Preskočiť na obsah
  |  

Súd dočasne povolil výstavbu tanečnej sály v Bielom dome

Americký odvolací súd rozhodol, že výstavba novej tanečnej sály v Bielom dome, ktorú presadzuje prezident Donald Trump, môže pokračovať minimálne do 17. apríla.

Nižší súd vydal 31. marca príkaz na zastavenie výstavby, no zároveň jeho účinnosť pozastavil, aby umožnil odvolanie. Odvolací súd teraz toto pozastavenie predĺžil do 17. apríla a požiadal okresný súd o spresnenie rozhodnutia o vydaní zákazu.

Biely dom argumentoval, že zákaz ponechal sídlo prezidenta „otvorené a zraniteľné“ a ohrozoval bezpečnosť budovy, prezidenta, jeho rodiny aj personálu.

Projekt v hodnote 400 miliónov dolárov má nahradiť zbúrané východné krídlo novou sálou s rozlohou približne 8 360 štvorcových metrov. Trump ju označil za významný prvok Bieleho domu a trvalý symbol svojho prezidentstva.

Národný fond pre ochranu historického dedičstva podal žalobu v decembri s tým, že Trump prekročil svoje právomoci, keď bez súhlasu Kongresu zbúral historické východné krídlo, pôvodne postavené v roku 1902 za prezidenta Theodora Roosevelta a rozšírené v roku 1942.

(reuters, luc)

  |  

Armáda USA tvrdí, že Hormuzom preplávali dve americké lode

Americká armáda uviedla, že začala „vytvárať podmienky“ na odstraňovanie mín v Hormuzskom prielive, pričom touto kľúčovou vodnou cestou podľa nej preplávali dve americké vojnové lode.

Centrálne velenie USA na platforme X informovalo, že lode USS Frank Peterson a USS Michael Murphy prešli prielivom „v rámci širšej misie zabezpečiť, aby bola úžina úplne zbavená námorných mín, ktoré predtým položili Iránske revolučné gardy“.

„Dnes sme začali proces vytvárania novej trasy a čoskoro ju sprístupníme lodnej doprave, aby sme podporili voľný tok obchodu,“ uviedol veliteľ centrálneho velenia admirál Brad Cooper.

Americký prezident Donald Trump už skôr v sobotu na sociálnych sieťach napísal, že americká armáda začala čistiť Hormuzský prieliv a že všetky iránske lode určené na kladenie mín boli potopené. Iránska štátna agentúra Nournews to však označila za „falošnú správu“.

(reuters, luc)

  |  

Po pauze pokračuje druhé kolo rokovaní medzi USA a Iránom

Americkí a iránski predstavitelia v sobotu večer v Islamabade obnovili druhé kolo rokovaní po prestávke, pričom obe strany podporujú technickí experti, uviedli dvaja pakistanskí predstavitelia. Píše AP News.

Predstavitelia hovoriaci pod podmienkou anonymity dodali, že najvyššie politické a vojenské vedenie Pakistanu povzbudzuje obe strany, aby vyriešili svoje spory a zabezpečili trvalý mier v regióne, pričom rokovania podľa nich napredujú.

Ďalšie podrobnosti odmietli zverejniť s tým, že dúfajú v riešenie výhodné pre obe strany.

Iný zdroj sa pre agentúru Reuters vyjadril, že počas prvého kola rokovaní „dochádzalo k výkyvom nálady na oboch stranách a atmosféra sa menila“.

(luc)

  |  

Macron tvrdí, že hovoril s iránskou hlavou štátu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na sieti X napísal, že hovoril s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom.

V kontexte aktuálne prebiehajúcich rokovaní medzi USA a Iránom v pakistanskom Islamabade ho vyzval, aby využil príležitosť „na otvorenie cesty k trvalej deeskalácii a k náročnej dohode, ktorá prinesie pevné záruky bezpečnosti v regióne za účasti všetkých zainteresovaných krajín“.

„Zdôraznil som potrebu, aby Irán čo najskôr obnovil slobodu a bezpečnosť plavby v Hormuzskom prielive,“ napísal Macron s tým, že Francúzsko je pripravené k tomu prispieť.

Ďalej podľa vlastných slov trval na „dôležitosti plného rešpektovania prímeria vrátane Libanonu“. Zdôraznil, že Paríž „plne podporuje kroky libanonských orgánov, ktoré sú jedinými legitímnymi nositeľmi suverenity štátu a rozhodujú o budúcnosti Libanonu“.

(luc)

  |  

Iracký parlament zvolil nového prezidenta

Iracký parlament zvolil kurdského politika Nizara Amediho za nového prezidenta krajiny. Ide prevažne o ceremoniálnu funkciu.

Päťdesiatosemročný Amedi je bývalý minister životného prostredia a od roku 2024 vedie politickú kanceláriu Vlasteneckej únie Kurdistanu v Bagdade.

Irak teraz čaká výber premiéra, ktorý je citlivým a pozorne sledovaným rozhodnutím. Aliancia šíitských politických blokov s parlamentnou väčšinou nominovala Málikího, ktorého podporuje Irán, čo vyvolalo znepokojenie vo Washingtone.

Americký prezident Donald Trump v januári pohrozil, že USA stiahnu podporu Iraku, významnému producentovi ropy, ak by bol bývalý premiér Núrí Málikí poverený zostavením vlády.

V Iraku, ktorý dlhodobo balansuje medzi Iránom a USA ako svojimi najbližšími spojencami, má premiér výrazné právomoci. Podľa systému rozdelenia moci musí byť premiér šíitský moslim, predseda parlamentu sunnitský moslim a prezident Kurd.

(reuters, luc)

  |  

PS navrhuje prístupnejší zber odpadu pre zdravotne znevýhodnených

Opozičné hnutie PS chce presadiť, aby k zberným nádobám mali rovnocenný prístup aj osoby s rôznym ťažkým zdravotným postihnutím. Upozorňuje pri tom na problémy, s ktorými sa v praxi stretávajú nevidiaci, slabozrakí, osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo inkontinentní.

Zmenu chce docieliť novelou zákona o odpadoch, ktorú do Národnej rady SR predložili poslanci hnutia Veronika Veslárová a Michal Sabo.

„Podľa súčasnej právnej úpravy nie je povinnosť zabezpečiť prístupnosť zberných nádob pre túto skupinu obyvateľov. Tento návrh zákona reaguje na potreby ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. (...) Návrh prispeje k tomu, aby bol aj zber odpadu inkluzívny,“ priblížili.

PS chce presadiť, aby nevidiaci alebo slabozrakí mali na zberných nádobách špeciálne štítky.

Zároveň navrhujú zaviesť „povinnosť obce zabezpečiť separátnu zbernú nádobu pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré používajú inkontinenčné pomôcky. Tento odpad tvorí väčšinu ich odpadu, keďže ide o pomôcky používané denne. Taktiež navrhujeme upraviť individuálny interval odvozu tohto odpadu v dôsledku toho, že ide o špecificky odpad. Ide o službu len na žiadosť oprávnených osôb, nie komplexnú“, dodali predkladatelia.

(tasr, luc)