Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Komisár OSN: Útoky na civilnú infraštruktúru sú vojnový zločin

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk ostro kritizoval vyhrotenú rétoriku, ktorá sprevádza konflikt na Blízkom východe. Zdôraznil, že úmyselné útoky na civilistov a civilnú infraštruktúru predstavujú vojnový zločin a osoby zodpovedné za takéto činy musia niesť právne následky.

Jeho vyhlásenie prichádza v čase, keď americký prezident Donald Trump vystupňoval tlak na Irán a pohrozil zničením kľúčovej infraštruktúry, ak Teherán neotvorí Hormuzský prieliv. Podľa Türka podobné vyjadrenia len prehlbujú napätie a šíria strach medzi civilným obyvateľstvom.

Komisár pritom nemenoval konkrétne krajiny, no odsúdil „všetky strany“ konfliktu za používanie nebezpečnej rétoriky.

Zároveň vyzval medzinárodné spoločenstvo na okamžité kroky smerujúce k deeskalácii situácie a ochrane civilistov, ktorí nesú najväčšie dôsledky eskalujúceho napätia.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajina schválila vojenskú daň, ďalšie reformy brzdí parlament

Ukrajinský parlament schválil jeden z daňových zákonov požadovaných Medzinárodným menovým fondom, no ďalšie reformy zatiaľ narážajú na nedostatok podpory.

Ide najmä o opatrenia potrebné na odblokovanie zahraničnej finančnej pomoci, ktorú Kyjev nutne potrebuje po zmeškaní viacerých termínov. Situáciu komplikuje aj zablokovaný balík vo výške 90 miliárd eur.

Schválený zákon predlžuje platnosť vojenskej dane, zavedenej po ruskej invázii, aj na tri roky po skončení vojny. Podľa opozície by však výnosy mali smerovať výlučne na obranu, nie na „populistické“ výdavky vlády.

Parlament je zároveň v spore s vládou premiérky Julie Svyrydenkovej a prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorých niektorí poslanci kritizujú za slabú komunikáciu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Irán po hrozbe obmedzil diplomatické kontakty s USA

Napätie medzi USA a Iránom sa výrazne vyostrilo po ultimáte Donalda Trumpa, ktorý požadoval okamžité otvorenie Hormuzského prielivu. Americký prezident pritom varoval pred katastrofálnymi následkami, keď hovoril o „zániku civilizácie“, ak Teherán neustúpi.

Irán reagoval obmedzením diplomatických kontaktov s Washingtonom a podľa viacerých zdrojov prerušil priamu komunikáciu.

Irán rokovania úplne nezastavil, pokračujú prostredníctvom sprostredkovateľov, čo naznačuje, že priestor na dohodu stále existuje. Zároveň však tento krok podľa dostupných informácií skomplikoval snahy o rýchle dosiahnutie prímeria.

Nie je úplne jasné, akou formou boli kontakty prerušené, zatiaľ čo Wall Street Journal hovorí o zastavení priamej diplomacie, New York Times naznačuje, že prerušené boli aj rokovania cez Pakistan.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Artemis II prepísala históriu, astronauti leteli najďalej od Zeme

Posádka misie Artemis II sa zapísala do histórie, keď sa dostala ďalej od Zeme než ktorýkoľvek človek predtým.

Počas preletu nad odvrátenou stranou Mesiaca astronauti pozorovali zriedkavé javy vrátane zábleskov po dopadoch meteoritov na jeho povrch. Šesťhodinová misia priniesla vedcom nové údaje o tejto menej preskúmanej časti Mesiaca.

Let predstavuje prvú pilotovanú misiu k Mesiacu od čias programu Apollo. Artemis má ambíciu vrátiť ľudí na jeho povrch do roku 2028 a pripraviť pôdu pre budúce lety na Mars.

Posádka zároveň prekonala rekord vzdialenosti od Zeme a zažila aj 40-minútové prerušenie komunikácie počas preletu za Mesiacom. Silným momentom bol opätovný „východ“ Zeme nad mesačným horizontom.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Bezpečnostná rada OSN: Čína a Rusko blokujú návrh o Hormuze

Bezpečnostná rada OSN nedokázala prijať rezolúciu zameranú na ochranu obchodnej plavby v Hormuzskom prielive po tom, čo ju vetovali Čína a Rusko.

Návrh predložil Bahrajn a jeho cieľom bolo podporiť koordináciu štátov pri zabezpečení kľúčovej námornej trasy, ktorá má zásadný význam pre globálny obchod s energiami.

Za rezolúciu hlasovalo 11 z 15 členov rady, no veto stáleho člena stačilo na jej zablokovanie. Dve krajiny hlasovali proti a dve sa zdržali.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Firma GIB tvrdí, že pokračuje vo výstavbe baterkárne v Šuranoch

Spoločnosť GIB EnergyX oznámila, že projekt batériového závodu v Šuranoch postúpil do viditeľnej fázy výstavby, keď sa začala montáž nosnej konštrukcie.

Firma reagovala na kritiku opozičnej SaS a odmietla tvrdenia, že projekt stagnuje. Podľa nej aktuálnej fáze predchádzali rozsiahle prípravné práce vrátane geologických prieskumov a testov.

Zároveň projekt prechádza procesom veľkej EIA, pričom hodnotiaca správa má byť predložená ministerstvu životného prostredia do júla 2026. Spoločnosť zdôrazňuje, že ide o štandardný postup a všetky požiadavky úradu budú riešené komplexne.

Investícia za 1,23 miliardy eur patrí medzi najväčšie priemyselné projekty na Slovensku a má vytvoriť približne 1 300 pracovných miest.

Väčšinu dodávateľov tvoria slovenské firmy. Napriek tomu opozícia upozorňuje na nedostatky v príprave projektu a kritizuje spôsob jeho realizácie.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.