Preskočiť na obsah
  |  

Po pauze pokračuje druhé kolo rokovaní medzi USA a Iránom

Americkí a iránski predstavitelia v sobotu večer v Islamabade obnovili druhé kolo rokovaní po prestávke, pričom obe strany podporujú technickí experti, uviedli dvaja pakistanskí predstavitelia. Píše AP News.

Predstavitelia hovoriaci pod podmienkou anonymity dodali, že najvyššie politické a vojenské vedenie Pakistanu povzbudzuje obe strany, aby vyriešili svoje spory a zabezpečili trvalý mier v regióne, pričom rokovania podľa nich napredujú.

Ďalšie podrobnosti odmietli zverejniť s tým, že dúfajú v riešenie výhodné pre obe strany.

Iný zdroj sa pre agentúru Reuters vyjadril, že počas prvého kola rokovaní „dochádzalo k výkyvom nálady na oboch stranách a atmosféra sa menila“.

(luc)

  |  

Macron tvrdí, že hovoril s iránskou hlavou štátu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na sieti X napísal, že hovoril s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom.

V kontexte aktuálne prebiehajúcich rokovaní medzi USA a Iránom v pakistanskom Islamabade ho vyzval, aby využil príležitosť „na otvorenie cesty k trvalej deeskalácii a k náročnej dohode, ktorá prinesie pevné záruky bezpečnosti v regióne za účasti všetkých zainteresovaných krajín“.

„Zdôraznil som potrebu, aby Irán čo najskôr obnovil slobodu a bezpečnosť plavby v Hormuzskom prielive,“ napísal Macron s tým, že Francúzsko je pripravené k tomu prispieť.

Ďalej podľa vlastných slov trval na „dôležitosti plného rešpektovania prímeria vrátane Libanonu“. Zdôraznil, že Paríž „plne podporuje kroky libanonských orgánov, ktoré sú jedinými legitímnymi nositeľmi suverenity štátu a rozhodujú o budúcnosti Libanonu“.

(luc)

  |  

Iracký parlament zvolil nového prezidenta

Iracký parlament zvolil kurdského politika Nizara Amediho za nového prezidenta krajiny. Ide prevažne o ceremoniálnu funkciu.

Päťdesiatosemročný Amedi je bývalý minister životného prostredia a od roku 2024 vedie politickú kanceláriu Vlasteneckej únie Kurdistanu v Bagdade.

Irak teraz čaká výber premiéra, ktorý je citlivým a pozorne sledovaným rozhodnutím. Aliancia šíitských politických blokov s parlamentnou väčšinou nominovala Málikího, ktorého podporuje Irán, čo vyvolalo znepokojenie vo Washingtone.

Americký prezident Donald Trump v januári pohrozil, že USA stiahnu podporu Iraku, významnému producentovi ropy, ak by bol bývalý premiér Núrí Málikí poverený zostavením vlády.

V Iraku, ktorý dlhodobo balansuje medzi Iránom a USA ako svojimi najbližšími spojencami, má premiér výrazné právomoci. Podľa systému rozdelenia moci musí byť premiér šíitský moslim, predseda parlamentu sunnitský moslim a prezident Kurd.

(reuters, luc)

  |  

PS navrhuje prístupnejší zber odpadu pre zdravotne znevýhodnených

Opozičné hnutie PS chce presadiť, aby k zberným nádobám mali rovnocenný prístup aj osoby s rôznym ťažkým zdravotným postihnutím. Upozorňuje pri tom na problémy, s ktorými sa v praxi stretávajú nevidiaci, slabozrakí, osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo inkontinentní.

Zmenu chce docieliť novelou zákona o odpadoch, ktorú do Národnej rady SR predložili poslanci hnutia Veronika Veslárová a Michal Sabo.

„Podľa súčasnej právnej úpravy nie je povinnosť zabezpečiť prístupnosť zberných nádob pre túto skupinu obyvateľov. Tento návrh zákona reaguje na potreby ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. (...) Návrh prispeje k tomu, aby bol aj zber odpadu inkluzívny,“ priblížili.

PS chce presadiť, aby nevidiaci alebo slabozrakí mali na zberných nádobách špeciálne štítky.

Zároveň navrhujú zaviesť „povinnosť obce zabezpečiť separátnu zbernú nádobu pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré používajú inkontinenčné pomôcky. Tento odpad tvorí väčšinu ich odpadu, keďže ide o pomôcky používané denne. Taktiež navrhujeme upraviť individuálny interval odvozu tohto odpadu v dôsledku toho, že ide o špecificky odpad. Ide o službu len na žiadosť oprávnených osôb, nie komplexnú“, dodali predkladatelia.

(tasr, luc)

  |  

Nemeckí dopravcovia tlačia na Merza pre riešenie ropnej krízy

Nemecké združenia z oblasti dopravy a logistiky vyzvali kancelára Friedricha Merza, aby bezodkladne riešil dôsledky rastúcich cien energií a ropnej krízy.

V otvorenom liste varujú, že špedičné firmy, cestní dopravcovia, autobusoví prevádzkovatelia, taxikári aj požičovne áut sa dostávajú pod tlak, ktorý je podľa nich pre mnohé podniky už takmer neudržateľný.

Podľa zástupcov sektora prichádzajú vládne reakcie neskoro a už schválené opatrenia sa navyše zavádzajú príliš pomaly. Dopravcovia preto žiadajú nižšie dane z energií a elektriny, cenové stropy alebo priame kompenzácie. Tvrdia, že bez rýchleho zásahu môže Nemecko čeliť vlne bankrotov.

Napätie zároveň rastie aj vo vnútri vlády. Minister financií Lars Klingbeil podporuje zásah štátu do trhu, kým ministerka hospodárstva Katherina Reicheová takýto prístup odmieta. O ďalšom postupe majú koaliční lídri rokovať už v nedeľu.

(tasr, pir)

  |  

Trump chce vo Washingtone oblúk vyšší než Kapitol

Biely dom predstavil návrh 76-metrového oblúka, ktorý chce Donald Trump postaviť vo Washingtone. Podľa prezidenta má ísť o „najväčší a najkrajší víťazný oblúk na svete“, pričom projekt už jeho administratíva posunula Komisii pre výtvarné umenie, ktorá sa ním bude zaoberať budúci týždeň.

Ak by návrh prešiel, pamätník by bol vyšší než Kapitol aj Lincolnov pamätník. Vizualizácia naznačuje, že nepôjde o nenápadnú stavbu. Objavujú sa na nej zlatý nápis „One Nation Under God“, dvojica zlatých orlov, okrídlená Socha slobody aj levy na podstavci.

BBC zároveň pripomína, že nejde o jediný sporný projekt prezidenta. Jeho plán na tanečnú sálu v Bielom dome už rieši súd, ktorý výstavbu pozastavil.

(pir)