Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Marček nevypovedal v kauze Kuciak a prípravy vrážd prokurátorov

Právoplatne odsúdený Miroslav Marček odmietol na stredajšom hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku vypovedať v kauzách objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov. Za vraždu Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej si odpykáva 25-ročný trest.

Marček využil svoje zákonné právo nevypovedať, aby si neprivodil ďalšie trestné stíhanie. Na súd ho predviedli napriek tomu, že senát vopred informoval, že vypovedať nebude a žiadal o zrušenie predvedenia.

Vo výkone trestu je od septembra 2018, momentálne v Ilave. Vypovedať odmietol aj v máji 2022, keď poukázal na svoje postavenie obvineného v kauze prípravy vrážd prokurátorov. Trestné stíhanie v tejto veci v novembri 2025 prerušili.

„Jeho pozícia sa zmenila. Pre nás by bolo najpodstatnejšie, aby čítali jeho výpoveď ako obžalovaného. On je teraz v pozícii svedka aj vo veci vraždy Jána Kuciaka,“ povedal splnomocnenec poškodených Roman Kvasnica. Predpokladá, že výpovede Marčeka z roku 2020 nebude možné čítať. Ide podľa neho o daň za to, že konanie pred slovenskými súdmi trvá tak dlho.

Obhajca Mariana Kočnera Marek Para predložil uznesenie Ústavného súdu SR, ktorý odmietol ich sťažnosť proti nevylúčeniu sudcu Jána Buvalu. Senát zároveň zamietol návrh Kočnera na odstránenie komunikácie s obhajcami zo spisu.

V kauze vraždy Kuciaka čelia obžalobe Kočner a Alena Zsuzsová, pričom prípad sa na ŠTS dostal už tretíkrát.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Daško: Medzinárodný deň Rómov je symbolom identity

Medzinárodný deň Rómov je nielen oslavou kultúry a identity, ale aj pripomienkou pretrvávajúcich nerovností a výzvou na konkrétne zmeny. Upozorňujú na to predstavitelia štátu, Cirkvi aj mimovládnych organizácií.

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško pripomenul historický význam prvého Svetového kongresu Rómov z roku 1971, ktorý označil za moment, keď Rómovia začali hovoriť sami za seba. Zdôraznil hrdosť na rómsku identitu a kultúru.

Podľa splnomocnenca pre menšiny Ákosa Horonyho je tento deň aj pripomienkou potreby ochrany práv menšín a budovania spoločnosti založenej na rešpekte a rovnosti.

Predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober povzbudil Rómov k vzdelávaniu a ocenil prácu tých, ktorí sa venujú rómskym komunitám. Zároveň vyzval na prekonávanie predsudkov a posilňovanie vzájomného porozumenia.

Ľudskoprávna koalícia upozornila, že mnohé rómske rodiny stále čelia chudobe, diskriminácii či segregácii vo vzdelávaní. Deň by preto podľa nej nemal byť len symbolický, ale aj záväzkom k odstraňovaniu nerovností a podpore rovnosti príležitostí.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Tisza vedie v prieskumoch pred voľbami v Maďarsku

Najnovšie prieskumy naznačujú, že maďarská opozícia výrazne posilňuje. Strana Tisza, ktorú vedie Péter Magyar, sa dostala pred vládny Fidesz premiéra Viktora Orbána pred parlamentnými voľbami naplánovanými na 12. apríla.

Podľa údajov inštitútu Iranytu má Tisza podporu 51 percent rozhodnutých voličov, zatiaľ čo Fidesz zaostáva so 40 percentami. Aj pri započítaní všetkých respondentov si Tisza drží náskok (41 percent oproti 34 percentám).

Zdá sa, že Orbán čelí najvážnejšej politickej výzve za uplynulých 16 rokov, hoci výsledok zostáva otvorený. Kľúčovým faktorom môže byť približne 18 percent nerozhodnutých voličov.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Lacné drony z Ukrajiny lákajú krajiny Perzského zálivu

Štáty Perzského zálivu vrátane Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov zvažujú zaradenie lacných stíhacích dronov z Ukrajiny do svojej obrany ako odpoveď na iránske útoky dronmi. Tie totiž od začiatku konfliktu vyčerpali veľkú časť zásob drahých amerických rakiet, ktoré sa používajú na ich zostreľovanie, napríklad Patriotov.

Nový dron Terra A1, vyvíjaný japonskou firmou Terra Drone v spolupráci s ukrajinským startupom Amazing Drones, má stáť približne 2 500 dolárov, čo je výrazne menej než miliónové náklady na rakety do systémov Patriot.

Irán je totiž schopný vypúšťať mesačne tisíce lacných dronov, pričom jeho výrobné kapacity sa odhadujú až na 20-tisíc kusov za mesiac. Lacnými bezpilotnými lietadlami, ktoré stoja okolo 20-tisíc dolárov, vytvára tlak na obranné rozpočty protivníkov. Masovo nasadzované lacné technológie pritom môžu oslabiť aj moderné systémy.

Terra A1 zatiaľ neprešiel bojovým testovaním, no v blízkej budúcnosti ho čakajú skúšky na Ukrajine. Firma zároveň uvažuje nad výrobou na Blízkom východe, čo by mohlo urýchliť jeho nasadenie.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Líder izraelskej opozície: Netanjahu nesplnil ani jeden vojnový cieľ

Líder izraelskej opozície Jair Lapid v stredu ráno po oznámení prímeria medzi USA, Izraelom a Iránom vyhlásil, že premiér židovského štátu Benjamin Netanjahu nesplnil „ani jeden“ zo svojich vojnových cieľov.

„V celej našej histórii sa ešte nestala taká politická katastrofa,“ napísal na X s tým, že „(izraelská) armáda splnila všetko, čo sa od nej žiadalo, verejnosť preukázala úžasnú odolnosť, ale Netanjahu zlyhal politicky, zlyhal strategicky a nesplnil ani jeden z cieľov, ktoré si sám stanovil“.

(ft, x, sak)

Minúta  |  

Fico víta prímerie USA a Iránu, verí že „horúce hlavy vychladnú“

Premiér Robert Fico reagoval na dohodu o dvojtýždňovom prímerí medzi USA a Iránom. Hoci ho označil za veľmi krehké, verí, že môže aspoň dočasne zmierniť napätie medzi obomi krajinami.

Podľa jeho slov je dôležité, aby sa situácia upokojila a „horúce hlavy sa schladili“, čo by mohlo otvoriť priestor na ďalšie rokovania.

K dohode došlo krátko pred vypršaním ultimáta, ktoré americký prezident Donald Trump adresoval Teheránu v súvislosti s otvorením strategického Hormuzského prielivu. Práve tento krok bol jednou z hlavných podmienok na zmiernenie konfliktu.

Na prímerí sa zhodli nielen Spojené štáty a Irán, ale aj ich spojenci.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.