Preskočiť na obsah
  |  

Galek: Baterkáreň ešte nemá EIA, výroba sa má vraj začať v júni

Opozičná strana Sloboda a Solidarita kritizuje prípravu výstavby baterkárne pri Šuranoch. Podľa poslanca Karola Galeka Slovensko takúto investíciu potrebuje, no vyzval premiéra Roberta Fica (Smer), aby informoval o aktuálnom stave projektu. Prípadne aby minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) oznámil, že sa investícia neuskutoční.

Galek upozornil na nejasnosti v harmonograme. Pôvodne počítali so spustením výroby v januári 2027, no na mieste stavby sa objavila informácia o júni tohto roka. Podľa neho nie je zrejmé, ako by bolo možné v krátkom čase dokončiť výstavbu, infraštruktúru aj dovoz technológií.

Podľa memoranda má MH Invest zaplatiť približne 85 miliónov eur za pripojenie na elektrickú sieť. „V situácii, keď nemáme ešte ani len vydané posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA), je otvorených 44 otázok a požiadaviek zo strany ministerstva životného prostredia,“ pripomenul. Podľa neho by si pripojenie na sieť mal zafinancovať čínsky investor Gotion.

Stranícka poslankyňa Martina Bajo Holečková upozornila na podozrenia z manipulácie s údajmi. „Máme k dispozícii konkrétne dáta o chemickej látke NMP, ktorá má závažné vplyvy na zdravie – ide o látku s reprodukčnou toxicitou. V rôznych fázach povoľovania sa pracuje s úplne odlišnými údajmi.“

Ministerstvo životného prostredia reagovalo, že proces EIA pokračuje podľa zákona, no je na ťahu investor, ktorý musí predložiť správu o hodnotení, bez ktorej sa konanie nepohne. Keďže investor zatiaľ nedodal všetky potrebné dokumenty, proces je v omeškaní. Rezort zároveň zdôraznil, že pôvodná dokumentácia bola neúplná a obsahovala desiatky požiadaviek, ktoré musí investor dopracovať.

(tasr, max)

  |  

Prieskum: Maďari sa obávajú zásahu Fideszu do volieb

Takmer polovica Maďarov sa domnieva, že vládna strana Fidesz by mohla ovplyvniť parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia v nedeľu 12. apríla. Vyplýva to z prieskumu inštitútu Medián, na ktorý upozornil server telex.hu.

Podľa výsledkov časť respondentov považuje možný volebný podvod zo strany Fideszu za reálny, zatiaľ čo približne tretina takúto možnosť odmieta. V prípade opozičnej strany Tisza očakáva manipuláciu výrazne menej ľudí a väčšina ju nepovažuje za pravdepodobnú.

Výrazná časť opýtaných zároveň verí, že do volieb by sa mohlo snažiť zasiahnuť Rusko. Obavy z vplyvu Ukrajiny, Spojených štátov či inštitúcií Európskej únie sú citeľne nižšie.

Prieskum zároveň naznačuje, že maďarskí voliči sú menej náchylní veriť politickým tvrdeniam Fideszu než v minulosti.

Pokiaľ ide o očakávaný výsledok volieb, väčšia časť respondentov predpokladá víťazstvo opozičnej strany Tisza, zatiaľ čo menšia časť očakáva zisk väčšiny pre Fidesz.

(tasr, bak)

  |  

Pápež Lev XIV. ocenil Nitrianku za pomoc Cirkvi v období totality

Pápež Lev XIV. ocenil Annu Vargovú z Nitry vyznamenaním Benemerenti za zásluhy pre Cirkev počas komunistickej totality. Ocenenie jej odovzdal nitriansky biskup Viliam Judák, informovalo Biskupstvo Nitra.

Vargová sa podieľala na pomoci prenasledovaným kňazom a rehoľníkom, medzi ktorými boli vincentíni a lazaristi, ako aj viacerí bohoslovci. V dome rodiny Bencovcov v Nitre na Chrenovej sa konali tajné sväté omše, na ktorých sa ako dieťa zúčastňovala, pomáhala pri nich a miništrovala. Zároveň pôsobila ako spojka medzi rehoľnými kňazmi a rehoľnými sestrami v nitrianskej nemocnici.

Po odhalení ukrývaných kňazov jej otca Pavla Benca uväznili a odsúdili na 15 mesiacov. Prevzal na seba vinu, čím ochránil svoju manželku pred obvinením. Vargová neskôr vystupovala ako svedok v procese beatifikácie Jána Havlíka.

Ocenenie venovala svojim rodičom Pavlovi a Helene Bencovcom. Poukázala na význam ich konania počas totality a označila ho za príklad vernosti a znášania utrpenia pre vieru.

Vyznamenanie Benemerenti má pôvod v pápežských tradíciách a pôvodne ho udeľovali vojakom za statočnosť. V súčasnosti ide o civilné ocenenie, ktoré udeľujú za zásluhy pre Cirkev.

(tasr, max)

  |  

Polícia rešpektuje verdikt ESĽP v prípade zásahu v Milhosti

Polícia rešpektuje rozhodnutia medzinárodných súdnych autorít. V reakcii na verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý konštatoval porušenie práv dvoch žien pri zásahu v obci Milhosť z júla 2019, to uviedlo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach.

Vnútorná kontrola Prezídia Policajného zboru zistila nedostatok vo vedení dokumentácie o použití donucovacích prostriedkov. Policajta za tento nedostatok riešili v disciplinárnom konaní. Polícia zdôraznila, že nebude rozhodnutie súdu bližšie komentovať, pričom poukázala na potrebu zachovania nezávislosti súdnej moci.

Policajtov podľa vyjadrenia priebežne preškoľujú z právnych predpisov aj interných noriem. Každé použitie donucovacích prostriedkov podlieha kontrole nadriadeného, ktorý posudzuje jeho opodstatnenosť.

V prípade podozrenia z neprimeranosti vec postupujú kontrolným útvarom. Polícia zároveň prijala opatrenia vrátane zavedenia telových kamier, ktoré zaznamenávajú služobné zákroky.

Pri zásahu v júli 2019 pred rodinným domom zadržali zložky dve sestry a previezli na policajnú stanicu. Podľa sťažnosti čelili fyzickému násiliu, urážkam a neprimeranému zaobchádzaniu. Európsky súd konštatoval porušenie zákazu neľudského zaobchádzania a poukázal na nedostatky vo vyšetrovaní. Štátu zároveň nariadil vyplatiť odškodné 28 560 eur.

(tasr, max)

  |  

Najvyšší súd bude koncom apríla rozhodovať o Cintulovi

Juraj Cintula, obžalovaný v prípade atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer), sa má 29. apríla postaviť pred odvolací senát Najvyššieho súdu SR. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní súdu.

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici ho v októbri minulého roka uznal za vinného z trestného činu teroristického útoku a uložil mu trest odňatia slobody na 21 rokov. Obžalovaný sa proti rozsudku odvolal.

Za tento skutok mu pritom hrozil aj doživotný trest. Súd však využil mimoriadne zmierňovacie ustanovenia, pričom spodná hranica trestu bola stanovená na 20 rokov. Predseda senátu rozhodnutie odôvodnil vyšším vekom obžalovaného, jeho doterajšou bezúhonnosťou a zdravotným stavom.

Cintula počas procesu povedal, že cieľom jeho konania bolo poškodiť zdravie premiéra tak, aby už nemohol vykonávať svoju funkciu. Tvrdil, že ho nechcel usmrtiť. Útok sa stal 15. mája 2024 v Handlovej, kde obžalovaný vystrelil na predsedu vlády päťkrát a spôsobil mu viaceré zranenia.

(tasr, max)

  |  

Globálne líderstvo USA je oslabené, tvrdí taliansky minister

Vojna s Iránom ohrozuje globálne postavenie Spojených štátov, uviedol taliansky minister obrany Guido Crosetto a vyjadril obavy zo „šialenstva jadrovej eskalácie“.

Podobne ako niektorí ďalší spojenci v NATO, ktorí sa zdráhajú zapojiť do útokov amerického prezidenta Donalda Trumpa na Irán, Taliansko minulý týždeň odmietlo povoliť americkým vojenským lietadlám pristáť na základni Sigonella na Sicílii počas letu na Blízky východ.

„Táto vojna vystavuje Spojené štáty riziku aj v ich globálnom líderstve,“ povedal Crosetto pre taliansky denník Corriere della Sera v rozhovore zverejnenom v utorok.

Crosetto, blízky spojenec premiérky Giorgie Meloniovej, ktorá má dobré vzťahy s Trumpom, uviedol, že sa obáva ďalšieho zhoršenia konfliktu, a pripomenul americké jadrové útoky na Japonsko v roku 1945 počas druhej svetovej vojny.

„Stačí si uvedomiť, že to boli ľudia ako my, ktorí rozhodli, že Hirošima a Nagasaki sú prijateľným spôsobom ukončenia konfliktu. Žiaľ, stále máme jadrové zbrane a tí, ktorí ich nemajú, sa ich snažia získať. Nič sme sa nenaučili,“ povedal minister.

(reuters, bak)