Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina schválila vojenskú daň, ďalšie reformy brzdí parlament

Ukrajinský parlament schválil jeden z daňových zákonov požadovaných Medzinárodným menovým fondom, no ďalšie reformy zatiaľ narážajú na nedostatok podpory.

Ide najmä o opatrenia potrebné na odblokovanie zahraničnej finančnej pomoci, ktorú Kyjev nutne potrebuje po zmeškaní viacerých termínov. Situáciu komplikuje aj zablokovaný balík vo výške 90 miliárd eur.

Schválený zákon predlžuje platnosť vojenskej dane, zavedenej po ruskej invázii, aj na tri roky po skončení vojny. Podľa opozície by však výnosy mali smerovať výlučne na obranu, nie na „populistické“ výdavky vlády.

Parlament je zároveň v spore s vládou premiérky Julie Svyrydenkovej a prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorých niektorí poslanci kritizujú za slabú komunikáciu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Irán po hrozbe obmedzil diplomatické kontakty s USA

Napätie medzi USA a Iránom sa výrazne vyostrilo po ultimáte Donalda Trumpa, ktorý požadoval okamžité otvorenie Hormuzského prielivu. Americký prezident pritom varoval pred katastrofálnymi následkami, keď hovoril o „zániku civilizácie“, ak Teherán neustúpi.

Irán reagoval obmedzením diplomatických kontaktov s Washingtonom a podľa viacerých zdrojov prerušil priamu komunikáciu.

Irán rokovania úplne nezastavil, pokračujú prostredníctvom sprostredkovateľov, čo naznačuje, že priestor na dohodu stále existuje. Zároveň však tento krok podľa dostupných informácií skomplikoval snahy o rýchle dosiahnutie prímeria.

Nie je úplne jasné, akou formou boli kontakty prerušené, zatiaľ čo Wall Street Journal hovorí o zastavení priamej diplomacie, New York Times naznačuje, že prerušené boli aj rokovania cez Pakistan.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Artemis II prepísala históriu, astronauti leteli najďalej od Zeme

Posádka misie Artemis II sa zapísala do histórie, keď sa dostala ďalej od Zeme než ktorýkoľvek človek predtým.

Počas preletu nad odvrátenou stranou Mesiaca astronauti pozorovali zriedkavé javy vrátane zábleskov po dopadoch meteoritov na jeho povrch. Šesťhodinová misia priniesla vedcom nové údaje o tejto menej preskúmanej časti Mesiaca.

Let predstavuje prvú pilotovanú misiu k Mesiacu od čias programu Apollo. Artemis má ambíciu vrátiť ľudí na jeho povrch do roku 2028 a pripraviť pôdu pre budúce lety na Mars.

Posádka zároveň prekonala rekord vzdialenosti od Zeme a zažila aj 40-minútové prerušenie komunikácie počas preletu za Mesiacom. Silným momentom bol opätovný „východ“ Zeme nad mesačným horizontom.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Bezpečnostná rada OSN: Čína a Rusko blokujú návrh o Hormuze

Bezpečnostná rada OSN nedokázala prijať rezolúciu zameranú na ochranu obchodnej plavby v Hormuzskom prielive po tom, čo ju vetovali Čína a Rusko.

Návrh predložil Bahrajn a jeho cieľom bolo podporiť koordináciu štátov pri zabezpečení kľúčovej námornej trasy, ktorá má zásadný význam pre globálny obchod s energiami.

Za rezolúciu hlasovalo 11 z 15 členov rady, no veto stáleho člena stačilo na jej zablokovanie. Dve krajiny hlasovali proti a dve sa zdržali.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Firma GIB tvrdí, že pokračuje vo výstavbe baterkárne v Šuranoch

Spoločnosť GIB EnergyX oznámila, že projekt batériového závodu v Šuranoch postúpil do viditeľnej fázy výstavby, keď sa začala montáž nosnej konštrukcie.

Firma reagovala na kritiku opozičnej SaS a odmietla tvrdenia, že projekt stagnuje. Podľa nej aktuálnej fáze predchádzali rozsiahle prípravné práce vrátane geologických prieskumov a testov.

Zároveň projekt prechádza procesom veľkej EIA, pričom hodnotiaca správa má byť predložená ministerstvu životného prostredia do júla 2026. Spoločnosť zdôrazňuje, že ide o štandardný postup a všetky požiadavky úradu budú riešené komplexne.

Investícia za 1,23 miliardy eur patrí medzi najväčšie priemyselné projekty na Slovensku a má vytvoriť približne 1 300 pracovných miest.

Väčšinu dodávateľov tvoria slovenské firmy. Napriek tomu opozícia upozorňuje na nedostatky v príprave projektu a kritizuje spôsob jeho realizácie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Orbán ponúkol Putinovi pomoc akýmkoľvek spôsobom

Telefonát medzi maďarským premiérom Viktorom Orbánom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom z októbra odhaľuje mimoriadne úzke vzťahy medzi oboma lídrami, informovala agentúra Bloomberg.

Orbán podľa prepisu deklaroval ochotu „pomôcť akýmkoľvek spôsobom“ vrátane sprostredkovania rokovaní o vojne na Ukrajine či organizácie samitu USA a Ruska v Budapešti. Rozhovor sprevádzali aj osobné gestá a symbolické prirovnania, ktoré naznačujú vysokú mieru vzájomnej dôvery.

Zverejnené informácie prichádzajú v citlivom období pred voľbami v Maďarsku, keď Orbán čelí silnej opozícii. Jeho vláda je dlhodobo kritizovaná za proruský postoj, blokovanie pomoci Ukrajine a udržiavanie energetických väzieb s Moskvou.

Zároveň sa objavujú podozrenia, že Budapešť mohla Rusku sprostredkovať informácie z rokovaní EÚ. Orbán naopak zdôrazňuje „nezávislý“ prístup Maďarska.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.