Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia nasadila armádu pre ruské ponorky pri podmorských kábloch

Británia nasadila vojenské plavidlá a lietadlá, aby zabránila možným útokom ruských ponoriek na podmorské káble a potrubia. Podľa ministra obrany Johna Healeyho sa ruské plavidlá pohybovali viac ako mesiac v oblasti severného Atlantiku a v blízkosti britských vôd.

Do operácie sa zapojili aj spojenci vrátane Nórska. Spoločne sledovali jednu útočnú ponorku triedy Akula a dve špecializované ponorky patriace pod Hlavné riaditeľstvo pre hlbokomorský výskum (GUGI). Podľa Healeyho sú tieto plavidlá určené na prieskum infraštruktúry v čase mieru a na jej sabotáž v prípade konfliktu.

Británia vyslala fregatu, podporný tanker a hliadkové lietadlo, Nórsko nasadilo fregatu a lietadlo P-8. Ruské ponorky sa napokon z oblasti stiahli, pričom neboli zaznamenané žiadne vážne škody.

Londýn obvinil Moskvu, že využíva situáciu na Blízkom východe na zintenzívnenie aktivít proti Európe. Rusko obvinenia odmieta. NATO dlhodobo varuje pred rizikom sabotáže podmorskej infraštruktúry, ktorá je kľúčová pre globálnu komunikáciu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Stav ohrozenia v ústave možno nebude, politici sa dohodli na potrebe cvičenia

Možnosť zavedenia stavu ohrozenia do Ústavy SR zatiaľ nemá jednoznačnú podporu. Koaliční aj opoziční politici, prezident Peter Pellegrini a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko sa zhodli, že tému je potrebné ďalej analyzovať.

Výsledkom rokovania je plán spoločného cvičenia, ktoré má ukázať, aké legislatívne zmeny sú potrebné. Zároveň panuje zhoda, že obranné zákony si vyžadujú úpravu.

Prezident avizoval, že Zmeko pozve politických predstaviteľov na generálny štáb, kde prebehnú simulácie rôznych bezpečnostných scenárov. Cieľom je vyhodnotiť, čo armáda môže robiť podľa súčasnej legislatívy a kde má obmedzenia. Parlamentné výbory by následne mali pripraviť konkrétne legislatívne návrhy.

Zmeko uviedol, že pre armádu nie je rozhodujúce, či vznikne nový stav ohrozenia, alebo sa upraví existujúca legislatíva. „Dôležité je, aby sme vytvorili priestor a čas pre prípravu ozbrojených síl a ich efektívne nasadenie,“ konštatoval.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) zdôraznil, že armáda dnes nemá dostatočné právomoci na plnenie všetkých úloh. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) označil diskusiu za konštruktívnu a poukázal na potrebu flexibilnej legislatívy, ktorá umožní efektívnejšie zapojenie armády napríklad pri ochrane hraníc.

Opozícia zavedenie stavu ohrozenia odmieta pre obavy zo zneužitia, no pripúšťa potrebu zmien. Poslanci deklarovali ochotu podieľať sa na úprave legislatívy a pokračovať v odbornej diskusii.

(tasr, max)

Minúta  |  

Premiér Grónska odmieta slová Trumpa o „zle vedenom kuse ľadu“

Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen vyzval spojencov NATO, aby spoločne chránili medzinárodné právo a zachovali povojnový geopolitický poriadok. Zároveň kritizoval vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý spochybnil úlohu Aliancie a označil Grónsko za „zle vedený kus ľadu“.

„Nie sme nejaký kus ľadu. Sme hrdý národ 57-tisíc ľudí, ktorí každý deň pracujú ako dobrí globálni občania s plnou úctou ku všetkým našim spojencom,“ povedal.

Trump zároveň vyjadril nespokojnosť s NATO pre jeho neochotu zapojiť sa do konfliktu s Iránom a naznačil pochybnosti o spoľahlivosti zoskupenia. Podľa Nielsena sú takéto postoje problematické a spojenci by mali spolupracovať na udržaní stability a pravidiel medzinárodného systému.

Napätie sa týka aj Trumpových snáh o získanie Grónska od Dánska, ktoré je členom NATO. USA zvažovali aj použitie vojenskej sily, čo viedlo niektoré európske krajiny k vyslaniu vojakov na ostrov. Neskôr sa situácia presunula na diplomatickú úroveň a rokovania medzi Grónskom, Dánskom a USA.

Nielsen potvrdil, že diskusie pokračujú, no zároveň priznal, že neverí, že šéf Bieleho domu sa svojich ambícií voči Grónsku vzdal.

(reuters, max)

Minúta  |  

Taraba potvrdil projekt za niekoľko miliónov na Gemeri

Pre obce Rochovce, Slavošovce a Čierna Lehota v okrese Rožňava pribudne nová čistiareň odpadových vôd a kanalizácia. Investíciu za viac ako 14 miliónov eur oznámil minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) spolu s generálnym riaditeľom Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti Stanislavom Prcúchom.

Celkové oprávnené výdavky projektu dosahujú viac ako 14,6 milióna eur, pričom nenávratný finančný príspevok predstavuje viac ako 13,5 milióna eur. Zvyšnú časť vo výške približne 1,1 milióna eur zabezpečí vodárenská spoločnosť. Projekt má byť dokončený do mája 2027.

V rámci investície vznikne nová kanalizačná sieť v troch obciach a čistiareň odpadových vôd v Rochovciach. Infraštruktúra s dĺžkou takmer 10 kilometrov bude slúžiť približne 3 100 obyvateľom.

„Čo je však dôležité, tu žijúcim občanom sa až takmer deväťnásobne znížia náklady na likvidáciu odpadových vôd oproti súčasnosti,“ zdôraznil Taraba. Generálny riaditeľ vodárenskej spoločnosti dodal, že projekt pomôže riešiť investičný dlh vo vodárenstve na juhovýchode Slovenska.

Starosta Rochoviec Stanislav Levrinc označil projekt za významný krok k zlepšeniu ekologickej situácie, kvality vôd a životných podmienok obyvateľov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Netanjahu poveril vládu rokovať s Libanonom o mieri

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil, že poveril vládu začať priame mierové rokovania s Libanonom.

„Rokovania sa zamerajú na odzbrojenie Hizballáhu a nadviazanie mierových vzťahov medzi Izraelom a Libanonom,“ priblížil a krok zdôvodnil opakovanými výzvami zo strany Libanonu na začatie dialógu.

Libanonská vláda na vyhlásenie bezprostredne nereagovala. Krátko predtým však libanonský prezident Džúzíf Awn uviedol, že riešením situácie je prímerie medzi Izraelom a Libanonom, po ktorom by nasledovali priame rokovania. Dodal, že na diplomatickom riešení pracuje a medzinárodní aktéri ho podľa neho začínajú vnímať pozitívne.

Izrael obnovil ofenzívu proti Hizballáhu po tom, čo milície podporované Iránom začali 2. marca útočiť na izraelské územie. Podľa libanonských úradov si izraelské útoky vyžiadali približne 1 700 obetí a vyhnali z domovov viac ako milión ľudí.

Podľa zdrojov oboznámených so situáciou zároveň o život prišlo najmenej 400 bojovníkov Hizballáhu, ktorý na Izrael vypálil stovky rakiet a dronov.

(reuters, max)

Minúta  |  

NATO podľa Rutteho reaguje na tlak Trumpa, aj keď pomalšie

Generálny riaditeľ NATO Mark Rutte vo štvrtok vyhlásil, že členské krajiny robia všetko, čo od nich požadoval americký prezident Donald Trump na posilnenie vojenského spojenia.

„Keď prišiel čas poskytnúť logistickú a inú podporu, ktorú Spojené štáty potrebovali v Iráne, niektorí spojenci boli, mierne povedané, trochu pomalí. Aby sme boli spravodliví, boli aj trochu prekvapení. Aby si prezident Trump zachoval prvok prekvapenia pri prvých úderoch, rozhodol sa spojencov vopred neinformovať,“ povedal Rutte počas prejavu vo Washingtone.

„Ale keď sa dnes pozriem na Európu, vidím, že spojenci poskytujú obrovskú podporu,“ dodal. „Spojenci takmer bez výnimky robia všetko, čo Spojené štáty žiadajú. Vypočuli si a reagujú na požiadavky prezidenta Trumpa.“

Rutte sa takto vyjadril po stredajšom stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Ako uviedli diplomati, už informoval aj niektoré hlavné mestá, že Trump očakáva v najbližších dňoch konkrétne záväzky týkajúce sa pomoci pri zabezpečení Hormuzského prielivu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.