Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Orbán ponúkol Putinovi pomoc akýmkoľvek spôsobom

Telefonát medzi maďarským premiérom Viktorom Orbánom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom z októbra odhaľuje mimoriadne úzke vzťahy medzi oboma lídrami, informovala agentúra Bloomberg.

Orbán podľa prepisu deklaroval ochotu „pomôcť akýmkoľvek spôsobom“ vrátane sprostredkovania rokovaní o vojne na Ukrajine či organizácie samitu USA a Ruska v Budapešti. Rozhovor sprevádzali aj osobné gestá a symbolické prirovnania, ktoré naznačujú vysokú mieru vzájomnej dôvery.

Zverejnené informácie prichádzajú v citlivom období pred voľbami v Maďarsku, keď Orbán čelí silnej opozícii. Jeho vláda je dlhodobo kritizovaná za proruský postoj, blokovanie pomoci Ukrajine a udržiavanie energetických väzieb s Moskvou.

Zároveň sa objavujú podozrenia, že Budapešť mohla Rusku sprostredkovať informácie z rokovaní EÚ. Orbán naopak zdôrazňuje „nezávislý“ prístup Maďarska.

(mja)

Minúta  |  

Austrália a Čína chcú posilniť regionálnu energetickú bezpečnosť

Austrálsky premiér Anthony Albanese uviedol, že počas utorkového telefonátu so svojím čínskym náprotivkom Li Čchiangom diskutoval o dôležitosti energetickej bezpečnosti. Rozhovor sa uskutočnil v čase, keď vojna s Iránom narúša globálny energetický trh.

Albanese a Li sa dohodli na posilnení komunikácie medzi vládami s cieľom podporiť regionálnu energetickú bezpečnosť. Uviedol to úrad austrálskeho premiéra vo vyhlásení.

V súvislosti so vzťahmi s Čínou Albanese zdôraznil, že Austrália bude spolupracovať tam, kde je to možné, nesúhlasiť tam, kde je to potrebné, a konať v národnom záujme. Podľa vyhlásenia sú dialóg a angažovanosť na najvyššej úrovni kľúčové pre stabilné a konštruktívne vzťahy medzi oboma krajinami.

Austrálsky premiér zároveň uviedol, že sa teší na návštevu Číny pri príležitosti stretnutia lídrov APEC v novembri, kde sa má opäť stretnúť s Li Čchiangom. Čína je najväčším obchodným partnerom Austrálie, pričom medzi hlavné komodity, ktoré z Austrálie dováža, patrí skvapalnený zemný plyn.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Prečo WHO prerušila evakuácie z Gazy?

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oznámila, že pozastavuje zdravotnícke evakuácie z Pásma Gazy po tom, ako bol zabitý pracovník, ktorý pre ňu zabezpečoval humanitárne služby.

„WHO s hlbokým zármutkom potvrdzuje, že osobu zazmluvnenú na poskytovanie služieb pre organizáciu v Gaze dnes zabili počas bezpečnostného incidentu,“ uviedol šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus na platforme X. Dodal, že na mieste sa nachádzali aj dvaja ďalší pracovníci, ktorí neutrpeli zranenia.

Po incidente WHO okamžite pozastavila plánovanú evakuáciu pacientov z Gazy cez priechod Rafah do Egypta. „Zdravotnícke evakuácie zostanú pozastavené až do odvolania,“ uviedol Ghebreyesus.

Organizácia neposkytla bližšie informácie o tom, čo sa presne stalo, pričom podľa jej šéfa udalosť vyšetrujú príslušné orgány. WHO zároveň vyzvala na ochranu civilistov a humanitárnych pracovníkov.

Izrael a Hamas sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria, ktoré vstúpilo do platnosti 10. októbra v Pásme Gazy po dvoch rokoch ničivej vojny.

(bak)

Minúta  |  

Európa hľadá vlastnú bezpečnostnú cestu, tvrdí španielsky minister

Nedávne výhrady Spojených štátov voči spojencom v NATO a hrozby odchodu z Aliancie vedú európske krajiny k hľadaniu alternatívnych bezpečnostných riešení. Uviedol to španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares.

Po tom, čo európske štáty odmietli vyslať svoje námorníctva na pomoc so sprístupnením Hormuzského prielivu po začiatku americko-izraelskej vojny s Iránom, prezident Donald Trump vyhlásil, že zvažuje vystúpenie z NATO.

Albares zdôraznil, že rozhodnutie je na Spojených štátoch, no pripomenul, že spojenci stáli pri Washingtone po útokoch z 11. septembra 2001. Podľa neho je NATO výhodné pre obe strany, avšak nové postoje americkej administratívy podnecujú Európu k väčšej samostatnosti v oblasti bezpečnosti.

Minister uviedol, že Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu. Navrhol posilnenie spolupráce vrátane budovania spoločnej armády a integrácie obranného priemyslu.

Španielska vláda patrí medzi kritikov vojny s Iránom. Uzavrela svoj vzdušný priestor pre americké lietadlá zapojené do útokov a zakázala ich využívanie spoločných vojenských základní.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Turecko hlási stabilné dodávky energie aj napriek vojne

Turecko nečelí žiadnym problémom so zabezpečením dodávok energie v dôsledku vojny s Iránom, situácia je však „nestabilná“, uviedol minister energetiky Alparslan Bayraktar.

„Dúfame, že vojna nebude trvať dlho. Proces je však momentálne pod našou kontrolou,“ povedal Bayraktar novinárom po pondelkovom zasadnutí vlády. „Neexistuje žiadny problém ani ťažkosti v oblasti energetickej bezpečnosti,“ ubezpečil.

Turecko je veľkým dovozcom energií, susedí s Iránom a patrí medzi ekonomiky citlivé na rast globálnych cien energií. Bayraktar uviedol, že závislosť krajiny od ropy z Blízkeho východu je na „zvládnuteľnej“ úrovni desiatich percent a Ankara podnikla kroky na diverzifikáciu zdrojov.

Bayraktar tiež uviedol, že diskutoval s maďarským ministrom zahraničných vecí o otázke ochrany bezpečnosti plynovodu TurkStream, ktorý prepravuje ruský zemný plyn do južnej Európy cez Čierne more a Turecko. Upozornil, že bezpečnosť potrubia v Čiernom mori aj na tureckej strane je dôležitá.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump varoval Irán pred „zánikom celej civilizácie“

Americký prezident Donald Trump na sociálnej sieti Truth Social varoval, že ak Irán nevyhovie jeho požiadavke otvoriť Hormuzský prieliv do utorka večera, „zanikne celá civilizácia“.

„Dnes v noci zomrie celá civilizácia, ktorá sa už nikdy nebude môcť vrátiť späť. Nechcem, aby sa to stalo, ale pravdepodobne sa to stane. Dozvieme sa to dnes večer,“ dodal.

Počas dňa sa útoky na Irán zintenzívnili. Podľa iránskych médií zasiahli železničné a cestné mosty, letisko aj petrochemický závod, pričom výbuchy hlásili aj na ostrove Chárk, ktorý je kľúčový pre export ropy. V niektorých oblastiach došlo k výpadkom elektriny.

Irán reagoval vyhlásením, že už nebude odkladať útoky na infraštruktúru susedných krajín v Perzskom zálive, a oznámil ďalšie zásahy na lode a priemyselné objekty spojené s USA.

Teherán zároveň odmietol návrh na dočasné prímerie. Rokovania o trvalom mieri sa podľa iránskeho zdroja môžu začať až po zastavení útokov a poskytnutí záruk.

Izrael vyzval Iráncov, aby sa vyhýbali železniciam, a iránske médiá informovali aj o zničení synagógy v Teheráne.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.