Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tisza vedie v prieskumoch pred voľbami v Maďarsku

Najnovšie prieskumy naznačujú, že maďarská opozícia výrazne posilňuje. Strana Tisza, ktorú vedie Péter Magyar, sa dostala pred vládny Fidesz premiéra Viktora Orbána pred parlamentnými voľbami naplánovanými na 12. apríla.

Podľa údajov inštitútu Iranytu má Tisza podporu 51 percent rozhodnutých voličov, zatiaľ čo Fidesz zaostáva so 40 percentami. Aj pri započítaní všetkých respondentov si Tisza drží náskok (41 percent oproti 34 percentám).

Zdá sa, že Orbán čelí najvážnejšej politickej výzve za uplynulých 16 rokov, hoci výsledok zostáva otvorený. Kľúčovým faktorom môže byť približne 18 percent nerozhodnutých voličov.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Lacné drony z Ukrajiny lákajú krajiny Perzského zálivu

Štáty Perzského zálivu vrátane Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov zvažujú zaradenie lacných stíhacích dronov z Ukrajiny do svojej obrany ako odpoveď na iránske útoky dronmi. Tie totiž od začiatku konfliktu vyčerpali veľkú časť zásob drahých amerických rakiet, ktoré sa používajú na ich zostreľovanie, napríklad Patriotov.

Nový dron Terra A1, vyvíjaný japonskou firmou Terra Drone v spolupráci s ukrajinským startupom Amazing Drones, má stáť približne 2 500 dolárov, čo je výrazne menej než miliónové náklady na rakety do systémov Patriot.

Irán je totiž schopný vypúšťať mesačne tisíce lacných dronov, pričom jeho výrobné kapacity sa odhadujú až na 20-tisíc kusov za mesiac. Lacnými bezpilotnými lietadlami, ktoré stoja okolo 20-tisíc dolárov, vytvára tlak na obranné rozpočty protivníkov. Masovo nasadzované lacné technológie pritom môžu oslabiť aj moderné systémy.

Terra A1 zatiaľ neprešiel bojovým testovaním, no v blízkej budúcnosti ho čakajú skúšky na Ukrajine. Firma zároveň uvažuje nad výrobou na Blízkom východe, čo by mohlo urýchliť jeho nasadenie.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Líder izraelskej opozície: Netanjahu nesplnil ani jeden vojnový cieľ

Líder izraelskej opozície Jair Lapid v stredu ráno po oznámení prímeria medzi USA, Izraelom a Iránom vyhlásil, že premiér židovského štátu Benjamin Netanjahu nesplnil „ani jeden“ zo svojich vojnových cieľov.

„V celej našej histórii sa ešte nestala taká politická katastrofa,“ napísal na X s tým, že „(izraelská) armáda splnila všetko, čo sa od nej žiadalo, verejnosť preukázala úžasnú odolnosť, ale Netanjahu zlyhal politicky, zlyhal strategicky a nesplnil ani jeden z cieľov, ktoré si sám stanovil“.

(ft, x, sak)

Minúta  |  

Fico víta prímerie USA a Iránu, verí že „horúce hlavy vychladnú“

Premiér Robert Fico reagoval na dohodu o dvojtýždňovom prímerí medzi USA a Iránom. Hoci ho označil za veľmi krehké, verí, že môže aspoň dočasne zmierniť napätie medzi obomi krajinami.

Podľa jeho slov je dôležité, aby sa situácia upokojila a „horúce hlavy sa schladili“, čo by mohlo otvoriť priestor na ďalšie rokovania.

K dohode došlo krátko pred vypršaním ultimáta, ktoré americký prezident Donald Trump adresoval Teheránu v súvislosti s otvorením strategického Hormuzského prielivu. Práve tento krok bol jednou z hlavných podmienok na zmiernenie konfliktu.

Na prímerí sa zhodli nielen Spojené štáty a Irán, ale aj ich spojenci.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Demokrati chcú odvolať Trumpa pre utorkové hrozby voči Iránu

Viacerí demokrati v americkom Kongrese žiadajú odvolanie prezidenta Donalda Trumpa po tom, ako ešte v utorok verejne pohrozil Iránu zničením celej civilizácie. Podľa nich ide o nebezpečné vyjadrenia, ktoré môžu predstavovať vojnové zločiny.

Niektorí zákonodarcovia hovoria o využití 25. dodatku ústavy, ktorý umožňuje zbaviť prezidenta právomocí pre neschopnosť vykonávať funkciu, iní presadzujú impeachment. Demokrati zároveň plánujú obmedziť prezidentove vojnové právomoci voči Iránu.

Kritici ho označujú za nestabilného a nebezpečného. Biely dom tieto tvrdenia demokratov odmietol ako politicky motivované.

(pir)

Minúta  |  

Po otvorení Hormuzu sa dodávky leteckého paliva neobnovia hneď

Šéf Medzinárodnej asociácie leteckých dopravcov (IATA) Willie Walsh upozornil, že aj v prípade opätovného otvorenia Hormuzského prielivu sa dodávky leteckého paliva neobnovia okamžite. Podľa neho môže návrat k normálu trvať mesiace, keďže konflikt na Blízkom východe narušil rafinérske kapacity, ktoré sú kľúčové pre globálne zásobovanie.

Hoci ceny ropy po dohode o prímerí medzi USA a Iránom klesli pod sto dolárov za barel, ceny leteckého paliva zostávajú zvýšené.

Letecké spoločnosti v Ázii už reagujú rušením letov, tankovaním väčšieho množstva paliva či plánovaním medzipristátí. Najviac zasiahnuté sú krajiny závislé od dovozu, ako Vietnam či Pakistan, najmä po obmedzení exportu zo strany Číny a Južnej Kórey.

Walsh naznačil, že po stabilizácii situácie by sa export mohol obnoviť, no rafinérie budú potrebovať čas na zvýšenie produkcie, hoci vysoké marže ich k tomu motivujú.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.