Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Líder izraelskej opozície: Netanjahu nesplnil ani jeden vojnový cieľ

Líder izraelskej opozície Jair Lapid v stredu ráno po oznámení prímeria medzi USA, Izraelom a Iránom vyhlásil, že premiér židovského štátu Benjamin Netanjahu nesplnil „ani jeden“ zo svojich vojnových cieľov.

„V celej našej histórii sa ešte nestala taká politická katastrofa,“ napísal na X s tým, že „(izraelská) armáda splnila všetko, čo sa od nej žiadalo, verejnosť preukázala úžasnú odolnosť, ale Netanjahu zlyhal politicky, zlyhal strategicky a nesplnil ani jeden z cieľov, ktoré si sám stanovil“.

(ft, x, sak)

Minúta  |  

Fico víta prímerie USA a Iránu, verí že „horúce hlavy vychladnú“

Premiér Robert Fico reagoval na dohodu o dvojtýždňovom prímerí medzi USA a Iránom. Hoci ho označil za veľmi krehké, verí, že môže aspoň dočasne zmierniť napätie medzi obomi krajinami.

Podľa jeho slov je dôležité, aby sa situácia upokojila a „horúce hlavy sa schladili“, čo by mohlo otvoriť priestor na ďalšie rokovania.

K dohode došlo krátko pred vypršaním ultimáta, ktoré americký prezident Donald Trump adresoval Teheránu v súvislosti s otvorením strategického Hormuzského prielivu. Práve tento krok bol jednou z hlavných podmienok na zmiernenie konfliktu.

Na prímerí sa zhodli nielen Spojené štáty a Irán, ale aj ich spojenci.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Demokrati chcú odvolať Trumpa pre utorkové hrozby voči Iránu

Viacerí demokrati v americkom Kongrese žiadajú odvolanie prezidenta Donalda Trumpa po tom, ako ešte v utorok verejne pohrozil Iránu zničením celej civilizácie. Podľa nich ide o nebezpečné vyjadrenia, ktoré môžu predstavovať vojnové zločiny.

Niektorí zákonodarcovia hovoria o využití 25. dodatku ústavy, ktorý umožňuje zbaviť prezidenta právomocí pre neschopnosť vykonávať funkciu, iní presadzujú impeachment. Demokrati zároveň plánujú obmedziť prezidentove vojnové právomoci voči Iránu.

Kritici ho označujú za nestabilného a nebezpečného. Biely dom tieto tvrdenia demokratov odmietol ako politicky motivované.

(pir)

Minúta  |  

Po otvorení Hormuzu sa dodávky leteckého paliva neobnovia hneď

Šéf Medzinárodnej asociácie leteckých dopravcov (IATA) Willie Walsh upozornil, že aj v prípade opätovného otvorenia Hormuzského prielivu sa dodávky leteckého paliva neobnovia okamžite. Podľa neho môže návrat k normálu trvať mesiace, keďže konflikt na Blízkom východe narušil rafinérske kapacity, ktoré sú kľúčové pre globálne zásobovanie.

Hoci ceny ropy po dohode o prímerí medzi USA a Iránom klesli pod sto dolárov za barel, ceny leteckého paliva zostávajú zvýšené.

Letecké spoločnosti v Ázii už reagujú rušením letov, tankovaním väčšieho množstva paliva či plánovaním medzipristátí. Najviac zasiahnuté sú krajiny závislé od dovozu, ako Vietnam či Pakistan, najmä po obmedzení exportu zo strany Číny a Južnej Kórey.

Walsh naznačil, že po stabilizácii situácie by sa export mohol obnoviť, no rafinérie budú potrebovať čas na zvýšenie produkcie, hoci vysoké marže ich k tomu motivujú.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Ropa padla pod sto dolárov, trhy reagujú na prímerie USA a Iránu

Globálne finančné trhy reagovali výrazným uvoľnením po oznámení dvojtýždňového prímeria medzi USA a Iránom. Cena americkej ropy klesla približne o 15 percent na 96,31 dolára za barel, zatiaľ čo Brent oslabil o 13 percent na 95,36 dolára.

Investori reagovali najmä na nádej, že sa obnoví preprava cez Hormuzský prieliv, ktorým prechádza asi 20 percent svetových dodávok ropy a skvapalneného plynu.

Akciové trhy prudko posilnili – futures na index S&P 500 vzrástli o viac než dve percentá a európske trhy aj japonský Nikkei pridali zhruba päť percent. Juhokórejský KOSPI dokonca stúpol o šesť percent, čo viedlo ku krátkemu prerušeniu obchodovania.

Dolár výrazne oslabil, pričom jeho index, ktorý meria hodnotu voči košu šiestich hlavných svetových mien, sa pohyboval okolo 98,9 bodu, blízko mesačného minima. Výnos 10-ročných amerických dlhopisov klesol na 4,247 percenta.

Analytici upozorňujú, že ide skôr o krátkodobé uvoľnenie napätia, keďže konflikt sa definitívne nevyriešil. Kľúčové podľa nich bude, či sa podarí obnoviť dôveru lodných spoločností a poisťovní. Niektorí experti dokonca predpokladajú, že napätie môže pretrvať ešte niekoľko mesiacov.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Iránci po hrozbách USA vytvorili ľudské reťaze pri elektrárňach

Iránci v utorok vytvorili ľudské reťaze v okolí elektrární po opakovaných hrozbách amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Spojené štáty zaútočia na tamojšie energetické zariadenia a mosty, ak Teherán nepristúpi na dohodu a neodblokuje Hormuzský prieliv. Viacerí vysokopostavení predstavitelia krajiny zároveň avizovali pripravenosť obetovať svoje životy.

Do dobrovoľnej vojenskej služby v Iráne sa zároveň prihlásilo približne 14,4 milióna ľudí, uviedol predseda parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf. Tento údaj, ktorý nemožno nezávisle overiť, zverejnil v utorok na sociálnej sieti. Akcia má názov „Obetovať život“. Overiť sa nedá ani skutočný počet účastníkov pri elektrárňach, pričom prvé zábery ukazovali desiatky ľudí na jednotlivých miestach.

Štátna agentúra IRNA zverejnila zábery ľudí vytvárajúcich ľudskú reťaz „na podporu elektrární“ v meste Búšehr na juhu krajiny, kde sa nachádza jadrová elektráreň. Štátna televízia a agentúra Mehr informovali o desiatkach ľudí pred elektrárňou v severnom meste Tabríz, ako aj pri zariadení v meste Mašhad na východe krajiny.

(tasr, afp, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.