Preskočiť na obsah
  |  

Európa hľadá vlastnú bezpečnostnú cestu, tvrdí španielsky minister

Nedávne výhrady Spojených štátov voči spojencom v NATO a hrozby odchodu z Aliancie vedú európske krajiny k hľadaniu alternatívnych bezpečnostných riešení. Uviedol to španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares.

Po tom, čo európske štáty odmietli vyslať svoje námorníctva na pomoc so sprístupnením Hormuzského prielivu po začiatku americko-izraelskej vojny s Iránom, prezident Donald Trump vyhlásil, že zvažuje vystúpenie z NATO.

Albares zdôraznil, že rozhodnutie je na Spojených štátoch, no pripomenul, že spojenci stáli pri Washingtone po útokoch z 11. septembra 2001. Podľa neho je NATO výhodné pre obe strany, avšak nové postoje americkej administratívy podnecujú Európu k väčšej samostatnosti v oblasti bezpečnosti.

Minister uviedol, že Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu. Navrhol posilnenie spolupráce vrátane budovania spoločnej armády a integrácie obranného priemyslu.

Španielska vláda patrí medzi kritikov vojny s Iránom. Uzavrela svoj vzdušný priestor pre americké lietadlá zapojené do útokov a zakázala ich využívanie spoločných vojenských základní.

(reuters, bak)

  |  

Turecko hlási stabilné dodávky energie aj napriek vojne

Turecko nečelí žiadnym problémom so zabezpečením dodávok energie v dôsledku vojny s Iránom, situácia je však „nestabilná“, uviedol minister energetiky Alparslan Bayraktar.

„Dúfame, že vojna nebude trvať dlho. Proces je však momentálne pod našou kontrolou,“ povedal Bayraktar novinárom po pondelkovom zasadnutí vlády. „Neexistuje žiadny problém ani ťažkosti v oblasti energetickej bezpečnosti,“ ubezpečil.

Turecko je veľkým dovozcom energií, susedí s Iránom a patrí medzi ekonomiky citlivé na rast globálnych cien energií. Bayraktar uviedol, že závislosť krajiny od ropy z Blízkeho východu je na „zvládnuteľnej“ úrovni desiatich percent a Ankara podnikla kroky na diverzifikáciu zdrojov.

Bayraktar tiež uviedol, že diskutoval s maďarským ministrom zahraničných vecí o otázke ochrany bezpečnosti plynovodu TurkStream, ktorý prepravuje ruský zemný plyn do južnej Európy cez Čierne more a Turecko. Upozornil, že bezpečnosť potrubia v Čiernom mori aj na tureckej strane je dôležitá.

(reuters, bak)

  |  

Trump varoval Irán pred „zánikom celej civilizácie“

Americký prezident Donald Trump na sociálnej sieti Truth Social varoval, že ak Irán nevyhovie jeho požiadavke otvoriť Hormuzský prieliv do utorka večera, „zanikne celá civilizácia“.

„Dnes v noci zomrie celá civilizácia, ktorá sa už nikdy nebude môcť vrátiť späť. Nechcem, aby sa to stalo, ale pravdepodobne sa to stane. Dozvieme sa to dnes večer,“ dodal.

Počas dňa sa útoky na Irán zintenzívnili. Podľa iránskych médií zasiahli železničné a cestné mosty, letisko aj petrochemický závod, pričom výbuchy hlásili aj na ostrove Chárk, ktorý je kľúčový pre export ropy. V niektorých oblastiach došlo k výpadkom elektriny.

Irán reagoval vyhlásením, že už nebude odkladať útoky na infraštruktúru susedných krajín v Perzskom zálive, a oznámil ďalšie zásahy na lode a priemyselné objekty spojené s USA.

Teherán zároveň odmietol návrh na dočasné prímerie. Rokovania o trvalom mieri sa podľa iránskeho zdroja môžu začať až po zastavení útokov a poskytnutí záruk.

Izrael vyzval Iráncov, aby sa vyhýbali železniciam, a iránske médiá informovali aj o zničení synagógy v Teheráne.

(reuters, bak)

  |  

Vance obvinil EÚ zo zasahovania do volieb v Maďarsku

Americký viceprezident JD Vance odsúdil podľa vlastných slov hanebné zasahovanie Európskej únie do volieb v Maďarsku a vyjadril podporu premiérovi Viktorovi Orbánovi ako spojencovi Donalda Trumpa.

Na návštevu Budapešti priletel len niekoľko dní pred voľbami, v ktorých podľa prieskumov Orbán pravdepodobne prehrá.

Vance označil situáciu za jeden z najhorších príkladov zahraničného zasahovania do volieb, aké kedy zaznamenal. Podľa jeho slov sa byrokrati v Bruseli snažili poškodiť maďarskú ekonomiku, oslabiť energetickú nezávislosť krajiny a zvýšiť náklady pre spotrebiteľov.

Zároveň uviedol, že ďalšie európske štáty by sa mali inšpirovať Orbánovou energetickou politikou. Nie je však jasné, či tým myslel aj dovoz ruskej energie, ktorú Orbán považuje za nevyhnutnú.

Premiér, ktorý čelí náročnej volebnej výzve, hovorí o „zlatom veku“ vzťahov s USA. „Som tu pre morálnu spoluprácu medzi našimi krajinami, pretože to, čo Spojené štáty a Maďarsko pod vedením Viktora a prezidenta Trumpa predstavujú, je obrana západnej civilizácie,“ povedal Vance.

Opozičný líder Péter Magyar zároveň varoval v súvislosti s návštevou amerického politika pred zahraničným zasahovaním do volieb.

(reuters, bak)

  |  

Huliakovci chcú zrušiť odpočty DPH, štát tak môže získať milióny

Nezaradení poslanci okolo ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (nominant Smeru) navrhujú zmenu v odpočtoch DPH, ktorá by podľa nich mohla priniesť štátu minimálne 900 miliónov eur. Návrh zákona chcú predložiť na najbližšiu schôdzu Národnej rady SR a diskutovať o ňom na koaličnej rade.

Opatrenie počíta so zrušením možnosti odpočtu DPH pri službách spojených s reklamou, informačnými technológiami a poradenstvom. Podľa Huliaka ide o oblasti, v ktorých sú najväčšie riziká podvodov. Tvrdí, že každá slovenská rodina prichádza v dôsledku podvodov s DPH ročne o viac ako 600 eur.

Cieľom návrhu je podľa poslancov postupne smerovať k celkovému zrušeniu odpočtov DPH, pričom aktuálny krok má preveriť účinnosť takéhoto opatrenia. Upozorňujú však, že bude potrebné riešiť aj legislatívne obmedzenia zo strany Európskej únie a prípadne požiadať o výnimku.

Podľa Huliaka by navrhované zmeny mohli zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu o stovky miliónov eur. Zároveň uviedol, že opatrenie by mohlo nahradiť niektoré konsolidačné kroky a vytvoriť priestor na zachovanie sociálnych opatrení.

(tasr, max)

  |  

Rusko odložilo tri plánované misie na Mesiac

Rusko odložilo štart troch lunárnych misií, informovala agentúra Interfax. Ide o ďalšie spomalenie ambiciózneho programu prieskumu Mesiaca v čase, keď Spojené štáty zaznamenali významný úspech vo vesmíre.

Podľa viceprezidenta Ruskej akadémie vied Sergeja Černyševa misie Luna-28, Luna-29 a Luna-30 sa presunuli na roky 2032 až 2036. Pôvodné termíny štartov nezverejnili. Odklady nadväzujú na minuloročné posuny ďalších projektov, ako aj na haváriu sondy Luna-25, ktorá sa v roku 2023 zrútila na povrch Mesiaca.

Ruské vedenie považuje prieskum Mesiaca za dôležitý pre národné záujmy. Po neúspechu misie Luna-25 šéf agentúry Roskosmos zdôraznil význam súťaže o využívanie prírodných zdrojov Mesiaca.

Sovietsky zväz patril medzi priekopníkov kozmonautiky, no ruský vesmírny program po jeho rozpade postupne zaostal za Spojenými štátmi a čoraz viac zaostáva aj za Čínou.

Medzitým NASA oznámila, že štyria astronauti misie Artemis II ako prví po viac ako 50 rokoch obleteli Mesiac a dostali sa ďalej do vesmíru než ktokoľvek predtým.

(reuters, bak)