Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hajko z KDH sa vzdáva poslaneckého mandátu

Poslanec Národnej rady SR Jozef Hajko (KDH) sa vzdáva k 15. aprílu poslaneckého mandátu. Odôvodňoval to tým, že kresťanskí demokrati sa uberajú inou cestou a nepodarilo sa mu presadiť jeho priority.

Zároveň informoval, že členom hnutia naďalej zostáva. Vyplýva to z jeho vyjadrenia na stredajšej tlačovej konferencii. „Nepodarilo sa presadiť to, čo som si predstavoval. KDH sa uberá inou cestou. Je to rozhodnutie KDH, jeho orgánov aj najširšieho pléna,“ skonštatoval.

Hajka mrzí, že sa nepodarilo presadiť, aby sa z KDH stala silná reformná strana. Vyčítal napríklad to, že kresťanskí demokrati sa nedostatočne venovali ekonomickým témam.

Mrzí ho, že KDH neprišlo s vlastnými iniciatívami a aktivitami pri viacerých vládnych návrhoch a zmenách, ku ktorým mala opozícia výhrady.

Kresťanským demokratom vyčítal aj nečitateľnosť v mnohých oblastiach. „Ja stále prajem KDH, aby sa dostalo do NR SR aj po ďalších voľbách, no obávam sa toho, že tam bude tak trochu do počtu a nebude určovať chod politiky celej vlády. Mojím osobným prianím pritom bolo, aby KDH bolo tou stranou, ktorá to celé potiahne,“ povedal.

Zároveň vyhlásil, že v parlamente nechcel pôsobiť ako nezaradený poslanec alebo člen iného klubu. „Poslanec by mal pôsobiť za stranu, za ktorú bol zvolený. Prebiehanie medzi klubmi nie je podľa mňa únosné,“ podotkol. „V tomto momente nevidím dôvod, aby som uvažoval o vystúpení alebo prestupe do inej strany,“ povedal s tým, že v hnutí neplánuje pôsobiť ako nositeľ frakčnej politiky.

(tasr, bak)

Minúta  |  

EÚ víta prímerie, Kallasová varuje pred nevyriešeným konfliktom

Európska únia privítala dohodu o prímerí medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktorú sprostredkoval Pakistan, uvádza Euractiv.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová ju označili za dôležitý krok k upokojeniu situácie po týždňoch napätia. Zároveň však upozorňujú, že základné príčiny konfliktu zostávajú nevyriešené.

Podľa dostupných vyjadrení by malo ísť o dvojtýždňové prímerie, ktoré zahŕňa aj obnovenie prevádzky v strategickom Hormuzskom prielive.

Kallasová zdôraznila, že prímerie vytvára priestor na zastavenie útokov a otvorenie diplomatických rokovaní. EÚ je pripravená podporiť ďalšie rokovania a spolupracuje s partnermi v regióne.

Kľúčovú úlohu v dohode zohral Pakistan, ktorému európski predstavitelia vyjadrili vďaku. Kallasová zároveň avizovala rokovania v Saudskej Arábii, kde chce posilniť diplomatické úsilie smerujúce k trvalému riešeniu konfliktu.

(pir)

Minúta  |  

Marček nevypovedal v kauze Kuciak a prípravy vrážd prokurátorov

Právoplatne odsúdený Miroslav Marček odmietol na stredajšom hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku vypovedať v kauzách objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov. Za vraždu Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej si odpykáva 25-ročný trest.

Marček využil svoje zákonné právo nevypovedať, aby si neprivodil ďalšie trestné stíhanie. Na súd ho predviedli napriek tomu, že senát vopred informoval, že vypovedať nebude a žiadal o zrušenie predvedenia.

Vo výkone trestu je od septembra 2018, momentálne v Ilave. Vypovedať odmietol aj v máji 2022, keď poukázal na svoje postavenie obvineného v kauze prípravy vrážd prokurátorov. Trestné stíhanie v tejto veci v novembri 2025 prerušili.

„Jeho pozícia sa zmenila. Pre nás by bolo najpodstatnejšie, aby čítali jeho výpoveď ako obžalovaného. On je teraz v pozícii svedka aj vo veci vraždy Jána Kuciaka,“ povedal splnomocnenec poškodených Roman Kvasnica. Predpokladá, že výpovede Marčeka z roku 2020 nebude možné čítať. Ide podľa neho o daň za to, že konanie pred slovenskými súdmi trvá tak dlho.

Obhajca Mariana Kočnera Marek Para predložil uznesenie Ústavného súdu SR, ktorý odmietol ich sťažnosť proti nevylúčeniu sudcu Jána Buvalu. Senát zároveň zamietol návrh Kočnera na odstránenie komunikácie s obhajcami zo spisu.

V kauze vraždy Kuciaka čelia obžalobe Kočner a Alena Zsuzsová, pričom prípad sa na ŠTS dostal už tretíkrát.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Daško: Medzinárodný deň Rómov je symbolom identity

Medzinárodný deň Rómov je nielen oslavou kultúry a identity, ale aj pripomienkou pretrvávajúcich nerovností a výzvou na konkrétne zmeny. Upozorňujú na to predstavitelia štátu, Cirkvi aj mimovládnych organizácií.

Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško pripomenul historický význam prvého Svetového kongresu Rómov z roku 1971, ktorý označil za moment, keď Rómovia začali hovoriť sami za seba. Zdôraznil hrdosť na rómsku identitu a kultúru.

Podľa splnomocnenca pre menšiny Ákosa Horonyho je tento deň aj pripomienkou potreby ochrany práv menšín a budovania spoločnosti založenej na rešpekte a rovnosti.

Predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober povzbudil Rómov k vzdelávaniu a ocenil prácu tých, ktorí sa venujú rómskym komunitám. Zároveň vyzval na prekonávanie predsudkov a posilňovanie vzájomného porozumenia.

Ľudskoprávna koalícia upozornila, že mnohé rómske rodiny stále čelia chudobe, diskriminácii či segregácii vo vzdelávaní. Deň by preto podľa nej nemal byť len symbolický, ale aj záväzkom k odstraňovaniu nerovností a podpore rovnosti príležitostí.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Tisza vedie v prieskumoch pred voľbami v Maďarsku

Najnovšie prieskumy naznačujú, že maďarská opozícia výrazne posilňuje. Strana Tisza, ktorú vedie Péter Magyar, sa dostala pred vládny Fidesz premiéra Viktora Orbána pred parlamentnými voľbami naplánovanými na 12. apríla.

Podľa údajov inštitútu Iranytu má Tisza podporu 51 percent rozhodnutých voličov, zatiaľ čo Fidesz zaostáva so 40 percentami. Aj pri započítaní všetkých respondentov si Tisza drží náskok (41 percent oproti 34 percentám).

Zdá sa, že Orbán čelí najvážnejšej politickej výzve za uplynulých 16 rokov, hoci výsledok zostáva otvorený. Kľúčovým faktorom môže byť približne 18 percent nerozhodnutých voličov.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Lacné drony z Ukrajiny lákajú krajiny Perzského zálivu

Štáty Perzského zálivu vrátane Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov zvažujú zaradenie lacných stíhacích dronov z Ukrajiny do svojej obrany ako odpoveď na iránske útoky dronmi. Tie totiž od začiatku konfliktu vyčerpali veľkú časť zásob drahých amerických rakiet, ktoré sa používajú na ich zostreľovanie, napríklad Patriotov.

Nový dron Terra A1, vyvíjaný japonskou firmou Terra Drone v spolupráci s ukrajinským startupom Amazing Drones, má stáť približne 2 500 dolárov, čo je výrazne menej než miliónové náklady na rakety do systémov Patriot.

Irán je totiž schopný vypúšťať mesačne tisíce lacných dronov, pričom jeho výrobné kapacity sa odhadujú až na 20-tisíc kusov za mesiac. Lacnými bezpilotnými lietadlami, ktoré stoja okolo 20-tisíc dolárov, vytvára tlak na obranné rozpočty protivníkov. Masovo nasadzované lacné technológie pritom môžu oslabiť aj moderné systémy.

Terra A1 zatiaľ neprešiel bojovým testovaním, no v blízkej budúcnosti ho čakajú skúšky na Ukrajine. Firma zároveň uvažuje nad výrobou na Blízkom východe, čo by mohlo urýchliť jeho nasadenie.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.