Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vance mieri do Maďarska. Otvorene podporí Orbána vo voľbách

Americký viceprezident JD Vance smeruje do Maďarska, kde krátko pred parlamentnými voľbami verejne podporí premiéra Viktora Orbána. Ide o pomerne nezvyčajný krok, ktorý podľa analytikov jasne signalizuje snahu administratívy Donalda Trumpa posilniť spojencov s podobným politickým smerovaním v Európe.

Orbán pritom čelí jednej z najťažších volebných výziev od roku 2010, keďže jeho strana Fidesz v prieskumoch zaostáva za opozíciou vedenou Péterom Magyarom.

Vance sa má s Orbánom stretnúť, ako aj vystúpiť na predvolebnom mítingu. Témou rokovaní budú vzťahy USA s Maďarskom, ale aj širšie otázky týkajúce sa Európy a vojny na Ukrajine.

Analytici však upozorňujú, že zahraničná podpora pravdepodobne nebude rozhodujúcim faktorom, keďže voličov viac ovplyvňujú domáce problémy, najmä rastúce životné náklady.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Vojna na Blízkom východe spomalí rast a zvýši infláciu, varuje MMF

Vojna na Blízkom východe povedie k vyššej inflácii a pomalšiemu globálnemu hospodárskemu rastu. Uviedla to šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová pre Reuters, pričom fond plánuje už budúci týždeň znížiť svoje ekonomické prognózy.

Konflikt výrazne narušil dodávky energií. Globálna produkcia ropy klesla približne o 13 percent po tom, čo Irán obmedzil tranzit cez Hormuzský prieliv, kľúčový pre prepravu pätiny svetovej ropy a plynu.

Ceny energií prudko vzrástli. MMF preto očakáva nižší rast ekonomiky a vyššiu infláciu aj v prípade rýchleho ukončenia bojov. Ak konflikt potrvá dlhšie, dosahy budú ešte výraznejšie.

Najviac ohrozené sú chudobné krajiny závislé od dovozu energií, ktoré majú obmedzené možnosti pomoci obyvateľstvu. Dosahy však pociťujú aj exportéri, napríklad Katar, ktorému útoky poškodili energetickú infraštruktúru.

Organizácie vrátane MMF, Svetovej banky a Medzinárodnej energetickej agentúry plánujú koordinovaný postup. Rizikom do budúcna je aj potravinová bezpečnosť, najmä ak by boli narušené dodávky hnojív.

(reuters, est)

Minúta  |  

Zelenskyj ponúka prímerie výmenou za zastavenie útokov na energetiku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že Ukrajina je pripravená pristúpiť na prímerie s Ruskom, ak Moskva zastaví útoky na energetickú infraštruktúru. Návrh bol podľa neho sprostredkovaný ruskej strane cez Spojené štáty.

„Ak Rusko prestane útočiť na našu energetiku, sme pripravení odpovedať rovnako,“ vyhlásil Zelenskyj. Zdôraznil, že rokovania s USA o bezpečnostných zárukách pokračujú a sú kľúčové pre dosiahnutie trvalého mieru.

Ukrajina už minulý týždeň navrhla podobné prímerie počas pravoslávnej Veľkej noci. Po ďalších ruských útokoch však Kyjev uviedol, že Moskva reagovala nasadením dronov šáhid.

Rusko návrh prijalo rezervovane a dlhodobo presadzuje skôr komplexnú mierovú dohodu.

(reuters, est)

Minúta  |  

Fico: USA strácajú kontrolu nad vojnou v Iráne, energetická kríza sa zhoršuje

Premiér Robert Fico (Smer) vo večernom videopríhovore upozornil na zhoršujúcu sa globálnu situáciu, ktorú podľa neho sprevádzajú vojny, rast cien energií a riziko hospodárskeho poklesu.

Zdôraznil, že Slovensko potrebuje jednotu a ochranu národných záujmov, no opozíciu obvinil z rozdeľovania spoločnosti a „škodenia vláde“. „Voľby v roku 2027 nebudú na Slovensku o výmene vlády. Budú o tom, či Slovensko zostane krajinou, v ktorej bude možné vyjadrovať slobodne iné názory,“ vyhlásil.

Podľa premiéra konflikt na Blízkom východe a napätie v energetike vedú k zdražovaniu ropy a plynu, čo ovplyvňuje aj Slovensko. „USA zdá sa, že strácajú kontrolu nad vojnou v Iráne, situácia s ropou a plynom sa ďalej zhoršuje. Aj občania USA, krajiny, ktorá je čistým vývozcom plynu a ropy, platia za pohonné látky viac a viac. Tak je svet prepojený. Nikto sa pred zdražovaním a hospodárskym poklesom neschová,“ povedal Fico.

Vláda podľa neho robí kroky na udržanie cien pohonných hmôt na prijateľnej úrovni a spolupracuje aj s partnermi v regióne na obnovení dodávok ropy.

„Namiesto toho, aby EÚ a EK buchli po stole, tolerujú ďalšie a ďalšie ukrajinské útoky na energetickú infraštruktúru, čo je v súčasnej kríze prehĺbenej vojnou proti Iránu energetickou samovraždou,“ kritizoval Fico. Zároveň odmietol finančnú pomoc Kyjevu vo výške 90 miliárd eur.

Premiér avizoval, že vláda pripravuje opatrenia na zmiernenie dosahov krízy, vrátane podpory verejnej dopravy a vlakov zadarmo s cieľom znížiť spotrebu palív.

Upozornil aj na možné zásadné zmeny vo svetovom usporiadaní a bezpečnostných štruktúrach, pričom zdôraznil potrebu zachovať suverenitu Slovenska. „Ako sa do roku rozpadla Varšavská zmluva, rovnaký osud môže postihnúť aj Severoatlantickú alianciu,“ podotkol premiér.

(tasr, est)

Minúta  |  

Izraelský útok pri Bejrúte zabil predstaviteľa kresťanskej strany

Izraelský letecký útok na bytový dom v kresťanskej oblasti východne od Bejrútu si v nedeľu vyžiadal tri obete vrátane miestneho predstaviteľa strany Libanonské sily. Incident prehĺbil vnútorné napätie v Libanone, kde sa vyostrujú spory o úlohu militantného hnutia Hizballáh.

Podľa libanonského ministerstva zdravotníctva zahynul muž a dve ženy. Strana Libanonské sily identifikovala medzi obeťami svojho funkcionára Pierra Moawada a jeho manželku.

Izrael uviedol, že zasiahol „teroristický cieľ“, pričom smrť civilistov vrátane Moawada nebola podľa armády zamýšľaná.

Konflikt, ktorý Izrael spustil po útokoch Hizballáhu začiatkom marca, si už vyžiadal takmer 1 500 obetí vrátane desiatok detí a zdravotníkov. Boje zároveň vyhnali z domovov viac než milión ľudí.

Izraelská armáda pokračuje v útokoch a nariaďuje evakuáciu ďalších oblastí, ktoré už pokrývajú približne 15 percent územia Libanonu. Prezident Joseph Aoun varoval, že zachovanie občianskeho mieru je „červenou čiarou“.

(reuters, est)

Minúta  |  

Šéf Srbijagas: Cieľom výbušnín v Kanjiži bolo zanechať Maďarsko a SR bez plynu

Nájdenie výbušnín v blízkosti plynovodu v srbskom meste Kanjiža predstavuje vážnu bezpečnostnú hrozbu, ktorej cieľom bolo zanechať Maďarsko a Slovensko bez plynu. Uviedol to v pondelok generálny riaditeľ srbskej plynárenskej spoločnosti Srbijagas Dušan Bajatovič, píše TASR podľa správy agentúry TANJUG.

„Predpokladám, že to nebolo mierené proti Srbsku. Podľa môjho politického posúdenia to bolo namierené proti Maďarsku, pretože Srbsko by v takomto prípade nezostalo bez plynu. Cieľom bolo, aby Maďarsko a Slovensko zostali bez plynu, čo by malo ekonomické a politické dôsledky, najmä v kontexte maďarských volieb,“ vyhlásil Bajatovič.

Srbský prezident Aleksandar Vučič v nedeľu oznámil, že armáda a polícia našli spomínané výbušniny v meste Kanjiža na severe Srbska „niekoľko stoviek metrov“ od plynovodu vedúceho do Maďarska.

Kanjiža sa nachádza vo Vojvodine asi desať kilometrov od hraníc s Maďarskom. Cez jej územie vedie plynovod Balkan Stream, predĺženie plynovodu TurkStream, ktorý prepravuje ruský plyn do Srbska a Maďarska.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó po nedeľňajšom mimoriadnom zasadnutí Rady obrany štátu vyhlásil, že Maďarsko „pre hrozbu ukrajinského útoku zabezpečí vojenskú ochranu pre plynovod TurkStream od srbsko-maďarskej hranice až po maďarsko-slovenské hranice“.

TurkStream je momentálne jedinou trasou na vývoz ruského potrubného plynu do Európy. Tranzit ruského plynu cez ukrajinské územie bol zastavený od januára 2025 po tom, čo Ukrajina nepredĺžila príslušnú dohodu s Ruskom. Plynovod zásobuje niekoľko európskych krajín vrátane Slovenska.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.