Rozpad Spojeného kráľovstva je ďalej, než si nacionalisti želajú, aby ste si mysleli

Tri národy, traja lídri, ktorí chcú opustiť Spojené kráľovstvo

Po prvýkrát sú všetky tri keltské národy Spojeného kráľovstva s vlastnou samosprávou vedené stranami, ktorých konečným ústavným cieľom je rozpad krajiny, ktorej sú súčasťou. Na samite podpísali memorandum, v ktorom chcú presadzovať práve tento cieľ.

Samit, ktorý sa konal dva dni po tom, ako sa Donald Trump rozhodol výrazne podporiť zjednotenie Írska, dáva nacionalistom rôznych prúdov dôvod na pocit, že história sa konečne začína uberať ich smerom.

Trump, ktorý cez víkend navštívil Dublin, vyhlásil, že by „rád“ videl zjednotené Írsko, predpovedal, že k tomu nakoniec dôjde, a nahlas sa zamyslel: „Ako by to mohlo byť zlé?“

Trump potešil Írov

Bola to klasická Trumpova zahraničná politika: vziať nesmierne zložitú ústavnú otázku a posúdiť ju s takou mierou premýšľania, zvažovania a dôkladnosti, akú zvyčajne venujeme rozhodnutiu, či si objednáme steak alebo hamburger.

Napriek tomu bola strana Sinn Féin nadšená. A írska vládna elita v Dubline, ktorá je voči Trumpovi zvyčajne skeptická a prezidentove slová vo všeobecnosti považuje za takmer príliš vulgárne na to, aby o nich informovala, označila jeho najnovší výlev slovnej záplavy za akýsi historický zásah.

Keď sa pozrieme na Trumpa v Dubline a na Swinneyho, O’Neillovú a ap Iorwertha v Cardiffe, stačí trochu privrieť oči a možno si predstaviť, že Spojené kráľovstvo vstupuje do svojej poslednej kapitoly.

S týmto príbehom je však jeden zásadný problém.

Voliči sú nepohodlní

Začnime najprv so Škótskom, pretože Škótsko je pre britských unionistov nepochybne najzávažnejším prípadom.

Škótsko už dostalo otázku, či si želá odísť zo Spojeného kráľovstva. V septembri 2014 – po rokoch kampaní a jednom z najintenzívnejších demokratických procesov v modernej britskej histórii – bola odpoveď „nie“. Viac ako dva milióny Škótov hlasovali za zotrvanie v Spojenom kráľovstve oproti 1,6 milióna, ktorí hlasovali za nezávislosť: 55,3 percent ku 44,7 percentám pri mimoriadnej volebnej účasti takmer 85 percent.

Podľa nacionalistov to však nie je koniec záležitosti. Keďže sa vytvoril precedens, určite bude nasledovať neúnavná kampaň za ďalšie referendum – doteraz však neexistujú žiadne dôkazy, že by bol výsledok iný, keby sa takéto hlasovanie konalo zajtra.

Faktom je, že Škótsko malo svoj veľký ústavný moment, a keď mu bol predložený hlasovací lístok, zvolilo si Veľkú Britániu. O dvanásť rokov neskôr, po brexite, Borisovi Johnsonovi, Keirovi Starmerovi, rôznych katastrofách konzervatívcov a všetkých ostatných údajných propagátorov škótskej nezávislosti, zostáva krajina – v najlepšom prípade – rozdelená v otázke nezávislosti, pričom unionisti majú trvalú, hoci tesnú prevahu.

Severné Írsko: jednota je vždy len päť rokov vzdialená

Severné Írsko predstavuje ešte väčšiu prekážku pre tých, ktorí si želajú koniec Veľkej Británie.

Zjednotenie Írska si za posledných 30 rokov nepochybne získalo podporu, a to hlavne vďaka demografickým zmenám, ktoré znížili kedysi väčšinové britské protestantské obyvateľstvo na menšinu, pričom prisťahovalectvo a desaťročia mieru prispeli k vzniku veľkého bloku voličov bez zreteľnej kmeňovej príslušnosti.

Skutočné čísla týkajúce sa zjednotenia Írska však zostávajú nezmenené.

Najnovší prieskum „Northern Ireland Life and Times“ kladie snáď tú najpriamejšiu možnú otázku: keby sa zajtra konalo referendum, malo by sa Severné Írsko zjednotiť s Írskou republikou?

Tridsaťšesť percent respondentov odpovedalo áno. Štyridsaťpäť percent odpovedalo nie. Ide o výrazný rozdiel – a je pravdepodobné, že sa v prípade referenda ešte zväčší, keďže nerozhodnutí voliči sa v takýchto hlasovaniach tradične prikláňajú k zachovaniu súčasného stavu.

Jednou z charakteristických čŕt diskusie o zjednotení Írska je skutočne to, že istota jej zástancov je v priamom protiklade k nadšeniu voličov pre túto myšlienku. Nacionalisti už roky vyhlasujú, že zjednotenie s Írskou republikou nastane približne o päť rokov. Zdá sa to vždy nevyhnutné, vždy tesne za horizontom – podobne ako koniec dúhy.

Po väčšinu uplynulého desaťročia sa írske politické komentáre niesli v duchu neustáleho očakávania slávneho „referenda o hraniciach“. V Írskej republike sa politické strany „pripravujú na zjednotenie“ už takmer 50 rokov bez toho, aby sa k tomuto cieľu aspoň o niečo priblížili. V posledných rokoch rôzne udalosti toto vzrušenie ešte viac vystupňovali: brexit mal priniesť referendum. Sinn Féin, ktorá sa stala najväčšou stranou v Stormonte, to mala zariadiť. Demografické zmeny mali hlasovanie urobiť nevyhnutným. A tak ďalej.

Avšak vždy, keď sa severoírskym voličom skutočne položí táto základná ústavná otázka, v najdôveryhodnejších prieskumoch naďalej víťazí zotrvanie v Spojenom kráľovstve.

Waleská anomália

A potom je tu ešte Wales.

Wales je najzaujímavejším členom tejto novej revolučnej trojice, pretože na rozdiel od Škótska či Severného Írska v ňom nikdy skutočne neexistovalo masové hnutie za nezávislosť.

Waleský nacionalizmus určite existuje. Strana Plaid Cymru existuje už celé storočie. Tohtoročné víťazstvo strany Plaid má historický význam.

Toto víťazstvo však bolo skôr odmietnutím britskej Labouristickej strany – ktorá vo Walese historicky dominovala – než akýmkoľvek prejavom podpory nezávislosti.

V skutočnosti prieskum YouGov uskutočnený tesne pred májovými voľbami do Seneddu zistil, že len 22 percent waleských voličov by v referende podporilo nezávislosť. Päťdesiatpäť percent by hlasovalo proti nej.

Predchádzajúci prieskum YouGov z tohto roku dospel k takmer identickým výsledkom: 26 percent za nezávislosť a 54 percent proti.

Pohľad na troch keltských premiérov, ktorí sa zhromaždili pod vlajkami národného sebaurčenia, bude síce pôsobivým televíznym záberom, nemal by sa však preceňovať.

Spojené kráľovstvo sa napriek všetkému politickému teatrálnemu vystupovaniu nechystá zmiznúť.

Spojené kráľovstvo je zatiaľ v bezpečí, ale hrozba existuje

Bolo by však hlúpe, keby sa jej obhajcovia upokojili. Scenár, po ktorom túžia nacionalisti, nie je nemožné si predstaviť.

Predstavme si vážnu britskú recesiu sprevádzanú rozsiahlou nezamestnanosťou a chudobou – čo nie je nepredstaviteľné pre krajinu s obrovským dlhovým problémom a stagnujúcim rastom. Za týchto okolností budú nacionalisti v ideálnej pozícii na to, aby argumentovali, že ich rôznym národom by sa darilo lepšie ako nezávislým krajinám alebo v prípade Severného Írska ako súčasť inej krajiny.

Ďalším problémom je, že britská vláda svojím nerozumným rozhodnutím vôbec povoliť referendá o tejto otázke nahrala proti sebe. Škóti už o tejto veci hlasovali a nezávislosť odmietli – teraz však niektorí z nich požadujú právo hlasovať znova a znova.

Kým referendá sú reálnou možnosťou, problémom unionistov je, že musia vyhrať zakaždým, zatiaľ čo ich protivníci musia vyhrať len raz. Ak by sa napríklad Škótsko stalo nezávislým, pravdepodobne by sa nekonali pravidelné hlasovania o opätovnom pripojení k Spojenému kráľovstvu.

Pondelkový samit je teda zatiaľ najlepšie chápať ako otvorené politické gesto troch nacionalistických vodcov v prospech ich vlastných voličov, a nie ako vážnu hrozbu pre Spojené kráľovstvo. Rovnako však tí, ktorí podporujú jeho zachovanie, nemajú absolútne žiadny dôvod na spokojnosť či neopodstatnený pocit bezpečia. Sily, ktoré túžia po zničení Spojeného kráľovstva, sú skutočné a čakajú na svoju príležitosť zaútočiť.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.