spolkový snem dosiahli náklady 1,749 miliardy eur, ďalších 299 miliónov eur smerovalo na sprievodné opatrenia.

Napriek tomu systém nie je vhodný na nasadenie ani na výcvik. Interná správa Bundeswehru označila testovanú verziu rádiového systému za potenciálne nebezpečnú pre život a zdravie.

Projekt, ktorý má digitálne prepojiť vojakov, techniku a veliteľské štruktúry, mal byť najkomplexnejší v histórii armády, no opakovane mešká a čelí technickým problémom.

Základná rádiová komunikácia je podľa dostupných informácií ťažkopádna, identifikácia nepriateľa nespoľahlivá a prenos dát pomalý. Problémy sa týkajú aj integrácie rôznych technológií vrátane systémov pre vozidlá Puma či Boxer.

Projekt čelí kritike aj zo strany politikov vládnych strán, ktorí strácajú dôveru v ministerstvo obrany. To zároveň obmedzuje poskytovanie detailných informácií s odvolaním sa na bezpečnostné dôvody. Projekt dlhodobo preveruje aj Spolkový dvor audítorov.

(max)

  |  

Výbušniny pri plynovode v Srbsku umiestnila pravdepodobne Ukrajina, tvrdí Kremeľ

Kremeľ naznačil možné zapojenie Ukrajiny do prípadu výbušnín nájdených v blízkosti plynovodu TurkStream v Srbsku, aj keď zatiaľ neexistujú presvedčivé dôkazy. Hovorca Dmitrij Peskov zhodnotil, že je „veľmi pravdepodobné“, že sa takéto dôkazy objavia.

Pripomenul i predchádzajúce obvinenia Moskvy voči Kyjevu zo sabotáží energetickej infraštruktúry. „Situácia je potenciálne veľmi nebezpečná. Ide o životne dôležitú energetickú tepnu, ktorá je v súčasnosti vystavená extrémnemu zaťaženiu,“ dodal s očakávaním, že Srbsko a Maďarsko podniknú kroky na minimalizovanie rizík.

Odkázal tiež na nedávne rokovania ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Ankare, pričom zdôraznil, že útoky na plynovody, ako sú South Stream či Blue Stream, považuje za neprijateľné.

Na incident reagoval aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý po náleze výbušnín zvolal núdzovú obrannú radu. Plynovod TurkStream je kľúčovou trasou pre dodávky ruského plynu do Maďarska a predstavuje dôležitú energetickú tepnu v regióne.

Orbán povedal, že Ukrajina sa dlhodobo snaží obmedziť dodávky ruských energií do Európy, no priamo ju z incidentu neobvinil. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí akékoľvek spojenie s výbušninami odmietlo.

(reuters, max)

  |  

Artemis 2 prekoná rekord, posádka bude najďalej od Zeme v histórii

Posádka misie Artemis 2 vstúpila do lunárnej sféry vplyvu, kde gravitácia Mesiaca pôsobí na loď Orion silnejšie než gravitácia Zeme. NASA na webstránke informovala, že astronauti sa počas preletu dostanú ďalej od Zeme než ktorýkoľvek človek v histórii.

Maximálna vzdialenosť misie od Zeme by mali dosiahnuť približne 252 757 míľ, čo je o 4 102 míľ viac ako rekord, ktorý držala posádka Apollo 13 z roku 1970.

Cieľom misie je oblet Mesiaca po dráhe voľného návratu. Orion nevstúpi na obežnú dráhu, ale preletí nad odvrátenou stranou vo výške približne 6 500 kilometrov a následne sa vplyvom gravitácie vydá späť k Zemi.

Posádku tvoria štyria astronauti – Victor Glover, Christina Kochová, Reid Wiseman a Kanaďan Jeremy Hansen.

Prelet bude trvať približne šesť hodín, počas ktorých zachytia detailné fotografie siluety Mesiaca, ktoré ukážu vzácny a vedecky cenný pohľad na slnečné svetlo filtrujúce sa po jeho okrajoch pri zatmení Mesiaca.

Pri najväčšom priblížení budú mať približne tri hodiny na pozorovanie Mesiaca, pričom časť letu absolvujú bez spojenia so Zemou. Komunikačný výpadok za Mesiacom potrvá asi 40 minút.

Misia odštartovala 1. apríla z Mysu Canaveral a približne po 24 hodinách opustila obežnú dráhu Zeme. Orion má podľa plánu pristáť v Tichom oceáne v noci na sobotu.

(reuters, max)

  |  

Teherán kritizuje OSN pre nečinnosť a hrozby úniku radiácie

Nečinnosť jadrového dozorného orgánu OSN „povzbudzuje agresiu“ voči jadrovým zariadeniam, ako je elektráreň Búšehr, napísal v pondelok v liste adresovanom riaditeľovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu šéf iránskej atómovej energie Mohammad Eslami.

Dodal, že jediná funkčná iránska jadrová elektráreň sa doteraz stala terčom útokov štyrikrát, pričom pri poslednom útoku v jej blízkosti 4. apríla zahynul jeden člen bezpečnostnej služby a ďalší skončili zranení.

Varoval, že takéto útoky by mohli viesť k úniku rádioaktívneho materiálu z prevádzkovaného reaktora a mohli by mať „nenapraviteľné následky“ pre ľudí, životné prostredie a susedné krajiny.

Útoky označil za jasné porušenie medzinárodného práva a kritizoval to, čo nazval „nedostatok rozhodných opatrení“ zo strany agentúry. Samotné vyjadrenie obáv podľa jeho slov nestačí a povzbudí iba ďalšie útoky.

(reuters, max)

  |  

Vajíčko malo v minulosti ochrannú, liečebnú aj symbolickú funkciu

Vajíčko bolo v minulosti symbolom života, znovuzrodenia, plodnosti, krásy a prosperity. Vplyvom kresťanstva symbolizovalo už aj zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

Ako pre TASR povedala etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová, u našich predkov bolo súčasťou rôznych životných udalostí.

V minulosti sa vajíčka dávali napríklad do prvej brázdy pri prvej orbe poľa, do oziminy ako ochrana pred krupobitím či pod ovocné stromy.

Vajíčka sa nosili aj na hroby, pričom jedno tam pozostalí nechali alebo zahrabali. „Keď sa na druhý deň vrátili a bolo neporušené, znamenalo to, že duch ich predka je spokojný a bude ich ochraňovať,“ vysvetlila s tým, že vajíčko sa ešte v 70. rokoch 20. storočia dávalo aj do truhly.

Veľkonočné vajíčko malo podľa predkov i liečebné účinky. „Napríklad bolenie hrdla sa liečilo kraslicou, ktorá bola počas Vzkriesenia celú noc v kostole,“ dodala etnografka.

Farbenie vajíčok malo posilniť ich magický účinok. Ženy kraslice venovali svojim krstňatám a dievčatá ich dávali mládencom ako odmenu za veľkonočnú šibačku či oblievačku a ako prejav sympatie.

V každej oblasti Slovenska dominovali v zdobení kraslíc určité vzory, rozdiely sa postupne stierali. Medzi najstaršie ornamenty patria rôzne variácie kríža, slnka, či hviezdy.

(tasr, est)

  |  

Ceny ropy klesli, trhy sledujú vývoj rokovaní USA s Iránom

Ceny ropy v pondelok klesli o viac než dva doláre, keď investori čakajú na jasnejšie signály z rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom a zároveň sledujú vývoj dodávok ovplyvnených vojnou na Blízkom východe.

Ropa Brent oslabila na približne 107 dolárov za barel, americká WTI klesla pod 110 dolárov. Pokles nasleduje po prudkom raste z minulého týždňa, keď ceny vyskočili o 8 až 11 percent, čo bol najväčší nárast od roku 2020.

Napätie pretrváva najmä pre situáciu v Hormuzskom prielive, ktorý zostáva čiastočne uzavretý po útokoch Iránu na lodnú dopravu. Hoci USA a Irán diskutovali o rámci možného prímeria, Teherán odmieta prieliv okamžite otvoriť.

Obmedzenia dodávok nútia rafinérie hľadať alternatívne zdroje ropy, pričom rastie konkurencia medzi Európou a Áziou. Niektoré tankery však prielivom prechádzajú, najmä z krajín, ktoré Irán považuje za priateľské.

Situáciu komplikuje aj pokračujúci konflikt a obmedzená schopnosť krajín OPEC+ zvýšiť ťažbu. Trhy tak zostávajú nestabilné a citlivé na ďalší vývoj.

(reuters, max)