Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Niektoré čerpacie stanice vo Francúzsku hlásia výpadok palív

Približne 18 percent čerpacích staníc vo Francúzsku nemalo v utorok ráno k dispozícii niektoré druhy palív, uviedla štátna tajomníčka pre energetiku Maud Bregeonová.

Podľa jej vyjadrenia francúzska ropná spoločnosť TotalEnergies stanovila cenový strop na maloobchodné ceny palív vo Francúzsku, pričom tieto ceny sú nižšie než ceny iných značiek. Tento krok podľa nej viedol k problémom so zásobovaním na niektorých čerpacích staniciach.

Ministerka situáciu vysvetlila v rozhovore pre spravodajský televízny kanál BFM TV, kde zároveň zdôraznila, že nejde o celkový nedostatok palív na trhu. Podľa jej slov nie je problém v samotnej dostupnosti palív, ale skôr v logistike a v zmenách dopytu.

Dodala, že aktuálna situácia súvisí s presunmi v dopyte, ktoré ovplyvnili distribúciu palív medzi jednotlivými stanicami. Problémy sa tak netýkajú celého sektora, ale len určitých miest, kde sa dopyt a zásobovanie dočasne nezhodujú.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Požiar v obci Poša pripravil o strechu nad hlavou 18 ľudí

Obec Poša v okrese Vranov nad Topľou vyhlásila mimoriadnu situáciu po pondelkovom požiari, ktorý zničil tri rodinné domy. Bez strechy nad hlavou zostalo 18 obyvateľov, pričom ide o štyri rodiny a desať detí. Informoval o tom starosta Peter Matta.

Požiar vypukol krátko po 17.00 v miestnej osade. Pri udalosti nikto neutrpel zranenia, jedna osoba však mala problémy s dýchaním.

Samospráva aktuálne rieši zabezpečenie náhradného ubytovania pre postihnuté rodiny. Po požiari strávili noc u príbuzných a známych. Podľa starostu pomohli aj obyvatelia obce, ktorí poskytli materiálnu pomoc vrátane postelí a ďalších nevyhnutných vecí.

Mimoriadnu situáciu vyhlásili 6. apríla o 18.30. Obec podotkla, že cieľom opatrenia je umožniť koordinované nasadenie síl a prostriedkov na riešenie následkov požiaru. Zároveň má zabezpečiť základné životné potreby pre obyvateľov, ktorí prišli o svoje domovy.

(tasr, max)

Minúta  |  

Napätie v Hormuzskom prielive ženie ceny ropy nahor

Ceny ropy pokračujú v raste, keďže napätie okolo Hormuzského prielivu sa stupňuje a blíži sa ultimátum amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten pohrozil tvrdými útokmi na iránsku infraštruktúru, ak Teherán neobnoví lodnú dopravu v strategickom prielive, cez ktorý prechádza približne 20 percent svetových dodávok ropy.

Trhy reagujú citeľne – ropa Brent vzrástla o 1,6 percenta na 111,51 dolára za barel, zatiaľ čo americká WTI poskočila ešte výraznejšie o 3,1 percenta na 115,86 dolára.

Irán však návrh na prímerie odmieta a trvá na trvalom ukončení konfliktu, čo podľa analytikov udržuje situáciu mimoriadne napätú. Útoky v regióne pokračujú a poškodenia energetických zariadení vyvolávajú obavy, že výpadky dodávok môžu trvať mesiace.

Situáciu navyše zhoršujú ďalšie incidenty vrátane útoku na terminál spracúvajúci asi 1,5 percenta globálnych dodávok ropy.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Kyjev prvýkrát prekonal Rusko v dronovej vojne, ukazujú dáta

Marcové dáta naznačujú možný zlom v dynamike vojny medzi Ukrajinou a Ruskom. Kyjev podľa dostupných údajov prvýkrát prekonal Moskvu v počte cezhraničných dronových útokov v časovom úseku jedného mesiaca.

Ruský rezort obrany oznámil, že zostrelil 7 347 ukrajinských dronov, čo je v priemere 237 strojov denne. Ukrajina takisto čelila viac ako šiestim tisícom ruských dronov a desiatkam rakiet, čo je podľa ABC News najviac za jeden mesiac od začiatku vojny.

Prezident Volodymyr Zelenskyj dlhodobo zdôrazňuje potrebu posilnenia domácich kapacít, pričom kľúčovú úlohu zohrávajú relatívne lacné drony.

Ukrajina sa čoraz viac zameriava na strategické ciele v Rusku, najmä ropnú infraštruktúru, ktorú považuje za zdroj financovania vojny. Eskalácia dronových útokov však zvyšuje riziko rozšírenia konfliktu aj mimo Ukrajiny.

(pir)

Minúta  |  

Ukrajina vraj má mužov na 10 rokov vojny, no majú strach z mobilizácie

Ukrajina má podľa predsedu zahraničného výboru parlamentu Oleksandra Merežka dostatok ľudí na to, aby dokázala viesť vojnu proti Rusku aj ďalších desať rokov.

Realita mobilizácie je však podľa neho oveľa zložitejšia. Portál Independent informuje, že problém podľa neho nespočíva v nedostatku mužov, ale skôr v psychologických bariérach a neochote nastúpiť do armády. Mnohí sa totiž obávajú mobilizácie a vnímajú ju ako „jednosmernú cestu“, keďže nevidia jasný systém rotácie a vyhliadky návratu do normálneho života.

Podľa dostupných údajov sa odvodu vyhýbajú až dva milióny ľudí, pričom sú evidované státisíce prípadov súvisiacich s dezertovaním. Situáciu navyše komplikuje korupcia v armáde, ktorá podkopáva dôveru vo vojenský systém.

Ukrajinské vedenie sa medzitým pripravuje na dlhodobý konflikt, ktorý môže trvať ešte niekoľko rokov, pričom sa obáva možného oslabenia podpory zo strany Spojených štátov. To by totiž zásadne ovplyvnilo ďalší vývoj vojny.

(pir)

Minúta  |  

Trumpov kabinet ruší špeciálny prístup k transrodovým študentom

Americké ministerstvo školstva zrušilo dohody s piatimi školskými obvodmi a jednou školou, ktoré zariadenia v praxi zaväzovali k špecifickému prístupu k transrodovým osobám.

Úrad ministerstva pre občianske práva už nebude zabezpečovať ani dohliadať na dodržiavanie dohôd uzavretých so zjednoteným školským obvodom mesta Sacramento v Kalifornii či so školskými obvodmi Cape Henlopen v Delaware, Fife v štáte Washington, Delaware Valley v Pensylvánii, La Mesa-Spring Valley v Kalifornii a s Taft College v Kalifornii.

Kým počas éry Baracka Obamu a Joea Bidena federálne úrady transrodových študentov podporovali, Trumpova administratíva volí opačný postup. Americká vláda uznáva podľa prezidenta iba dve pohlavia: mužské a ženské.

Trump zároveň pritvrdzuje aj voči školám a štátom, ktoré transrodovým žiakom umožňujú štartovať v športových súťažiach podľa subjektívne vybranej rodovej identity. Ministerstvo tvrdí, že odstraňuje „nezákonné bremená“ a bráni prístupu transrodových študentov s mužskou genetickou výbavou do dievčenských tímov či spoločných šatní.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.