Sulík a Kollár ako tretia sila. Môžu skomplikovať vznik vlády bez Fica

Sulík s Kollárom si už podelili úlohy. Kým prvý bude zodpovedný za ekonomický program, ten druhý za „empatiu“, teda za sociálnu agendu. Obaja sa zhodujú v podpore podnikateľského prostredia, v odmietavom postoji k nelegálnej migrácii, v odpore proti drahým reguláciám EÚ, ktoré znižujú konkurencieschopnosť priemyslu, aj pri podpore registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia.

V minulosti sa SaS a Sme rodina hodnotovo líšili, v súčasnosti Sulík pomenoval, čo ho s Kollárom spája. „Strana SaS, ktorú som v roku 2009 zakladal a 15 rokov viedol, je výrazne progresívnejšia. Dnes mi je aj po odchode Milana Krajniaka zo Sme rodina hodnotovo a programovo bližšie hnutie Sme rodina a Sulíkovci ako dnešná SaS,“ zhodnotil.

Vláda bez Fica a Matoviča?

Najsilnejší opozičný subjekt PS doteraz opakovane hovoril o budúcej vláde s SaS, KDH a Demokratmi. Podľa prieskumov však musia počítať aj s Hnutím Slovensko Igora Matoviča. Pre PS je to neželaný partner, čo viackrát povedal jeho predseda Michal Šimečka.

Jedna z možností je, že by namiesto matovičovcov mohli byť vo vláde Kollár so Sulíkom. „Naším spojením vzniká šanca na konštruktívnu vládu na základe dnešných konštruktívnych opozičných strán. Áno, ideálne si to viem predstaviť bez Igora Matoviča,“ uviedol Sulík s tým, že voliči čakajú poctivé funkčné ekonomické riešenia.

Kollár pri otázke o Matovičovi reagoval, že on nikoho nevylučuje. „Ja nejdem proti niekomu bojovať. Tento štát neopravíme, že poďme zavrieť Fica, vy z toho nebudete mať viacej peňazí, keď bude Fico vo väzení,“ zdôvodňoval. Takéto otázky nemajú podľa neho riešiť politici, ale orgány činné v trestnom konaní.

Kto sa ozval najkritickejšie

Najsilnejšiu reakciu na spojenie Sulíka s Kollárom mali šéfovia strán Hnutie Slovensko Igor Matovič a SaS Branislav Gröhling.

Matovič tvrdil, že Sulík slúži záujmom Penty, keď trikrát povalil demokratickú vládu a zabezpečil vládu Fica. „Teraz prijal Sulík novú úlohu od Haščáka, aby zabezpečil udržanie Fica pri moci,“ konštatoval na sociálnej sieti Matovič.

„Hlas pre projekt Borisa Kollára a Richarda Sulíka môže byť hlasom, ktorý napokon pomôže Smeru, Hlasu a Republike zostaviť vládu a ich strana sa tak stane trójskym koňom Fica. My v SaS chceme byť súčasťou riešenia, nie súčasťou experimentu, ktorý pomôže Fica udržať pri moci,“ vyhlásil zasa Gröhling.

Spochybnil, či bude rozhodovať ekonomický program, ktorý pripravuje Sulík, alebo skôr dôveryhodnosť u voličov. „Neočakávam nejakú súťaž ekonomických a pravicových opatrení. Každý si môže napísať akýkoľvek program. Aj pán Sulík si môže napísať najlepší program, ale dôveryhodnosť si tým nezíska. Dôveryhodnosť si získate tým, že sa budete po Slovensku stretávať s ľuďmi,“ mienil predseda SaS.

Hřích: Závisí od toho, v ktorej téme budú uveriteľnejší

V doterajších prieskumoch Kollárova Sme rodina dosahovala približne tri percentá. V najbližších týždňoch sa ani nebude dať zistiť, akú podporu bude mať Sme rodina a Sulíkovci.

Sociológ Václav Hřích z agentúry Ako v rozhovore pre Štandard upozornil na to, že v zákone je moratórium na zmenu názvu politickej strany z dôvodu nadchádzajúcich komunálnych a župných volieb. K zmene názvu môže dôjsť v registri strán až po voľbách 24. októbra. Dovtedy podľa sociológa seriózna agentúra neuskutoční prieskum o spomínanej politickej značke.

Poznamenal, že ešte len uvidíme, ktorým stranám môžu Sulík s Kollárom brať voličov a či to bude skôr opozičný alebo koaličný tábor. „Bude to závisieť od toho, v ktorej téme budú autentickejší a čomu voliči viac uveria,“ predpovedal odborník.

Výsledky volieb ukážu, či avizovaná volebná strana nahradí Matoviča v budúcej vládnej koalícii. Sulík totiž nechce vládnuť s Ficom. Hřích by však bol v tomto opatrnejší. „Pamätám si, keď niečo podobné hovorili pred voľbami Most-Híd a Sieť. Je úplne v poriadku, že strany sa pred voľbami vymedzujú, lebo tým samy seba definujú pred voličmi,“ ozrejmil.

Vysvetlil, že po voľbách sú dôležité počty získaných poslaneckých mandátov a hľadajú sa možnosti, ako by sa dala zložiť nová vládna väčšina. „Ak je tá kombinácia neobvyklá, tak sa hľadá nejaká výhovorka,“ dodal.

Sociológ si nie je istý tým, či môžu Sulík s Kollárom postaviť svoju politiku na tom, že budú oslovovať voličov, ktorí majú výhrady k Smeru aj k PS. „Keď niekto nechce voliť PS, ale inú podobnú stranu, má alternatívu. Keď niekto nechce voliť Smer, tiež má niekoľko alternatív. Tým, že majú PS aj Smer podobných konkurentov v cieľovej skupine, tak je táto možnosť oslabená,“ priblížil Hřích.

Klus má pochybnosti o štyroch rokoch vlády

Politický analytik Martin Klus si myslí, že „na prvý pohľad“ môže byť dvojica Kollár – Sulík prijateľnejším partnerom do vlády zloženej zo súčasných opozičných strán. „Hoci hodnotovo napríklad pri proruských a protieurópskych postojoch Sulíka by mohol nastať paradoxne ešte väčší problém ako v prípade vládnutia s Hnutím Slovensko,“ povedal Štandardu Klus.

Z hľadiska vyváženého liberálno-konzervatívneho prístupu si však vie predstaviť zhodu nového subjektu s opozíciou v budúcej vláde. Zložitejšie to však vidí pri pohľade na osobnosti Kollára a Sulíka.

„K pragmatikovi zakladajúcemu si na konsenze, ako je Boris Kollár, by sa totiž vo vláde vysoko pravdepodobne pridal aj Sulík, ktorý je jeho pravým opakom, ako to bolo možné zažiť pri vládach Ivety Radičovej, Igora Matoviča aj Eduarda Hegera. Osobne by som považoval za malý zázrak, ak by parlamentná väčšina stála na sulíkovcoch a takáto vláda by dovládla celé štvorročné volebné obdobie,“ zhodnotil analytik.

Na otázku, či ekonomický program, ktorý píše Sulík, môže byť zásadným motívom, ktorým osloví ľud, Klus odpovedal, že pre časť voličov áno. „Sulík je nespochybniteľne ekonóm, ktorý má ťah na bránku. Či to preváži negatíva, ktoré sa nesú s jeho osobnosťou, je však nateraz veľmi neistá záležitosť,“ podotkol Klus.

Naznačil, že spojenectvo Kollára a Sulíka môže osloviť ľudí z vládneho i opozičného tábora. „Keďže hnutie Sme rodina má pomerne univerzálny voličský potenciál naprieč politickým spektrom, mohli by to byť najmä nespokojní voliči Hlasu, časti opozičných strán, okrem iného aj SaS, a do istej miery i KDH, respektíve nerozhodnutí voliči,“ uzavrel analytik.