Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Reuters: Chameneí má znetvorenú tvár a ranené nohy

Nový iránsky najvyšší vodca Modžtabá Chameneí sa stále zotavuje zo závažných zranení tváre a nôh, ktoré utrpel pri leteckom útoku na začiatku vojny 28. februára, pri ktorom zahynuli jeho otec aj ďalší členovia rodiny. Uviedli to pre Reuters tri osoby z jeho blízkeho okolia.

Pri útoku na komplex najvyššieho vodcu v centre Teheránu bol Chameneí znetvorený na tvári a utrpel vážne zranenie jednej alebo oboch nôh, tvrdia zdroje.

Päťdesiatšesťročný líder sa podľa nich zotavuje a zostáva mentálne v dobrej kondícii. Naďalej sa zapája do rozhodovania o kľúčových otázkach vrátane vojny a rokovaní s Washingtonom prostredníctvom audiokonferencií.

Informácie o jeho stave nemožno nezávisle overiť a jeho pobyt, zdravotný stav aj schopnosť vládnuť zostávajú pre verejnosť nejasné. Od útoku a jeho vymenovania do funkcie 8. marca nebola zverejnená žiadna jeho fotografia ani záznam.

Zdroj z jeho okolia naznačil, že jeho fotografie by mohli byť zverejnené v priebehu jedného až dvoch mesiacov, prípadne by sa mohol objaviť aj na verejnosti, keď to dovolí jeho zdravotný stav a bezpečnostná situácia.

Oficiálne iránske zdroje rozsah zranení nekomentovali, štátna televízia ho však označila za „janbaz“, čo je výraz pre ťažko zraneného vo vojne.

(reuters, luc)

Minúta  |  

CNN: Čína pripravuje dodávku zbraní do Iránu

Americké spravodajské služby naznačujú, že Čína sa pripravuje v najbližších týždňoch dodať Iránu nové systémy protivzdušnej obrany. Informáciu priniesla televízia CNN s odvolaním sa na tri osoby oboznámené s nedávnymi spravodajskými hodnoteniami.

Podľa CNN existujú náznaky, že Peking pracuje na tom, aby zásielky smeroval cez tretie krajiny s cieľom zakryť ich pôvod.

Americké ministerstvo zahraničných vecí, Biely dom ani čínske veľvyslanectvo vo Washingtone bezprostredne nereagovali na žiadosti agentúry Reuters o komentár.

Peking sa pripravuje presunúť ručne odpaľované protilietadlové raketové systémy, známe ako MANPAD, uviedla CNN s odvolaním sa na nemenované zdroje.

USA a Irán majú v sobotu rokovať na vysokej úrovni v pakistanskom hlavnom meste Islamabad o možnostiach ukončenia šesť týždňov trvajúcej vojny.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Rokovania medzi Libanonom a Izraelom sa začnú v utorok

Izraelskí a libanonskí vyslanci sa majú v utorok stretnúť vo Washingtone. Obe strany sú pod tlakom Donalda Trumpa ukončiť boje, čo je aj kľúčová požiadavka Iránu v paralelných rokovaniach plánovaných na sobotu v Pakistane.

Izrael zintenzívnil letecké útoky na Libanon po tom, čo Hizballáh 2. marca, teda tri dni po začiatku americko-izraelskej vojny proti Iránu, vystrelil rakety na Izrael. Následne rozšíril aj pozemnú inváziu na juh Libanonu a nariadil státisícom civilistov opustiť oblasti, ktoré považuje za bašty Hizballáhu.

Týždeň po začiatku súčasnej vojny vyjadril libanonský prezident Joseph Aoun ochotu začať priame rokovania s Izraelom a naznačil pripravenosť posunúť sa aj k normalizácii vzťahov.

Izrael túto ponuku odmietol ako oneskorenú, keďže libanonská vláda síce tiež chce odzbrojiť Hizballáh, no bez rizika občianskej vojny proti nemu nedokáže zasiahnuť.

Postoj Izraela sa zmenil po tom, ako USA a Irán v utorok dosiahli dohodu o zastavení bojov. Irán pritom trval na tom, aby Izrael zastavil útoky v Libanone ešte pred rokovaniami v Pakistane. Trump následne vo štvrtok v telefonáte vyzval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua na zmiernenie útokov, uviedol zdroj oboznámený so situáciou. Neskôr vo štvrtok Netanjahu oznámil, že Izrael začne rokovania s Libanonom.

Rokovania sa majú uskutočniť v utorok vo Washingtone medzi izraelským veľvyslancom v USA Jechielom Leiterom a jeho libanonskou kolegyňou Nadou Hamadeh Moawadovou.

Obe strany však poskytli rozdielne informácie o obsahu rokovaní. Libanon uviedol, že sa zástupcovia dohodli na stretnutí na ministerstve zahraničných vecí USA, kde budú diskutovať o vyhlásení prímeria a stanovení začiatku bilaterálnych rokovaní pod americkým sprostredkovaním. Izraelské veľvyslanectvo vo Washingtone tvrdí, že pôjde o začiatok „formálnych mierových rokovaní“ a že Izrael odmietol rokovať o prímerí s Hizballáhom.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Autopilot od Tesly dostal v Európe prvé povolenie

Holandský úrad pre motorové vozidlá RDW schválil používanie softvéru Tesly pre autonómne riadenie Full Self-Driving (FSD) so zachovaním dohľadu vodiča na diaľniciach aj v mestách. Ide o prvé takéto povolenie v Európe pre amerického výrobcu elektromobilov.

Technológia, ktorá dokáže riadiť, brzdiť aj zrýchľovať vozidlo, prešla viac než 18-mesačným testovaním. „Správne používanie tohto asistenčného systému prispieva k bezpečnosti na cestách,“ uviedol RDW.

Holandsko zároveň plánuje predložiť žiadosť o schválenie systému v celej Európskej únii. O jeho zavedení budú rozhodovať členské štáty hlasovaním.

Analytici očakávajú, že schválenie FSD podporí predaj vozidiel od Tesly v Európe, kde dopyt v poslednom období oslabil.

Softvér je už dostupný v USA formou predplatného, kde čelí aj vyšetrovaniam po dopravných incidentoch. RDW upozornil, že európska verzia podlieha prísnejším bezpečnostným požiadavkám.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Trump sľubuje otvorenie Hormuzského prielivu „pomerne skoro“

Americký prezident Donald Trump v piatok povedal novinárom, že Spojené štáty „pomerne skoro“ zabezpečia opätovné otvorenie Hormuzského prielivu. Bližšie podrobnosti však neuviedol a priznal, že to nebude jednoduché.

Trump naznačil, že pomoc ponúkajú aj iné krajiny, konkrétne však žiadnu nemenoval. „Prieliv využívajú aj iné štáty. Máme teda ďalšie krajiny, ktoré prichádzajú a pomôžu,“ povedal.

„Nebude to jednoduché... ale poviem toto – čoskoro ho otvoríme,“ dodal.

Blokáda prielivu zo strany Teheránu od začiatku vojny s Iránom spôsobila najväčšie narušenie globálnych dodávok energií v histórii. Prielivom prechádza približne 20 percent svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.

Trump vyjadril nespokojnosť s tým, že spojenci v NATO neprispeli k zabezpečeniu prielivu. Generálny tajomník NATO Mark Rutte podľa agentúry Reuters po stretnutí s Trumpom povedal európskym vládam, že šéf Bieleho domu chce v najbližších dňoch konkrétne záväzky.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Astronauti misie Artemis 2 sa úspešne vrátili na Zem

Štvorčlenná posádka misie Artemis 2 preletela zemskou atmosférou a v piatok po takmer 10 dňoch vo vesmíre bezpečne pristála do Tichého oceánu. Zavŕšila tak prvú cestu ľudí do blízkosti Mesiaca po viac než polstoročí.

Posádka bola zložená z amerických astronautov Victora Glovera, Christiny Kochovej a Reida Wisemana, ako aj Kanaďana Jeremyho Hansena.

Kapsula Orion od NASA v tvare kvapky sa krátko po 17.07 pacifického času (02.07 nášho času v sobotu) jemne zniesla na padákoch do vôd pri pobreží južnej Kalifornie.

V rámci misie sa astronauti štyri dni predtým dostali do vzdialenosti 406 771 kilometrov od Zeme, hlbšie do vesmíru, než sa kedy predtým dostal človek.

Let Artemis 2, ktorý prekonal celkovú vzdialenosť 1 117 515 kilometrov počas dvoch obehov okolo Zeme a vrcholného preletu okolo Mesiaca vo vzdialenosti asi 6 437 kilometrov od jeho povrchu, bol prvým pilotovaným testovacím letom v sérii misií Artemis. Ich cieľom je vrátiť astronautov na povrch Mesiaca v roku 2028.

Donald Trump zablahoželal astronautom k návratu na svojej platforme Truth Social: „Celá cesta bola veľkolepá, pristátie bolo dokonalé a ako prezident Spojených štátov nemôžem byť viac hrdý!“

(reuters, luc)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.