Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina vraj má mužov na 10 rokov vojny, no majú strach z mobilizácie

Ukrajina má podľa predsedu zahraničného výboru parlamentu Oleksandra Merežka dostatok ľudí na to, aby dokázala viesť vojnu proti Rusku aj ďalších desať rokov.

Realita mobilizácie je však podľa neho oveľa zložitejšia. Portál Independent informuje, že problém podľa neho nespočíva v nedostatku mužov, ale skôr v psychologických bariérach a neochote nastúpiť do armády. Mnohí sa totiž obávajú mobilizácie a vnímajú ju ako „jednosmernú cestu“, keďže nevidia jasný systém rotácie a vyhliadky návratu do normálneho života.

Podľa dostupných údajov sa odvodu vyhýbajú až dva milióny ľudí, pričom sú evidované státisíce prípadov súvisiacich s dezertovaním. Situáciu navyše komplikuje korupcia v armáde, ktorá podkopáva dôveru vo vojenský systém.

Ukrajinské vedenie sa medzitým pripravuje na dlhodobý konflikt, ktorý môže trvať ešte niekoľko rokov, pričom sa obáva možného oslabenia podpory zo strany Spojených štátov. To by totiž zásadne ovplyvnilo ďalší vývoj vojny.

(pir)

Minúta  |  

Trumpov kabinet ruší špeciálny prístup k transrodovým študentom

Americké ministerstvo školstva zrušilo dohody s piatimi školskými obvodmi a jednou školou, ktoré zariadenia v praxi zaväzovali k špecifickému prístupu k transrodovým osobám.

Úrad ministerstva pre občianske práva už nebude zabezpečovať ani dohliadať na dodržiavanie dohôd uzavretých so zjednoteným školským obvodom mesta Sacramento v Kalifornii či so školskými obvodmi Cape Henlopen v Delaware, Fife v štáte Washington, Delaware Valley v Pensylvánii, La Mesa-Spring Valley v Kalifornii a s Taft College v Kalifornii.

Kým počas éry Baracka Obamu a Joea Bidena federálne úrady transrodových študentov podporovali, Trumpova administratíva volí opačný postup. Americká vláda uznáva podľa prezidenta iba dve pohlavia: mužské a ženské.

Trump zároveň pritvrdzuje aj voči školám a štátom, ktoré transrodovým žiakom umožňujú štartovať v športových súťažiach podľa subjektívne vybranej rodovej identity. Ministerstvo tvrdí, že odstraňuje „nezákonné bremená“ a bráni prístupu transrodových študentov s mužskou genetickou výbavou do dievčenských tímov či spoločných šatní.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Parlament zvolil To Lama za prezidenta. Vietnam čakajú zmeny

Vietnamský parlament jednomyseľne zvolil generálneho tajomníka Komunistickej strany To Lama za prezidenta, čím sústredil bezprecedentnú moc do rúk jednej osoby, keďže bude zastávať dve najvyššie pozície vo vietnamskej politike. Ostáva šéfom strany a po novom bude viesť aj štát.

Tento krok podľa analytikov naznačuje odklon od doterajšieho kolektívneho vedenia a približovanie sa modelu, aký poznáme z Číny. To Lam získava silnejší mandát presadzovať reformy aj strategické rozhodnutia.

Vo svojom prejave zvýraznil dôraz na inovácie, technológie a digitálnu transformáciu ako hlavné piliere nového rastového modelu. Zároveň sľubuje stabilitu, ekonomický rozvoj a zlepšenie životnej úrovne.

Analytici však upozorňujú, že koncentrácia moci môže priniesť aj riziká, najmä posilnenie autoritárstva. Lam je vnímaný ako pragmatický a propodnikateľský líder, ktorý podporuje aj domácich „národných šampiónov“. Jeho politika však vyvoláva obavy z protekcionizmu, korupcie či ekonomických bublín.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Artemis II prepisuje dejiny. Misia bola najďalej od Zeme, bez signálu

Misia Artemis II prepísala dejiny vesmírnych letov, keď sa jej štvorčlenná posádka dostala ďalej od Zeme než ktokoľvek predtým. Astronauti NASA a Kanady preleteli ponad odvrátenú stranu Mesiaca a dosiahli rekordnú vzdialenosť viac ako 400-tisíc kilometrov. Pri oblete došlo k plánovanému zhruba 40-minútovému výpadku komunikácie.

Astronauti počas približne šesťhodinového úseku sledovali povrch Mesiaca, pričom zaznamenali aj záblesky dopadov meteoritov, ktoré pripomínali javy pozorované už v ére Apollo.

Let zároveň priniesol množstvo nových dát pre vedcov a symbolicky nadviazal na historické misie zo 60. a 70. rokov. Posádka si počas letu pripomenula aj zosnulého astronauta Jima Lovella, ktorého hlas ich sprevádzal na začiatku dňa.

Program Artemis má ambíciu vrátiť ľudí na Mesiac do roku 2028 a vytvoriť základňu pre budúce misie vrátane ciest na Mars.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Vance mieri do Maďarska. Otvorene podporí Orbána vo voľbách

Americký viceprezident JD Vance smeruje do Maďarska, kde krátko pred parlamentnými voľbami verejne podporí premiéra Viktora Orbána. Ide o pomerne nezvyčajný krok, ktorý podľa analytikov jasne signalizuje snahu administratívy Donalda Trumpa posilniť spojencov s podobným politickým smerovaním v Európe.

Orbán pritom čelí jednej z najťažších volebných výziev od roku 2010, keďže jeho strana Fidesz v prieskumoch zaostáva za opozíciou vedenou Péterom Magyarom.

Vance sa má s Orbánom stretnúť, ako aj vystúpiť na predvolebnom mítingu. Témou rokovaní budú vzťahy USA s Maďarskom, ale aj širšie otázky týkajúce sa Európy a vojny na Ukrajine.

Analytici však upozorňujú, že zahraničná podpora pravdepodobne nebude rozhodujúcim faktorom, keďže voličov viac ovplyvňujú domáce problémy, najmä rastúce životné náklady.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Vojna na Blízkom východe spomalí rast a zvýši infláciu, varuje MMF

Vojna na Blízkom východe povedie k vyššej inflácii a pomalšiemu globálnemu hospodárskemu rastu. Uviedla to šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová pre Reuters, pričom fond plánuje už budúci týždeň znížiť svoje ekonomické prognózy.

Konflikt výrazne narušil dodávky energií. Globálna produkcia ropy klesla približne o 13 percent po tom, čo Irán obmedzil tranzit cez Hormuzský prieliv, kľúčový pre prepravu pätiny svetovej ropy a plynu.

Ceny energií prudko vzrástli. MMF preto očakáva nižší rast ekonomiky a vyššiu infláciu aj v prípade rýchleho ukončenia bojov. Ak konflikt potrvá dlhšie, dosahy budú ešte výraznejšie.

Najviac ohrozené sú chudobné krajiny závislé od dovozu energií, ktoré majú obmedzené možnosti pomoci obyvateľstvu. Dosahy však pociťujú aj exportéri, napríklad Katar, ktorému útoky poškodili energetickú infraštruktúru.

Organizácie vrátane MMF, Svetovej banky a Medzinárodnej energetickej agentúry plánujú koordinovaný postup. Rizikom do budúcna je aj potravinová bezpečnosť, najmä ak by boli narušené dodávky hnojív.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.