Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zomrel Mircea Lucescu, legenda rumunského futbalu

Vo veku 80 rokov zomrel bývalý legendárny rumunský futbalista a tréner Mircea Lucescu. V utorok to oznámila Univerzitná urgentná nemocnica v Bukurešti. V uplynulom období Lucescu pôsobil ako tréner rumunskej reprezentácie, kde skončil po neúspešnej baráži o postup na MS 2026. V prípravnom zápase proti Slovensku chýbal na lavičke pre zdravotné problémy.

Lucescu nastúpil vo svojej hráčskej kariére v 401 zápasoch, v ktorých strelil 90 gólov. V drese Dinama Bukurešť sa stal sedemnásobným majstrom najvyššej rumunskej súťaže. Na konte má aj jeden triumf v Rumunskom pohári zo sezóny 1967/1968.

Za rumunskú reprezentáciu odohral 64 stretnutí, gólovo sa presadil deväťkrát. Na MS 1970 v Mexiku viedol „Il Luce“ národný tím ako kapitán. V rokoch 1981 až 1986 pôsobil prvýkrát ako kormidelník Rumunska, s ktorým sa premiérovo kvalifikoval na európsky šampionát vo Francúzsku v roku 1984.

V nasledujúcich rokoch pôsobil ako tréner vo viacerých prestížnych kluboch vrátane Rapidu Bukurešť, Interu Miláno, Galatasarayu Istanbul, Besiktasu či Šachtaru Doneck.

Tridsaťosem rokov po prvom období na lavičke rumunskej reprezentácie sa na ňu vrátil v auguste 2024. S národným tímom vybojoval postup do B-divízie Ligy národov, čo zaistilo „trikolórovým“ baráž o postup na MS 2026 v USA, Kanade a Mexiku. V nej Rumuni prehrali v semifinále s Tureckom a neskôr v prípravnom dueli na Národnom futbalovom štadióne aj so Slovenskom (0:2).

Osemdesiatročnej legende prišlo pred odchodom na Slovensko nevoľno, pred pár dňami utrpel infarkt. Po hospitalizácii mu diagnostikovali poruchy srdcového rytmu.

(tasr, ap, dpa, im)

Minúta  |  

Pápež Lev označil Trumpovu hrozbu voči Iránu za neprijateľnú

Pápež Lev XIV. v utorok vyhlásil, že hrozby voči obyvateľstvu Iránu sú „neprijateľné“. Toto nezvyčajné vyhlásenie urobil len niekoľko hodín po tom, ako americký prezident Donald Trump na sociálnej sieti šokoval svetových lídrov a povedal, že „dnes v noci zomrie celá civilizácia“.

„Dnes, ako všetci vieme, existovala táto hrozba voči celému iránskemu ľudu a to je skutočne neprijateľné,“ povedal pápež, ktorý sa stal otvoreným kritikom vojny v Iráne. „Určite tu existujú otázky medzinárodného práva, ale ešte viac je to morálna otázka pre dobro ľudí (sveta),“ povedal.

Je zriedkavé, aby pápež, ktorý vedie 1,4 miliardy katolíkov po celom svete, reagoval priamo na slová svetového lídra.

Lev, ktorý je známy aj tým, že si starostlivo vyberá slová, v posledných týždňoch stupňuje svoju kritiku americko-izraelskej vojny proti Iránu. Pápež minulý týždeň prvýkrát priamo apeloval na Trumpa a naliehal na neho, aby našiel „odbočku“ na ukončenie konfliktu.

V utorok v rozhovore s novinármi pred svojou rezidenciou v talianskom Castel Gandolfo vyzval občanov na celom svete, aby kontaktovali svojich politických zástupcov a požiadali ich o ukončenie rozširujúceho sa regionálneho konfliktu.

„Ľudia chcú mier,“ povedal. „Vyzval by som občanov všetkých zúčastnených krajín, aby kontaktovali úrady – politických lídrov, kongresmanov – a požiadali ich o prácu na mieri.“

Pápež povedal, že útoky na civilnú infraštruktúru „sú v rozpore s medzinárodným právom“. Trump pohrozil zničením všetkých mostov a elektrární v Iráne.

(reuters, im)

Minúta  |  

Česká zbrojovka získala kontrakty za miliardy dolárov

Zbrojárska skupina Czechoslovak Group (CSG) českého podnikateľa Michala Strnada získala významné kontrakty v juhovýchodnej Ázii v hodnote 2,5 miliardy dolárov. Prostredníctvom spoločnosti Excalibur International dodá viacvrstvové systémy protivzdušnej obrany rôzneho dosahu, ktoré budú využívať podvozky Tatra, informuje Echo24.

Súčasťou dohôd sú aj výcvik personálu, logistická podpora, dodávky náhradných dielcov a budovanie potrebnej infraštruktúry. Projekty sa budú realizovať v horizonte štyroch až piatich rokov.

CSG zároveň v regióne posilňuje svoju pozíciu aj ďalšími zákazkami vrátane výroby viac ako 100 obrnených vozidiel Patriot či dodávok munície.

Skupina, ktorá zamestnáva viac ako 14-tisíc ľudí, si nedávno zabezpečila výrazné finančné zdroje prostredníctvom predaja akcií, čo jej má pomôcť upevniť postavenie medzi lídrami európskeho obranného priemyslu.

(mja)

Minúta  |  

Teherán mobilizuje, milióny ľudí sa hlásia do služby proti USA

Irán tvrdí, že do dobrovoľnej vojenskej služby sa prihlásilo približne 14,4 milióna ľudí, čo podľa štátnych predstaviteľov dokazuje vysokú mieru národnej mobilizácie.

Údaj zverejnil predseda parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf, no zatiaľ ho nemožno nezávisle overiť.

Dobrovoľníci by mali v prípade konfliktu podporiť armádu a Revolučné gardy, pričom plánované sú aj civilné iniciatívy, napríklad ľudské reťaze na ochranu potenciálnych cieľov útokov. Kampaň „Obetovať život“ podporujú aj politickí lídri, športovci či umelci.

Napätie v regióne pritom rastie po ultimáte amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý žiada otvorenie Hormuzského prielivu a hrozí útokmi na iránsku infraštruktúru.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Komisár OSN: Útoky na civilnú infraštruktúru sú vojnový zločin

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk ostro kritizoval vyhrotenú rétoriku, ktorá sprevádza konflikt na Blízkom východe. Zdôraznil, že úmyselné útoky na civilistov a civilnú infraštruktúru predstavujú vojnový zločin a osoby zodpovedné za takéto činy musia niesť právne následky.

Jeho vyhlásenie prichádza v čase, keď americký prezident Donald Trump vystupňoval tlak na Irán a pohrozil zničením kľúčovej infraštruktúry, ak Teherán neotvorí Hormuzský prieliv. Podľa Türka podobné vyjadrenia len prehlbujú napätie a šíria strach medzi civilným obyvateľstvom.

Komisár pritom nemenoval konkrétne krajiny, no odsúdil „všetky strany“ konfliktu za používanie nebezpečnej rétoriky.

Zároveň vyzval medzinárodné spoločenstvo na okamžité kroky smerujúce k deeskalácii situácie a ochrane civilistov, ktorí nesú najväčšie dôsledky eskalujúceho napätia.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajina schválila vojenskú daň, ďalšie reformy brzdí parlament

Ukrajinský parlament schválil jeden z daňových zákonov požadovaných Medzinárodným menovým fondom, no ďalšie reformy zatiaľ narážajú na nedostatok podpory.

Ide najmä o opatrenia potrebné na odblokovanie zahraničnej finančnej pomoci, ktorú Kyjev nutne potrebuje po zmeškaní viacerých termínov. Situáciu komplikuje aj zablokovaný balík vo výške 90 miliárd eur.

Schválený zákon predlžuje platnosť vojenskej dane, zavedenej po ruskej invázii, aj na tri roky po skončení vojny. Podľa opozície by však výnosy mali smerovať výlučne na obranu, nie na „populistické“ výdavky vlády.

Parlament je zároveň v spore s vládou premiérky Julie Svyrydenkovej a prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorých niektorí poslanci kritizujú za slabú komunikáciu.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.