O Isfaháne má každý svoju verziu
Najprv k fiasku v Isfaháne. Zatiaľ čo západné médiá referovali o heroickej a perfektne zorganizovanej misii na záchranu pilota zostrelenej stíhačky F-15, správy iránskych médií, potvrdené nezávislými západnými analytikmi (Larry Johnson, Alastair Crooke), hovoria o udalostiach ešte o niečo dramatickejších a pre USA menej lichotivých.
Americké komandá identifikovali tunely v okolí Isfahánu ako skrýšu iránskeho obohateného uránu. Ak by sa im podarilo dostať ho z krajiny, Trump by sa mohol pochváliť demonštráciou amerických schopností porovnateľnou so zajatím venezuelského prezidenta Madura. Tentoraz to dopadlo inak.
Iránske sily nechali Američanov blízko Isfahánu pristáť a potom udreli. Američania pritom prišli o desiatku lietadiel a helikoptér, pričom o ľudských stratách sa len špekuluje – o amerických stratách sa vôbec príliš nehovorí. Každopádne sa ukázalo, že americké tvrdenie o zničení iránskej protivzdušnej obrany bolo čistou propagandou.
Zrejme tento neúspech stál za Trumpovým vulgárnym odkazom Iráncom na sieti Truth Social: „Otvorte tú skur**nú úžinu, darebáci“. Odhalil tiež ponižujúcu situáciu, keď najmocnejší štát sveta s najmocnejšou flotilou nie je schopný sa so svojimi arzenálmi priblížiť k nepriateľskému pobrežiu oveľa slabšieho protivníka. Najmä preto, že iránske rakety by z pobrežných bunkrov americké plávajúce pevnosti rýchlo potopili.
Generáli a spravodajcovia si boli tohto obmedzenia vedomí a iste to bolo medzi dôvodmi, ktoré ich odrádzali od vojny s Iránom: hlboký štát podľa všetkého vojnu nepodporoval, čo v posledných týždňoch viedlo k odvolaniu niekoľkých vysokých dôstojníkov. Prezident Trump sa o limitoch americkej námornej moci pravdepodobne dozvedel až potom, čo vojnu začal.
Ako je to s americkým víťazstvom?
S tým, ako cez Veľkú noc rástla jeho frustrácia, ďalej hrubli jeho odkazy. Dno dosiahol, keď Iránu pohrozil zničením „civilizácie“, pokiaľ sa mu do utorkového večera nepodriadi. Kritiku, že jeho hrozby sa môžu chápať ako výzvy na genocídu, odbil tým, že Iránci sú „zvieratá“.
To, že k svojmu ultimátu pridal hrozbu najvážnejšieho vojnového zločinu, aký si len možno predstaviť, na dlhý čas poškodí nielen jeho samotného, ale aj USA ako také. S určitou úľavou je potrebné prijať to, že od vykonania hrozby nakoniec upustil a namiesto toho vyhlásil prímerie a veľké americké víťazstvo. Túto úľavu oslabuje podozrenie, že vojenské schopnosti niekoľkonásobne presahujúce schopnosť zničiť svet, kontroluje niekto s mentálnou a emocionálnou stabilitou štvorročného dieťaťa.
O žiadnom americkom víťazstve nemôže byť ani reči. Irán sa síce prostredníctvom pakistanských sprostredkovateľov, ale aj Číny nechal presvedčiť, že má zmysel skúsiť s USA v nasledujúcich dvoch týždňoch niečo dohodnúť, čo po opakovaných amerických podrazoch nie je očividné. Ale rokovať sa nebude na základe amerického návrhu, ale iránskeho. A ten obsahuje mnoho bodov, ktoré boli dosiaľ pre USA neprijateľné.
Zahŕňajú okrem iného koniec americkej vojenskej prítomnosti v Perzskom zálive, spoplatnenie preplávania cez Hormuzskú úžinu v prospech Iránu, súhlas s obohacovaním uránu, zrušenie všetkých sankcií a ukončenie izraelskej vojny v Libanone. Trumpovi sionistickí priaznivci boli týmto „víťazstvom“ takí zaskočení, že špekulujú o tom, že sa za kulisami musí odohrávať ešte niečo iné, pretože si nedokážu predstaviť, že by ich prezident mohol o niečom takom vôbec rokovať.
Želá si mier aj Izrael?
Izrael si neželá žiadnu dohodu s Iránom a dokonca ani existenciu tohto štátu. Netanjahuova vláda sníva o dlhej občianskej vojne, ktorá bude Irán ničiť a Izrael ju bude udržiavať pri živote. Práve odtiaľ prichádza aj najväčšia hrozba mierovým pokusom.
Izrael bude robiť všetko preto, aby vyhliadky na mier zhatil. Americko-iránske prímerie v stredu privítal zatiaľ najbrutálnejším útokom na iránskych spojencov v Libanone, pri ktorom zabil viac ako 250 ľudí. Ako zvyčajne, prevažne civilistov.
Irán aj pakistanskí sprostredkovatelia považujú izraelský útok za porušenie podmienok prímeria. Vo Washingtone tvrdia, že sa ho prímerie netýka, ale pokiaľ chcú prímerie udržať, budú musieť svojho izraelského chránenca skrotiť.
Možno sa už v USA vytvorila politická základňa vzdoru proti sionistickému vplyvu. Vojna v Iráne je medzi Američanmi výnimočne nepopulárna, čo treba vo volebnom roku brať vážne. To je nezvyčajné. Keď Spojené štáty spúšťajú nejakú vojnu, verejná mienka sa zvyčajne zomkne okolo vlády. Podpora prezidenta aspoň na niekoľko týždňov vystrelí do stratosféry.
Na túto tému pred rokmi natočili satirický film Vrtieť psom, v ktorom prezidentovi poradcovia z týchto dôvodov pripravujú fiktívnu vojnu. Vo vojne s Iránom je to naopak. Zatiaľ čo George Bush junior inváziou do Iraku na podpore 14 percent získal, Trump útokmi na Irán štyri percentá stratil.
Samotní Trumpovi priaznivci sú rozdelení. Proti silnej skupine kresťanských sionistov stoja tí, ktorým prekáža, že Trump porušuje sľub dať Ameriku na prvé miesto. Namiesto toho spustil nevyprovokovanú vojnu s krajinou, ktorá USA neohrozovala. Vojnu, ktorá Američanom prináša iba náklady a navyše prebieha úplne inak, než im Trump sľuboval.
Trumpov prezidentský post v posledných týždňoch utrpel nezvratné škody, zmenil sa na svoju vlastnú karikatúru. To pre neho neveští nič dobré pred voľbami, ktorých nepriaznivý výsledok môže otvoriť cestu k tomu, aby ho demokrati potupne zbavili úradu. Nie je zrejmé, čo sa mu v nasledujúcich mesiacoch podarí napraviť. Ale pokiaľ má mať vôbec nejakú šancu, potrebuje do jesenných volieb mier. Za to bude musieť Iránu niečo zaplatiť.
