Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko hlási rekord v turizme, rastie počet hostí aj prenocovaní

Cestovný ruch na Slovensku vo februári pokračoval v raste a dosiahol nové rekordy. Ubytovacie zariadenia privítali 496-tisíc hostí, čo je o desatinu viac ako pred rokom a zároveň viac než počas doteraz najsilnejšieho februára 2020. Počet prenocovaní sa zvýšil na takmer 1,4 milióna tiež s približne desaťpercentným rastom.

Zahraniční návštevníci dosiahli historicky najvyšší počet prenocovaní, ktorý prekročil 530-tisíc nocí, medziročne viac o trinásť percent. Domáci hostia zaznamenali druhý najvyšší počet nocí na úrovni 825-tisíc, pričom oproti minulému roku išlo o nárast takmer o osem percent. Priemerná dĺžka pobytu bola 2,7 noci.

Domáci turisti tvorili približne dve tretiny všetkých hostí a ich počet vzrástol na takmer 301-tisíc. Zahraničná návštevnosť rástla rýchlejšie, keď počet hostí zo zahraničia dosiahol takmer 195-tisíc, čo je najvyššia februárová hodnota.

Najviac návštevníkov smerovalo do Žilinského a Prešovského kraja, ktoré profitovali zo zimnej sezóny a zaznamenali rekordné počty hostí. Bratislavský kraj bol tretím najnavštevovanejším regiónom a ako jediný mal väčšinu zahraničných hostí, pričom aj tam padol rekord návštevnosti cudzincov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nový Zéland testuje nástroj proti extrémizmu v AI četbotoch

Technologické firmy a odborníci na Novom Zélande pracujú na nástroji, ktorý by mohol pomôcť riešiť prejavy násilného extrémizmu na platformách umelej inteligencie. Cieľom je presmerovať rizikových používateľov na pomoc, ktorá kombinuje zásah odborníkov a podporu četbotov.

Projekt rozvíja startup ThroughLine, ktorý si v uplynulých rokoch najali vlastník ChatGPT – spoločnosť OpenAI –, ako aj jeho konkurenti – spoločnosti Anthropic a Google. Spoločnosť už rokuje s iniciatívou The Christchurch Call, ktorá vznikla po teroristickom útoku v roku 2019 a zameriava sa na potláčanie online nenávisti.

Podľa tvorcov by systém fungoval ako hybridný model. Četbot by reagoval na varovné signály v komunikácii a zároveň by používateľov smeroval na dostupné služby pomoci v ich okolí. Vývojári zdôrazňujú, že riešenie ešte testujú a termín jeho nasadenia zatiaľ neurčili.

Odborníci upozorňujú, že rast popularity četbotov priniesol aj širšie spektrum problémov, ktoré ľudia zdieľajú online vrátane extrémistických postojov. Diskusiu vedú aj o tom, ako nastaviť následné kroky, napríklad zapojenie úradov, bez rizika ďalšej eskalácie správania.

(reuters, max)

Minúta  |  

Víťazstvo strany Tisza posilnilo forint, trhy veria v eurofondy

Maďarský forint v pondelok výrazne posilnil voči euru a dosiahol najvyššiu hodnotu za viac ako štyri roky. Reagoval tak na výsledok parlamentných volieb, v ktorých zvíťazila strana Tisza a získala silnú väčšinu v parlamente.

Investori vnímajú výsledok ako priaznivý signál pre ekonomiku aj vzťahy s Európskou úniou. Nová vláda by totiž mohla uvoľniť miliardy eur z európskych fondov, ktoré boli doteraz blokované pre spory medzi predchádzajúcou vládou Viktora Orbána a Bruselom.

Forint sa v rannom obchodovaní posilnil približne o 2,5 percenta na úroveň 366,15 za euro, čo je jeho najsilnejšia hodnota od februára 2022. Analytici upozorňujú, že trhy už čiastočne započítali očakávaný výsledok, no ďalší rast aktív nie je vylúčený.

Silný mandát dáva strane Tisza väčší priestor na realizáciu reforiem. Líder strany Péter Magyar označil uvoľnenie eurofondov za kľúčový krok k oživeniu ekonomiky, ktorá v posledných rokoch stagnovala.

Trhy naznačovali očakávanie zmeny už pred voľbami, keď forint posilňoval napriek globálnej neistote spojenej s konfliktom na Blízkom východe.

(reuters, max)

Minúta  |  

Londýn pripravuje krajinu na vojnu, plán zasiahne aj civilný sektor

Spojené kráľovstvo chystá podľa Sky News novú verziu rozsiahleho plánu, ktorý bude reakciou na vojnový konflikt. Má zahŕňať nielen armádu, ale aj civilný sektor vrátane polície, nemocníc či priemyslu.

Podľa veliteľa ozbrojených síl Richarda Knightona ide o modernizovanú podobu takzvanej vládnej vojnovej knihy, ktorá má vychádzať zo skúseností studenej vojny, no prispôsobí sa súčasným podmienkam.

Plán počíta s posilnením odolnosti kritickej infraštruktúry, ako sú energetické siete, vodné zdroje či doprava, a to nielen voči prírodným katastrofám, ale aj potenciálnym vojenským hrozbám. Knighton zdôraznil, že príprava na konflikt zahŕňa aj civilnú zložku a vyžaduje zmenu prístupu celej spoločnosti k bezpečnosti.

Súčasťou širšieho kontextu je aj tlak na zvýšenie obranných výdavkov, ktoré by mali dosiahnuť 3,5 percenta hrubého domáceho produktu do roku 2035. Zároveň však vláda zatiaľ nezverejnila dlhodobo očakávaný investičný plán pre ozbrojené sily, čo spôsobuje neistotu v obrannom priemysle.

Knighton poznamenal, že oneskorenie môže súvisieť s čakaním na zabezpečenie financovania. Zdôraznil, že preferuje kvalitne pripravený a realizovateľný plán pred rýchlym, no nedostatočne premysleným riešením.

Podľa jeho slov je dôležité, aby si verejnosť uvedomila meniace sa bezpečnostné prostredie a bola pripravená zohrávať úlohu pri podpore štátu aj ozbrojených síl v prípade krízy.

(max)

Minúta  |  

Trump tlačí na Irán blokádou, experti hovoria o rizikách

Americká administratíva plánuje zaviesť námornú blokádu zameranú na lode smerujúce do Iránu alebo z neho, čo podľa expertov predstavuje rozsiahle vojenské opatrenie s nejasným časovým rámcom. Prezident USA Donald Trump oznámil krok po neúspešných mierových rokovaniach.

Cieľom je vyvinúť tlak na Teherán, aby ukončil obmedzovanie prechodu cez Hormuzský prieliv.

Centrálne velenie americkej armády spresnilo, že blokáda sa nebude týkať všetkých lodí, ale len tých, ktoré súvisia s Iránom. Opatrenie má nadobudnúť účinnosť v pondelok. Trump zároveň naznačil, že americké sily môžu zastavovať aj plavidlá, ktoré zaplatili Iránu za prechod.

Experti upozorňujú, že blokáda by si vyžadovala rozsiahle nasadenie vojenských síl a mohla by byť dlhodobo neudržateľná. Varujú aj pred možnou odvetou zo strany Iránu, ktorý by mohol reagovať útokmi na lode alebo infraštruktúru v regióne.

Situáciu komplikuje aj fakt, že prieliv je kľúčovou trasou pre približne 20 percent svetovej ropy. Napätie už viedlo k rastu cien energií. Americkí politici spochybňujú, či takýto krok prispeje k ich zníženiu. Irán zároveň varoval, že akékoľvek vojenské plavidlá v oblasti budú považovať za porušenie prímeria.

(reuters, max)

Minúta  |  

Drahé palivo, viac krádeží. V Británii majú dlhé prsty aj boháči

Krádeže pohonných hmôt na britských čerpacích staniciach výrazne narástli v dôsledku rastúcich cien palív po vypuknutí konfliktu medzi USA a Iránom. Podľa údajov z približne 500 staníc sa denná hodnota ukradnutého paliva od februára zvýšila o viac ako štvrtinu, píše Times.

Odhady naznačujú, že každý týždeň zmizne palivo v hodnote viac ako 1,3 milióna eur. Prevádzkovatelia staníc upozorňujú, že medzi páchateľmi sú nielen organizované skupiny, ale aj jednotlivci jazdiaci na drahých vozidlách.

Zaznamenali prípady vodičov luxusných áut, ktorí odchádzali bez zaplatenia či dokonca reagovali posmešne. Organizované skupiny podľa nich tankujú do veľkých kanistrov a následne palivo predávajú za nižšie ceny.

Štatistiky ukazujú nárast množstva ukradnutého paliva aj počtu incidentov, pričom ide o kombináciu odjazdov bez zaplatenia a prípadov, keď zákazníci sľúbia úhradu, no neurobia tak. Čerpacie stanice preto čoraz častejšie využívajú technológie na rozpoznávanie vozidiel, aby takýmto stratám zabránili.

V marci z 500 prevádzok ukradli vodiči denne viac ako 6 500 litrov paliva, čo je oproti februáru nárast o 15,7 percenta. Denná celková hodnota krádeží vzrástla z 9 610 eur na 12 218 eur, čo predstavuje nárast o 27,4 percenta.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.