Preskočiť na obsah
  |  

Irán: Ak sa k Hormuzu priblíži vojenská loď, poruší prímerie

Iránske revolučné gardy v nedeľu uviedli, že ak sa akékoľvek vojenské plavidlá pokúsia priblížiť k Hormuzskému prielivu, budú to považovať za porušenie dvojtýždňového prímeria s USA.

Hlavná zložka ozbrojených síl Iránu, ktorá momentálne fakticky ovláda krajinu, dodala, že proti takýmto vojenským lodiam bude zakročené tvrdo a rozhodne.

Prieliv je pod kontrolou a „rozumným riadením“ iránskeho námorníctva, uviedli Iránske revolučné gardy vo vyhlásení, o ktorom informovali tamojšie štátne médiá. Podľa nich je úžina „otvorená pre bezpečný prechod nevojenských plavidiel v súlade s konkrétnymi predpismi“.

(reuters, sak)

  |  

Maďarské voľby majú najvyššiu účasť od zmeny režimu

Účasť voličov v maďarských voľbách prekonala už o 17.00 h rekord z roku 2002. Národný volebný úrad oznámil, že k urnám prišlo už 74,23 percenta oprávnených voličov, pričom pred 24 rokmi predstavovala celková účasť v prvom kole 70,53 percenta a v druhom kole 73,51 percenta.

V posledných voľbách v roku 2022 dosahovala účasť v rovnakom čase necelých 63 percent.

Volebné miestnosti sa zatvoria o 19.00 h.

(reuters, tasr, sak)

  |  

Brusel nechce ruský plyn, no dnes všetko z Jamalu smeruje do EÚ

Aj keď členské štáty Európskej únie v januári kvalifikovanou väčšinou odklepli úplné ukončenie dovozu skvapalneného ruského plynu do konca roku 2026 a potrubného plynu do novembra 2027, v krátkodobom horizonte dovoz strmo rastie.

EÚ v prvom kvartáli tohto roka podľa údajov analytickej spoločnosti Kpler odobrala takmer všetok plyn, ktorý na trh poslal ruský projekt Jamal LNG v Arktíde. Podľa novín Financial Times skončilo na starom kontinente celkovo 97 percent prepravených zásielok.

Ide o medziročný nárast o 17 percent. Prevádzkovateľom projektu a hlavným vývozcom je ruská súkromná spoločnosť Novatek.

Hlavnou príčinou je súčasné napätie na globálnom trhu so skvapalneným zemným plynom v dôsledku vojny v Iráne a blokády Hormuzského prielivu, ktorým prechádza pätina svetových dodávok LNG.

Keďže skvapalnený plyn je globálne obchodovaná komodita a dopyt nie je vysoký len v Ázii, ale po tuhej zime aj v Európe, odberatelia na kontinente začali nakupovať plyn bez ohľadu na jeho pôvod.

(ft, echo24, sak)

  |  

Účasť v maďarských voľbách už prekonala 66 percent

Parlamentné voľby v Maďarsku sprevádza mimoriadne vysoká účasť, ktorá prepisuje historické rekordy. Do 15.00 h odvolilo viac než 66 percent oprávnených voličov, čo výrazne prevyšuje doterajšie maximum z roku 2002. K urnám prišlo už takmer päť miliónov ľudí, pričom v Budapešti účasť prekročila 69 percent.

Priebeh hlasovania je zatiaľ pokojný a bez výraznejších incidentov. Volebné miestnosti zostávajú otvorené do 19.00 h, pričom sa očakáva, že celková účasť môže dosiahnuť okolo 80 percent.

Hlavný súboj sa odohráva medzi vládnym blokom Fidesz–KDNP premiéra Viktora Orbána a opozičnou stranou Tisza vedenou Péterom Magyarom.

Orbán naznačil, že odstúpi len v prípade výraznej porážky, zatiaľ čo Magyar vyzýva na pokojné zmeny v krajine.

(tasr, mja)

  |  

Okolo Putinovej rezidencie postavili sedem veží protivzdušnej obrany

Okolie rezidencie ruského prezidenta Vladimira Putina vo Valdaji výrazne posilnilo svoju protivzdušnú obranu, informuje portál Ukrajinska pravda.

Podľa analýzy satelitných snímok pribudlo v marci sedem nových veží vybavených systémami Pancir, čím ich celkový počet dosiahol 27. Výstavba sa začala 17. marca, v deň, keď ruské ministerstvo obrany informovalo o zostrelení ukrajinských dronov nad Leningradskou oblasťou.

Nové obranné prvky sú rozmiestnené v dvoch obranných kruhoch, podobne ako ochranný systém Moskvy. Niektoré veže už nesú raketové systémy zem-vzduch.

Valdajská rezidencia je považovaná za dôležité súkromné zázemie Putina, kde podľa dostupných informácií trávi čas aj jeho rodina. Podobné opatrenia boli zaznamenané aj v Tatarstane, kde Rusko vyrába bezpilotné lietadlá.

(mja)

  |  

KDH kritizuje zlyhanie rokovaní USA a Iránu, vyzýva EÚ na tlak

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) kritizuje neúspech rokovaní medzi USA a Iránom, ktoré sa skončili bez dohody po viac ako 20 hodinách.

Strana vyzýva Európsku úniu, aby zohrala aktívnejšiu úlohu a podporila pokračovanie dialógu, prípadne ponúkla priestor na ďalšie rokovania. Podľa europoslankyne Miriam Lexmann je stabilita v regióne kľúčová aj pre Slovensko, najmä z hľadiska energetickej bezpečnosti.

KDH zároveň kritizuje vládu SR za nedostatočnú aktivitu v tejto otázke a vyzýva ju, aby sa viac zapájala do iniciatív EÚ. Zdôrazňuje, že obnovenie bezpečnej plavby cez Hormuzský prieliv je zásadné pre upokojenie trhov s ropou a plynom.

Rokovania medzi Washingtonom a Teheránom stroskotali najmä na otázke jadrového programu Iránu. Obe strany sa vzájomne obviňujú z neústupnosti.

(tasr, mja)