Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lacné drony z Ukrajiny lákajú krajiny Perzského zálivu

Štáty Perzského zálivu vrátane Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov zvažujú zaradenie lacných stíhacích dronov z Ukrajiny do svojej obrany ako odpoveď na iránske útoky dronmi. Tie totiž od začiatku konfliktu vyčerpali veľkú časť zásob drahých amerických rakiet, ktoré sa používajú na ich zostreľovanie, napríklad Patriotov.

Nový dron Terra A1, vyvíjaný japonskou firmou Terra Drone v spolupráci s ukrajinským startupom Amazing Drones, má stáť približne 2 500 dolárov, čo je výrazne menej než miliónové náklady na rakety do systémov Patriot.

Irán je totiž schopný vypúšťať mesačne tisíce lacných dronov, pričom jeho výrobné kapacity sa odhadujú až na 20-tisíc kusov za mesiac. Lacnými bezpilotnými lietadlami, ktoré stoja okolo 20-tisíc dolárov, vytvára tlak na obranné rozpočty protivníkov. Masovo nasadzované lacné technológie pritom môžu oslabiť aj moderné systémy.

Terra A1 zatiaľ neprešiel bojovým testovaním, no v blízkej budúcnosti ho čakajú skúšky na Ukrajine. Firma zároveň uvažuje nad výrobou na Blízkom východe, čo by mohlo urýchliť jeho nasadenie.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Líder izraelskej opozície: Netanjahu nesplnil ani jeden vojnový cieľ

Líder izraelskej opozície Jair Lapid v stredu ráno po oznámení prímeria medzi USA, Izraelom a Iránom vyhlásil, že premiér židovského štátu Benjamin Netanjahu nesplnil „ani jeden“ zo svojich vojnových cieľov.

„V celej našej histórii sa ešte nestala taká politická katastrofa,“ napísal na X s tým, že „(izraelská) armáda splnila všetko, čo sa od nej žiadalo, verejnosť preukázala úžasnú odolnosť, ale Netanjahu zlyhal politicky, zlyhal strategicky a nesplnil ani jeden z cieľov, ktoré si sám stanovil“.

(ft, x, sak)

Minúta  |  

Fico víta prímerie USA a Iránu, verí že „horúce hlavy vychladnú“

Premiér Robert Fico reagoval na dohodu o dvojtýždňovom prímerí medzi USA a Iránom. Hoci ho označil za veľmi krehké, verí, že môže aspoň dočasne zmierniť napätie medzi obomi krajinami.

Podľa jeho slov je dôležité, aby sa situácia upokojila a „horúce hlavy sa schladili“, čo by mohlo otvoriť priestor na ďalšie rokovania.

K dohode došlo krátko pred vypršaním ultimáta, ktoré americký prezident Donald Trump adresoval Teheránu v súvislosti s otvorením strategického Hormuzského prielivu. Práve tento krok bol jednou z hlavných podmienok na zmiernenie konfliktu.

Na prímerí sa zhodli nielen Spojené štáty a Irán, ale aj ich spojenci.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Demokrati chcú odvolať Trumpa pre utorkové hrozby voči Iránu

Viacerí demokrati v americkom Kongrese žiadajú odvolanie prezidenta Donalda Trumpa po tom, ako ešte v utorok verejne pohrozil Iránu zničením celej civilizácie. Podľa nich ide o nebezpečné vyjadrenia, ktoré môžu predstavovať vojnové zločiny.

Niektorí zákonodarcovia hovoria o využití 25. dodatku ústavy, ktorý umožňuje zbaviť prezidenta právomocí pre neschopnosť vykonávať funkciu, iní presadzujú impeachment. Demokrati zároveň plánujú obmedziť prezidentove vojnové právomoci voči Iránu.

Kritici ho označujú za nestabilného a nebezpečného. Biely dom tieto tvrdenia demokratov odmietol ako politicky motivované.

(pir)

Minúta  |  

Po otvorení Hormuzu sa dodávky leteckého paliva neobnovia hneď

Šéf Medzinárodnej asociácie leteckých dopravcov (IATA) Willie Walsh upozornil, že aj v prípade opätovného otvorenia Hormuzského prielivu sa dodávky leteckého paliva neobnovia okamžite. Podľa neho môže návrat k normálu trvať mesiace, keďže konflikt na Blízkom východe narušil rafinérske kapacity, ktoré sú kľúčové pre globálne zásobovanie.

Hoci ceny ropy po dohode o prímerí medzi USA a Iránom klesli pod sto dolárov za barel, ceny leteckého paliva zostávajú zvýšené.

Letecké spoločnosti v Ázii už reagujú rušením letov, tankovaním väčšieho množstva paliva či plánovaním medzipristátí. Najviac zasiahnuté sú krajiny závislé od dovozu, ako Vietnam či Pakistan, najmä po obmedzení exportu zo strany Číny a Južnej Kórey.

Walsh naznačil, že po stabilizácii situácie by sa export mohol obnoviť, no rafinérie budú potrebovať čas na zvýšenie produkcie, hoci vysoké marže ich k tomu motivujú.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Ropa padla pod sto dolárov, trhy reagujú na prímerie USA a Iránu

Globálne finančné trhy reagovali výrazným uvoľnením po oznámení dvojtýždňového prímeria medzi USA a Iránom. Cena americkej ropy klesla približne o 15 percent na 96,31 dolára za barel, zatiaľ čo Brent oslabil o 13 percent na 95,36 dolára.

Investori reagovali najmä na nádej, že sa obnoví preprava cez Hormuzský prieliv, ktorým prechádza asi 20 percent svetových dodávok ropy a skvapalneného plynu.

Akciové trhy prudko posilnili – futures na index S&P 500 vzrástli o viac než dve percentá a európske trhy aj japonský Nikkei pridali zhruba päť percent. Juhokórejský KOSPI dokonca stúpol o šesť percent, čo viedlo ku krátkemu prerušeniu obchodovania.

Dolár výrazne oslabil, pričom jeho index, ktorý meria hodnotu voči košu šiestich hlavných svetových mien, sa pohyboval okolo 98,9 bodu, blízko mesačného minima. Výnos 10-ročných amerických dlhopisov klesol na 4,247 percenta.

Analytici upozorňujú, že ide skôr o krátkodobé uvoľnenie napätia, keďže konflikt sa definitívne nevyriešil. Kľúčové podľa nich bude, či sa podarí obnoviť dôveru lodných spoločností a poisťovní. Niektorí experti dokonca predpokladajú, že napätie môže pretrvať ešte niekoľko mesiacov.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.