Preskočiť na obsah
  |  

Blanár vyzval na komplexný mier vrátane Libanonu

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer) víta ohlásené prímerie na Blízkom východe, ktoré sa podarilo dosiahnuť vďaka intenzívnej diplomatickej práci sprostredkovateľov. Apeluje na ďalšie mierové rokovania.

„Dohoda o dvojtýždňovom prerušení vojenských aktivít je dôležitým krokom, ktorý však musí smerovať k ďalším intenzívnym diplomatickým rokovaniam všetkých zainteresovaných strán s cieľom dosiahnuť trvalý a komplexný mier v celom regióne vrátane Libanonu,“ vyhlásil šéf slovenskej diplomacie.

Bezpečnosť v regióne širšieho Perzského zálivu je podľa jeho slov kľúčovým predpokladom stability globálnych energetických trhov a medzinárodnej námornej dopravy. „Je nevyhnutné čo najskôr obnoviť bezpečnú plavbu cez Hormuzský prieliv, aby bol tento strategický uzol opäť dostupný pre medzinárodný transfer ropy, zemného plynu a ďalších produktov,“ zdôraznil minister.

Blanár zároveň vyzval na návrat k diplomacii založenej na rešpektovaní a dodržiavaní medzinárodného práva a princípov Charty Organizácie Spojených národov. „Dialóg a mierové rokovania sú jediná cesta k deeskalácii a udržateľnému mieru,“ skonštatoval.

(tasr, bak)

  |  

Macron: 15 krajín chystá misiu na ochranu ropných trás v Hormuze

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že približne 15 krajín sa pripravuje na koordinovanú misiu s cieľom obnoviť premávku cez strategický Hormuzský prieliv. Ten je kľúčový pre globálny trh s ropou, keďže ním prechádza zhruba pätina svetových dodávok.

Iniciatíva prichádza krátko po oznámení prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktoré podľa Macrona vytvára priestor na stabilizáciu situácie v regióne.

Francúzsko má stáť na čele tejto „striktne obrannej“ operácie, pričom plánovanie koordinujú s Iránom.

Macron zároveň upozornil, že napriek pozitívnemu vývoju zostáva situácia v Libanone kritická. Paríž preto presadzuje, aby sa Libanon stal súčasťou širšej dohody o prímerí. Podľa francúzskeho prezidenta je stabilita regiónu neúplná bez riešenia libanonského kontextu.

(reuters, pir)

  |  

Grécko chce zakázať sociálne siete deťom do 15 rokov

Grécko plánuje od začiatku roka 2027 zakázať prístup k sociálnym sieťam pre deti mladšie ako 15 rokov. Premiér Kyriakos Mitsotakis tento krok odôvodnil rastúcimi obavami o duševné zdravie mladých ľudí, najmä zvýšenou úzkosťou, problémami so spánkom a návykovým charakterom digitálnych platforiem.

Podľa jeho slov deti trávia pred obrazovkami príliš veľa času, čo ich vystavuje tlaku neustáleho porovnávania a online reakcií.

Zároveň poukázal na skúsenosti rodičov, ktorí čoraz častejšie upozorňujú na zhoršený spánok či nervozitu svojich detí.

Verejnosť tento krok podporuje – prieskum ukázal približne 80-percentný súhlas. Grécko už skôr zaviedlo zákaz mobilov v školách a podporilo nástroje rodičovskej kontroly.

Mitsotakis naznačil, že cieľom je nielen domáca regulácia, ale aj širšia iniciatíva v rámci EÚ. Podobné opatrenia zvažujú aj ďalšie európske krajiny, pričom Austrália už prijala prísnejší zákaz pre deti do 16 rokov.

(reuters, pir)

  |  

Ministerstvo životného prostredia chce spoločný web pre národné parky

Ministerstvo životného prostredia SR spustilo prípravné trhové konzultácie na vytvorenie spoločnej webovej stránky pre všetky národné parky na Slovensku. Na ich základe plánuje nastaviť podmienky verejného obstarávania. Záujemcovia sa môžu zapojiť do 21. apríla, vyplýva z oznámenia na stránke Úradu pre verejné obstarávanie.

Centrálna webová stránka má slúžiť ako hlavný informačný a propagačný portál s aktuálnymi informáciami o národných parkoch, prehľadom podujatí a doplnkovými funkciami, ako e-shop s lokálnymi produktmi či rezervačný systém. Zároveň umožní prístup k jednotlivým parkom z jedného miesta a zabezpečí presun dát z existujúcich samostatných webov.

Ministerstvo požaduje, aby portál fungoval čiastočne aj v offline režime, napríklad pri zobrazovaní máp či základných informácií v lokalitách bez signálu. Ráta aj s prepojením na turistické sčítače, ktorých dáta majú byť súčasťou jednotného systému spolu s webom a mobilnou aplikáciou.

Cieľom konzultácií je získať prehľad o možnostiach realizácie, dostupnosti a kvalite služieb a identifikovať subjekty schopné zákazku realizovať, aby mohlo ministerstvo nastaviť optimálne podmienky verejného obstarávania.

(tasr, bak)

  |  

Trump verí, že Čína prinútila Irán k rokovaniam

Americký prezident Donald Trump naznačil, že za rokovaniami o prímerí medzi Iránom a jeho protivníkmi stojí tlak zo strany Číny. V rozhovore pre agentúru AFP uviedol, že práve Peking zohrával kľúčovú úlohu pri prinútení Teheránu sadnúť si za rokovací stôl v konflikte s Izraelom a so Spojenými štátmi.

Čínska diplomacia však situáciu opisuje opatrnejšie. Ministerstvo zahraničných vecí v Pekingu síce privítalo prímerie a zdôraznilo snahu o stabilitu na Blízkom východe, konkrétne kroky však nešpecifikovalo.

Hovorkyňa Mao Ningová zopakovala, že Čína dlhodobo podporuje zastavenie bojov a riešenie sporov politickou cestou. Z jej vyjadrení však nebolo jasné, do akej miery sa krajina priamo zapojila do rokovaní.

(reuters, pir)

  |  

Hajko z KDH sa vzdáva poslaneckého mandátu

Poslanec Národnej rady SR Jozef Hajko (KDH) sa vzdáva k 15. aprílu poslaneckého mandátu. Odôvodňoval to tým, že kresťanskí demokrati sa uberajú inou cestou a nepodarilo sa mu presadiť jeho priority.

Zároveň informoval, že členom hnutia naďalej zostáva. Vyplýva to z jeho vyjadrenia na stredajšej tlačovej konferencii. „Nepodarilo sa presadiť to, čo som si predstavoval. KDH sa uberá inou cestou. Je to rozhodnutie KDH, jeho orgánov aj najširšieho pléna,“ skonštatoval.

Hajka mrzí, že sa nepodarilo presadiť, aby sa z KDH stala silná reformná strana. Vyčítal napríklad to, že kresťanskí demokrati sa nedostatočne venovali ekonomickým témam.

Mrzí ho, že KDH neprišlo s vlastnými iniciatívami a aktivitami pri viacerých vládnych návrhoch a zmenách, ku ktorým mala opozícia výhrady.

Kresťanským demokratom vyčítal aj nečitateľnosť v mnohých oblastiach. „Ja stále prajem KDH, aby sa dostalo do NR SR aj po ďalších voľbách, no obávam sa toho, že tam bude tak trochu do počtu a nebude určovať chod politiky celej vlády. Mojím osobným prianím pritom bolo, aby KDH bolo tou stranou, ktorá to celé potiahne,“ povedal.

Zároveň vyhlásil, že v parlamente nechcel pôsobiť ako nezaradený poslanec alebo člen iného klubu. „Poslanec by mal pôsobiť za stranu, za ktorú bol zvolený. Prebiehanie medzi klubmi nie je podľa mňa únosné,“ podotkol. „V tomto momente nevidím dôvod, aby som uvažoval o vystúpení alebo prestupe do inej strany,“ povedal s tým, že v hnutí neplánuje pôsobiť ako nositeľ frakčnej politiky.

(tasr, bak)